Primátor Vallo sa postavil pred Bratislavčanov. Ako obhajoval svoje kroky?

Prezentácia s následnou možnosťou kladenia otázok trvala viac ako tri hodiny a je treba povedať, že sa niesla od začiatku až do konca v pokojnom duchu. Prizeralo sa jej približne 250 divákov, medzi ktorými nechýbali aj viacerí aktivisti, no rovnako aj množstvo zamestnancov magistrátu. Mnohí sa do debaty aj aktívne zapojili a mohli tak primátora konfrontovať priamo na mieste.

Úvod prezentácie patril projektom takzvaných quick-wins

V 50-minútovej prezentácii uviedol primátor ako prvý úspech lekáreň u Salvátora. Podľa primátora ide o legendárny priestor, ktorý skoro sto rokov fungoval, následne sa v deväťdesiatych rokoch zavrel, zamkol a 28 rokov ostal uzatvorený. Vedeniu mesta sa podarilo pred troma rokmi vďaka výmene pozemkov získať druhých 50 percent v budove U Salvátora a približne pred dvoma rokmi získalo mesto aj barokový nábytok. Tento mobiliár je národnou kultúrnou pamiatkou. Za pár týždňov sa na tomto mieste otvorí lekáreň, priestor bol totiž prenajatý Slovenskej lekárnickej komore.

Za veľmi dôležité považuje primátor aj prepojenie spoločnosti ZEVO (pozn. Zariadanie na energetické využitie odpadu), teda spaľovňu so spoločnosťou Bratislavská teplárenská. Znamená to, že všetko zvyškové teplo, ktoré sa vyrobí pri spaľovaní odpadu, putuje do výroby tepla. Mestu to prináša nemalé zisky. Vallo vyzdvihol aj znovuotvorenie KOLA, čo je projekt spoločnosti Odvoz a likvidácie odpadu. Ak máte doma niečo, čo už doma neviete využiť, KOLO to vo svojom obchode za veľmi symbolickú cenu predá tým, čo by to ešte využiť vedeli. Ide o sociálny projekt, kde mesto robí v podstate sprostredkovateľa, šetrí sa tým životné prostredie, lebo sa staršie veci opätovne recyklujú.

Výstavba nájomných bytov a telové kamery

Vallo spomenul aj výstavbu nájomných bytov. Na Muchovom je už vo výstavbe prvých 103 nájomných bytov, z ktorých 52 má byť určených na nájomné bývanie a 51 bytov má byť určených pre ľudí žijúcich v reštituovaných bytoch a potrebujú vyriešiť svoju bytovú otázku. Výstavba má trvať 19 mesiacov, ukončenie sa teda predpokladá v marci 2025.

Po dvoch rokoch testovania sa tento rok spustila digitálna platba dane. To magistrát, ale aj obyvateľov odbremení od takzvaných žltých lístkov a nutnosti chodenia na poštu. Daň je možné zaplatiť online, čo je pre obe strany rýchlejšia forma úhrady.

Za ďalšie úspechy považuje nákup telových kamier pre mestskú políciu, rekonštrukcie základných umeleckých škôl, či centier voľného času, obnovu parku pri pamätníku Daniela Tupého, či parku na Legionárskej, alebo vybudovanie multifunkčného parku v Karlovej Vsi, ktorý získal cenu CE ZA AR. Primátor nezabudol spomenúť projekt za viac ako 4,5 milióna eur a teda rekonštrukciu fontány Družba na Námestí Slobody, ktorá bola obnovená ako detské vodné ihrisko. Po zhrnutí týchto úvodných úspechov sa primátor Vallo následne posunul k hlavným témam stretnutia, ktoré podľa magistrátu trápia verejnosť najviac.

Prečo sú v Bratislave problémy s dopravou?

Na úvod tejto témy primátor ozrejmil, že momentálne jazdí v Bratislave historicky najviac áut. Ulice mesta Bratislava sú ale stále rovnako široké. Na týchto uliciach sa tak stretávajú chodci, cyklisti, automobilová doprava, ale aj MHD a úlohou magistrátu je riešiť každý spôsob dopravy. Tu spomenul aj tranzitnú dopravu, kedy kritizoval nezáujem štátu o vyriešenie severného tranzitného obchvatu mesta a hoci južný obchvat Bratislavy je vyriešený miliardovým projektom v podobe D4, absencia jeho napojenia na D1 stále Bratislave nijako nepomohla.

Primátor pripomenul, že magistrát investuje veľa prostriedkov do opravy ciest, rovnako aj rekonštrukcie chodníkov. Dôraz je kladený rovnako na modernizáciu mestskej hromadnej dopravy. Nezabudol pripomenúť nákup nových autobusov, z ktorých sú 4 vodíkové, taktiež 30 nových električiek, ale rovnako aj takzvané megatrolejbusy, ktoré dnes jazdia na linke č. 71. MHD je zároveň rýchlejšia vďaka budovaniu BUS pruhov, no jedným dychom dodáva, že Dopravný podnik Bratislava priznáva problém s vodičmi, čo dáva na vrub opatreniam bývalej vlády. Práve ich nedostatok totiž stojí za zmenami intervalov a trasovaním jednotlivých liniek.

