Film Sly je vzácny dokumentárny film, ktorý ťaží aj z toho, že o hercovi hovoria otvorene ľudia, ktorí ho veľmi dôverne poznajú. Jeho brat Frank, dlhoročný spolupracovník John Herzfeld a režisér Quentin Tarantino. Alebo priamy rival a ikonický akčný hrdina 80-tych rokov Arnold Schwarzenegger. Táto mozaika respondentov sa snaží odpovedať na otázku, kto skutočne je a kto nie je Sylvester Stallone. Nielen ich originálny pohľad je obzretím sa na dlhú kariéru a 77 rokov života človeka, ktorý mal v práci úžasný úspech.
V osobnom živote je ale prenasledovaný nešťastím. Stallonemu totiž skrachovali prvé dve manželstvá. Jeho syn Sage (1976) zomrel ako 36-ročný na artériosklerózu, mladší Searge (1976) je ťažký autista. Sám Stallone je odmalička hendikepovaný tým, že má ochrnutú časť tváre, čo mu spôsobovalo roky problémy s rečou a ako hercovi ťažkosti s mimikou.
O čom ešte je dokument Sly? Nezasvätenému divákovi by sa mohlo zdať, že snímka je vo veľkej miere analytickou sebapropagáciou veľkej hviezdy (Stallone je výkonným producentom filmu). No spôsob, akým Sly osvetľuje zložitosť osobného tvorivého procesu, je fascinujúci a veľa vecí o ňom vysvetľuje. Divák sa spolu s kameramanom ocitne v hercovom obrovskom sídle v Malibu. A nemôže ho neporovnávať s bytom v zločinom prerastenej štvrti Diablova Kuchyňa v New Yorku, kde herec vyrastal.
Práve tieto dva šokujúce protipóly umožňujú Stallonemu premýšľať o ľuďoch, ale aj o udalostiach z jeho minulosti. A zasadzovať ich do vzájomných súvislostí. Umožňuje tiež režisérovi Zimnemu zamerať sa na rôzne busty ikonických postáv Stalloneho (vrátane Rockyho). Aby sa pokúsil poodhaliť súvislosti so skutočnými povahovými a osobnostnými črtami herca, z ktorých by mohli vychádzať.
Stallone si uvedomuje svoje herecké hranice. Ako herec, scenárista aj režisér je k svojej filmografii až priveľmi kritický. No v čase, kde sa svet delí na Západ a Východ nemohol nijako odhadnúť a doceniť to, ako Rocky a Rambo pôsobili na ľudí za železnou oponou. Pre Stalloneho sú obe tieto postavy súčasťou jeho osobnosti, ale aj súčasťou osobnosti jeho otca. A je mu úplne jedno, že kritici v Rambovi a Rockym videli v tých rokoch „agresívne mačovské“ ikony 80-tych rokov. Pre ľudí v reálnom socializme boli obaja akční hrdinovia symbolmi sily a slobody.
Ak nájdeme vo filme Sly niečo zbytočné, tak je to snaha Stalloneho spraviť svojho hrdinu z The Expendables rovnocenným s Rockym a Rambom, pokiaľ ide o ich kultúrny vplyv a rozpoznateľnosť. To sa stáva Sly skôr tvorcom svojej vlastnej ikonografie a podrýva si podstavec piedestálu, ktorý je už dávno vystavaný. Aj tí menej všímaví vedia, že kvalita Expendables a jeho hrdinov sa nijako nedá porovnať so spomenutými dvoma sériami. A že je len romantizujúcou rozlúčkou akčného hrdinu, ktorý sám seba posiela do dôchodku.
Dokument treba pochváliť za využitie archívnych záberov a fotografií. Tie mu spolu s rýchlo prelínajúcimi sa rozhovormi so Stallonom dali hnaciu silu aj presvedčivosť. Dokument Sly je rovnako o kreatívnom človeku ako o ťažkostiach tvorivého procesu. O tom, že nič nie je čierne ani biele a že za každým úspechom sú tri čiastkové neúspechy. Mne osobne sa najviac páčilo, ako sa Stallone nebál povedať, že sa o postavenie filmovej hviezdy snažil aj preto, že mal ako dieťa nedostatok citu a pozornosti.
