BRATISLAVA – Britský filmový veterán Ridley Scott je jedným z najslávnejších režisérov planéty. Slávu si získal kultovými snímkami Votrelec, Blade Runner, Gladiátor, Americký gangster, Prometheus či Marťan. Jeho posledný opus prináša viac otázok ako odpovedí.
Historickým témam, ktoré by „zväzovali“ fantáziu R. Scotta nejakými konkrétnymi dejinnými faktami, sa počas svojej kariéry väčšinou vyhýbal. Výnimkou sa stal film 1492: Dobytie raja o osudoch K. Kolumba. Scottovým filmovým debutom je snímka o dvoch dôstojníkoch Napoleonovej armády – Súperi – z roku 1977. Teraz, po 46 rokoch úspešnej kariéry, sa vracia k tejto téme opäť, aby zobrazil život Napoleona. Muža dobyvačnej vojny, francúzskeho cisára, človeka zmietaného pochybnosťami aj vášňami.
Výpravná dráma trvá dva a pol hodiny a režisérsky zostrih pre Apple TV má byť ešte značne dlhší. Zvedavý divák sa spolu so slávnym hrdinom dostane z Francúzska do Egypta. Uvidí slávnu bitku pri Slavkove a navštívi aj Moskvu v plameňoch. Film krátko pripomenie aj Napoleonove vyhnanstvo na ostrovoch Elba a Svätá Helena. Snímka začína smrťou a smrťou aj končí. Najprv je to detail popravy kráľovnej Márie Antoinetty, na konci padajúce bezvládne telo veľkého muža vo vyhnanstve.
Čo ešte pripravil Scott pre diváka? Ponúka anatómiu postupu k absolútnej moci. Od jednoduchého, ambiciózneho veliteľa, ktorý sa preslávil prešibaným útokom na Angličanov cez človeka, ktorý váha, či sa postaviť na piedestál krachujúcej vlasti, až po neohrozeného, nezastaviteľného a víťazného cisára. Toho, ktorý si až neuveriteľne verí, a preto vedie aj z chrbta vlastného koňa svojich mužov do bitky.
Napoleon žije neustále so svojou armádou. S desiatkami tisíc mužov, ktorých podľa legiend poznal veľa aj osobne a oslovoval ich menom. Napoleona jeho vojaci oddane milovali a išli by s ním aj do pekla. Napoleon však nie je sebavedomý, silný a neohrozený muž, ktorý smrť neberie vážne. Herec Joaquin Phoenix už predtým dokázal, že má mimoriadny talent stvárniť rolu psychicky mučeného, rozháraného a temného muža, ktorého tak dokonalo zahral v Jokerovi.
Aj jeho Napoleon je čudák. Hoci žije so svojou armádou, je samotárom. Do jeho duše nikto nevidí a je najviac hnaný túžbou po moci. Žiaľ, vodcovská a hrdinská charizma z neho v podaní Phoenixa nesála. Je skôr zmietaný túžbou po tom jedinom, čo mu žiadna sláva ani moc nikdy neprinesie – po láske. Režisérovi sa nepodaril príliš veľký prienik do zložitej duše veľkého vojvodcu. Ukazuje ho skôr ako muža, ktorý stojí až pričasto medzi dvoma protipólmi. Medzi ďalším vojnovým dobrodružstvom a svojou ženou, ktorej vypisuje vášnivé listy.
Vojna predstavuje smrť a utrpenie a jeho žena Joséphine – život a budúceho potomka, po ktorom tak túžil, a ktorého od nej nikdy nedostal. Trpko-romantická love story medzi Napoleonom a jeho ženou Joséphine je vo filme určite podstatnejším (a žiaľ aj zaujímavejším) prvkom, ako všetky tie bitky a boje, kde v ohlušujúcom tresku diel zomierajú vojaci ako na bežiacom páse. V konečnom dôsledku si z tých bitiek zapamätáme len niektoré efektné a drsné detaily.
Vojnovým scénam dominuje súboj troch cisárov pri Slavkove, kde Napoleon prejavil naplno svojho strategického génia. Víťazstvo Napoleona nad vojskami rakúskeho cisára Františka a ruského cára Alexandra bolo natočené v anglických lokáciách. Tie nahradili trošku fádnu moravskú krajinu. Ide o bitku, kde podľa Napoleonových slov jeho delostrelectvo rozstrieľalo nepriateľa. A zničilo ho tak, že sa veľa mužov utopilo pod ľadom zamrznutého rybníka, ktorého ľad rozbili delostrelecké gule.
No aj podobne dramaticky vrcholne vystavaná scéna je vo filme zobrazovaná z výtvarne stvárneného odstupu. Je citovo plochá, morálne nezaangažovaná. Tak ako cisár Napoleon, ktorý občas vo filme zaspáva či medituje, aj v tých najnepochopiteľnejších situáciách, kde by mal ako vrchný veliteľ rázne konať.
Režisér Ridley Scott asi nechcel, aby si príliš veľkú pozornosť na seba strhla predstaviteľka cisárovnej – výrazná Vanessa Kirbyová. Tá sa, žiaľ, vo vzájomnej súhre oboch partnerov stáva oveľa zaujímavejšou, dramatickejšou a presvedčivejšou ako Napoleon. Ak nebolo Scottovým zámerom zdôrazniť, že Napoleon v živote miloval len dve ženy – svoju matku a práve Joséphine – tak to bola chyba v scenári.
Vrcholom Kirbyovej herectva je scéna oficiálneho rozvodu. Po 15-ročnom manželstve totiž Napoleonovi nedokázala dať mužského nasledovníka. Preto požiadal v záujme Francúzska o rozvod. Joséphine s očami plných sĺz, v úškľabku, ktorý spája smiech s plačom, číta svoje vyhlásenie. A Kirbyová fantasticky zmiešava v sebe pocity: poníženie, sklamanie, hrdosť, hnev, láska, nenávisť, ale aj isté pobavenie situáciou. A potom, keď náhle podpis preruší, je dokonalo ponížená fackou svojho muža. Ťaživý, vášnivo nenávistný, ale aj na vzájomnej závislosti postavený Napoleonov vzťah skončil absurdne tragicky (Joséphine zomiera na záškrt).
V snímke Napoleon je tento vzťah oveľa zaujímavejším a divácky zapamätateľnejším ako všetky ohromujúce scény dokonalo kostýmových bitiek, kde režisér využil stovky komparzistov, spolu so živými koňmi. Napoleon bol síce možno najväčším a najoriginálnejším vojvodcom všetkých čias, Ridley Scott ho ale zobrazil ako muža, ktorý by kedykoľvek aj to svoje najväčšie víťazstvo vymenil za vernú lásku svojej ženy. A možno aj pokojný život s ňou a deťmi, kdesi v ústraní.