Kde spravil magistrát chyby pri cyklochodníku na nábreží

Samostatnou témou prezentácie sa, samozrejme, stala aj cyklotrasa na nábreží. Úsek medzi Mostom SNP a Šafárikovom námestí podľa magistrátu prepája významné cyklotrasy na Ružinov a Petržalku, či v opačnom smere na Karlovu Ves a Dúbravku. Podľa Valla sa na nábreží v minulosti udiali viaceré kolízie medzi cyklistami a chodcami. Je to totiž významné miesto pre peších, a rovnako tu vystupujú turisti z výletných lodí či zo zájazdových autobusov. Ich stret s cyklistami bolo teda potrebné vyriešiť a celé nábrežie dopravne upokojiť pre všetky typy dopravy. Zároveň pripomenul, že automobilová doprava má v tomto priestore alternatívu. Magistrát totiž disponuje analýzou, ktorá hovorí, že až 70 percent dopravy na nábreží je len tranzitujúcou. Pre takýto spôsob je možné využiť spojenie po Einsteinovej ulici v Petržalke.

Podľa magistrátu dáta stále ukazujú, že priestorom aj po reorganizácii dopravy prechádza rovnaké množstvo vozidiel a dáta z MHD ukazujú, že časové omeškanie je len minimálne. Rovnako pripomína aj štúdiu vypracovanú v Starom Meste za bývalého vedenia, ktorá rovnako už vtedy ukazovala potrebu redistribúcie priestoru medzi peších, cyklistov, individuálnu dopravu, či MHD a zúženie nábrežia na jeden jazdný pruh. Ako ďalej uviedol primátor Vallo, stále si myslí, že je správne mať tam cyklotrasu. Pripúšťa však, že tam magistrát spravil aj chyby a mohli to urobiť lepšie. Podľa jeho slov sa mohli viac zaoberať tým najproblematickejším miestom a to je výjazd zo Šafárikovho námestia na nábrežie a ešte viac problémy v týchto miestach komunikovať verejnosti.

Práve toto miesto sa totiž ukazuje ako najproblematickejšie, nielen z hľadiska dopravných nehôd, ale aj z hľadiska spomalenia dopravy. Ako ďalej primátor uviedol, vzhľadom na cyklotrasu sa viackrát menili signálne plány semaforov na križovatkách a v najbližšom čase pripravujú ďalšie zlepšenia.

Celomestská parkovacia politika je aj odpoveďou na chodníkovú novelu

Podľa informácii z prezentácie Bratislava má dnes už viac ako 25-tisíc parkovacích miest zaregulovaných v desiatich zónach. Práve regulácia v zmysle parkovacej politiky je odpoveďou mesta na chodníkovú  novelu, kedy príchodom takzvaného PAASu sa zlegalizujú všetky možné parkovacie miesta, teda v niektorých prípadoch aj parkovanie na chodníkoch. Dôležitá je pri tom podľa primátora komunikácia s verejnosťou, ktorá sa deje vo forme participatívnych stretnutí s občanmi.

Primátor spomenul aj záchytné parkoviská, ktoré sa podľa neho ešte nenapĺňajú, čo je znamenie, že regulácia ešte nie je dokončená. Najnovšie mesto pripravuje záchytné parkovisko pod Prístavným mostom a rozšírenie regulovaného parkovania v zóne Pokrok v bratislavskom Novom Meste. O tak potrebnej SMS platbe sa primátor zmienil len okrajovo a celkové hospodárenie pri parkovacej politike nespomenul.

Projekt Ulica pre deti prejde zmenami

Dôležitou súčasťou prezentácie hlavného mesta bola aj križovatka Vazovova a Mýtna, kde spustili projekt zúženia celej križovatky a následne tu vznikol priestor, na ktorom boli namaľované herné prvky pre deti. Prioritou mesta bolo v tejto lokalite urobiť priestor bezpečný pre deti. Vallo uviedol, že podobný spôsob, ako sa realizoval tu, používajú mnohé mestá, ako napríklad New York, Miláno či ďalšie.

To, čo na Vazovovej vzniklo, je podľa primátora len prvou fázou a v najbližšom čase to budú meniť. Po porade s rodičmi tam pribudnú parkovacie miesta a zároveň sa zmení aj možnosť pravého odbočenia z Vazovovej na Radlinského. To bude po novom zakázané.

Električka do Petržalky má jazdiť čo najskôr

Poslednou témou prezentácie bola výstavba petržalskej električky. Tu primátor zopakoval, že na stavbe sa stále intenzívne pracuje. Najnovšie na ňu boli privezené prvé koľajnice a staviteľ ide testovať vybraný úsek s ich uložením a s celou infraštruktúrou. Vallo tak potvrdil, že koľajová trasa do Petržalky je pre magistrát prioritou číslo jeden a pracujú na tom, aby po nej mohla električka čo najskôr jazdiť. Či to bude v avizovanom termíne a výstavba bude ukončená ku koncu septembra 2024, neuviedol.

Bratislavský Štandard sa v najbližších dňoch pozrie na jednotlivé témy z prezentácie primátora Matúša Valla oveľa podrobnejšie, aby sme čitateľom priniesli ešte viac informácii k jednotlivým oblastiam, ktoré Bratislavčanov najviac zaujímajú.