Napoleon žije neustále so svojou armádou. S desiatkami tisíc mužov, ktorých podľa legiend poznal veľa aj osobne a oslovoval ich menom. Napoleona jeho vojaci oddane milovali a išli by s ním aj do pekla. Napoleon však nie je sebavedomý, silný a neohrozený muž, ktorý smrť neberie vážne. Herec Joaquin Phoenix už predtým dokázal, že má mimoriadny talent stvárniť rolu psychicky mučeného, rozháraného a temného muža, ktorého tak dokonalo zahral v Jokerovi.
Aj jeho Napoleon je čudák. Hoci žije so svojou armádou, je samotárom. Do jeho duše nikto nevidí a je najviac hnaný túžbou po moci. Žiaľ, vodcovská a hrdinská charizma z neho v podaní Phoenixa nesála. Je skôr zmietaný túžbou po tom jedinom, čo mu žiadna sláva ani moc nikdy neprinesie – po láske. Režisérovi sa nepodaril príliš veľký prienik do zložitej duše veľkého vojvodcu. Ukazuje ho skôr ako muža, ktorý stojí až pričasto medzi dvoma protipólmi. Medzi ďalším vojnovým dobrodružstvom a svojou ženou, ktorej vypisuje vášnivé listy.
Vojna predstavuje smrť a utrpenie a jeho žena Joséphine – život a budúceho potomka, po ktorom tak túžil, a ktorého od nej nikdy nedostal. Trpko-romantická love story medzi Napoleonom a jeho ženou Joséphine je vo filme určite podstatnejším (a žiaľ aj zaujímavejším) prvkom, ako všetky tie bitky a boje, kde v ohlušujúcom tresku diel zomierajú vojaci ako na bežiacom páse. V konečnom dôsledku si z tých bitiek zapamätáme len niektoré efektné a drsné detaily.
Vojnovým scénam dominuje súboj troch cisárov pri Slavkove, kde Napoleon prejavil naplno svojho strategického génia. Víťazstvo Napoleona nad vojskami rakúskeho cisára Františka a ruského cára Alexandra bolo natočené v anglických lokáciách. Tie nahradili trošku fádnu moravskú krajinu. Ide o bitku, kde podľa Napoleonových slov jeho delostrelectvo rozstrieľalo nepriateľa. A zničilo ho tak, že sa veľa mužov utopilo pod ľadom zamrznutého rybníka, ktorého ľad rozbili delostrelecké gule.
No aj podobne dramaticky vrcholne vystavaná scéna je vo filme zobrazovaná z výtvarne stvárneného odstupu. Je citovo plochá, morálne nezaangažovaná. Tak ako cisár Napoleon, ktorý občas vo filme zaspáva či medituje, aj v tých najnepochopiteľnejších situáciách, kde by mal ako vrchný veliteľ rázne konať.
Režisér Ridley Scott asi nechcel, aby si príliš veľkú pozornosť na seba strhla predstaviteľka cisárovnej – výrazná Vanessa Kirbyová. Tá sa, žiaľ, vo vzájomnej súhre oboch partnerov stáva oveľa zaujímavejšou, dramatickejšou a presvedčivejšou ako Napoleon. Ak nebolo Scottovým zámerom zdôrazniť, že Napoleon v živote miloval len dve ženy – svoju matku a práve Joséphine – tak to bola chyba v scenári.
Vrcholom Kirbyovej herectva je scéna oficiálneho rozvodu. Po 15-ročnom manželstve totiž Napoleonovi nedokázala dať mužského nasledovníka. Preto požiadal v záujme Francúzska o rozvod. Joséphine s očami plných sĺz, v úškľabku, ktorý spája smiech s plačom, číta svoje vyhlásenie. A Kirbyová fantasticky zmiešava v sebe pocity: poníženie, sklamanie, hrdosť, hnev, láska, nenávisť, ale aj isté pobavenie situáciou. A potom, keď náhle podpis preruší, je dokonalo ponížená fackou svojho muža. Ťaživý, vášnivo nenávistný, ale aj na vzájomnej závislosti postavený Napoleonov vzťah skončil absurdne tragicky (Joséphine zomiera na záškrt).
V snímke Napoleon je tento vzťah oveľa zaujímavejším a divácky zapamätateľnejším ako všetky ohromujúce scény dokonalo kostýmových bitiek, kde režisér využil stovky komparzistov, spolu so živými koňmi. Napoleon bol síce možno najväčším a najoriginálnejším vojvodcom všetkých čias, Ridley Scott ho ale zobrazil ako muža, ktorý by kedykoľvek aj to svoje najväčšie víťazstvo vymenil za vernú lásku svojej ženy. A možno aj pokojný život s ňou a deťmi, kdesi v ústraní.
