Dane sa zvyšujú ľahko, úspory vo vlastnej „kuchyni“ sa však hľadajú ťažšie

Obyvatelia by znášali zvyšovanie daní možno o niečo lepšie, keby videli, že ich mesto napreduje, rozvíja sa a nestagnuje. Také mestá na Slovensku iste existujú a potom sa navyšovanie do nejakej miery môže akceptovať. Pretože je predpoklad, že tieto samosprávy budú naďalej napĺňať služby pre obyvateľov v kvalite aj kvantite. Problém nastáva vtedy, ak rozvoj mesta kríva na obe nohy.

Vtedy je každé euro navyše pre občanov tým, čím je pre býka červená farba. Vtedy vyvstáva otázka, či sa tie chýbajúce peniaze nedajú získať inak ako vyšším výberom daní.

Dieru v rozpočte by síce nevykrylo iba to, keby si napríklad primátor znížil sám dobrovoľne plat, alebo keby zrušili jedného viceprimátora, ak sú dvaja, pričom na veľkosť toho konkrétneho mesta stačí iba jeden. No bolo by to gesto, že aj vedenie mesta chce šetriť vo vlastnej kuchyni, čo by verejnosť ocenila.

Naplniť viac kasu by sa dalo efektívnejším výberom starých pohľadávok, ktoré sa niektorým mestám nechce od chronických neplatičov vymáhať. Veľmi by takisto pomohlo lepšie čerpanie eurofondov namiesto brania úverov, aby sa mesto menej zadlžovalo.

No a perspektívne by sa ušetrili financie aj redukovaním zbytočne vysokého počtu poslancov na polovicu, ale to sa môže udiať až v ďalšom volebnom období.

Platiť vyššie dane, na to sú občania citliví. Argumenty a súvislosti, prečo sa k tomu pristupuje, síce môžu chápať, ale nechápu, prečo sa nehľadajú zdroje aj tam, kde by sa bez problémov našli.