Gender revolúcia sa na Slovensku už uskutočnila, ukazuje prípad Charlotte Srnčík

Charlotte Srnčík je slovenský transsexuál, ktorý od septembra tohto roku môže už aj úradne vystupovať ako žena. A to aj napriek tomu, že nebol zbavený reprodukčnej schopnosti, čo znamená, že Srnčík má stále mužské pohlavné orgány, a teda sa stále môže stať otcom dieťaťa.

Znamená to aj to, že Srnčík môže navštevovať ženské toalety a šatne, na internáte by mohol bývať na dievčenskej izbe, v prípade hospitalizácie či uväznenia by zrejme mal byť taktiež umiestnený na ženskom oddelení a ak by sa rozhodol športovať, mal by súťažiť so ženami.

Zároveň je vysoko pravdepodobné, že Srnčík nebude jediný a že takýchto prípadov je viac. Koľko presne nám ministerstvo vnútra nechce povedať. A rovnako nám nechce odpovedať ani na to, prečo vlastne povolilo matrikám úradné zmeny pohlavia, aj keď by vlastne nemalo.

Preto môžeme povedať, že prípad Srnčík je vlastne príbehom toho, ako sa na Slovensku uskutočnila gender revolúcia bez toho, aby si to verejnosť všimla. A otvára to otázku, či s tým Ficova vláda skutočne niečo urobí.

Poďme ale pekne poporiadku.

Prípad Srnčík

Na Slovensku došlo k dúhovej gender revolúcii aj napriek odporu politikov, odbornej verejnosti či väčšiny občanov. Len za pomoci zopár úradníkov. Aspoň to ukazuje príbeh, ktorý ako prvý odkryl práve Charlotte Luna Srnčík.

Ten sa sám v relácii Na gauči s Nasklee pochválil, tým, že už je oficiálne ženou. Teda, že má nový rodný list, občiansky preukaz a všetky ďalšie doklady, v ktorých je uvedené, že je ženou. V relácii tvrdil, že celý tento proces trval pol roka. Že sa to udialo na matrike v Spišskej Novej Vsi, že žiadosť podal deň po tom, čo exminister zdravotníctva Vladimír Lengvarský vydal nariadenie, ktorým umožnil úradnú zmenu pohlavia aj pre ľudí, ktorí neboli zbavení reprodukčnej schopnosti. A že túto informáciu radšej prvýkrát verejne zverejnil až v deň volieb.

Z jeho vyjadrení pre médiá z minulosti vieme aj to, že to bola minimálne druhá žiadosť o zmenu pohlavia, ktorú podal (prvá mu bola zamietnutá). Taktiež, že psychiater (pravdepodobne Michal Patarák) mu už na prvom sedení dal výmenný lístok k endokrinológovi, ktorý mu mal nastaviť hormonálnu „liečbu.“ A tiež, že hormóny už užíva dlhšie ako jeden rok.

Podľa našich zistení však nie je úplne pravda všetko, čo Srnčík tvrdí o procese svojej úradnej zmeny pohlavia. Z vyjadrenia matriky v Spišskej Novej Vsi pre Štandard totiž vyplýva, že žiadosť o zmenu pohlavia podal až 11. mája 2023 a jeho žiadosti vyhoveli 7. septembra 2023. To znamená, že to netrvalo pol roka. A tiež to, že žiadosť nepodal deň po tom, čo sa exminister Lengvarský opätovne pokúsil výrazne liberalizovať úradnú zmenu pohlavia. Lengvarský to totiž spravil už 3. marca 2023. Teda viac ako dva mesiace predtým, než Srnčík podal svoju žiadosť.

Dôvod, prečo to uvádzam, nie je samoúčelný. Práve spomínané dátumy totiž ukazujú, ako svojvoľne vlastne prebehla celá gender revolúcia na Slovensku.

Neúčinné usmernenie Lengvarského

Už 23. marca totiž exposlanec Milan Kuriak interpeloval vtedajšieho premiéra Eduarda Hegera, ktorý v tom období pôsobil aj ako minister zdravotníctva s otázkou týkajúcou sa Lengvarského krokov v oblasti úradnej zmeny a pohlavia. A vyslovene sa ho pýtal na to, či „je možné, aby si osoba, ktorá má lekárom stanovenú diagnózu transsexualizmus (F64.0), mohla v súčasnosti úspešne registrovať zmenu pohlavia na matričnom úrade bez absolvovaného chirurgického zákroku“.

Hegerova odpoveď je datovaná na 17. apríla, pričom pečiatka Kancelárie Národnej rady ukazuje, že v parlamente bola prijatá 27. apríla. V nej Heger píše, že keďže Legvarského nariadenia neboli zverejnené vo vestníku ministerstva, nie sú právne účinné a „bez ďalšieho rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky uverejneného vo vestníku MZ SR účinnosť ani nenadobudne“.

Tu treba dodať, že spomínané ďalšie rozhodnutie nebolo vo vestníku nikdy zverejnené a, že to isté, čo tvrdil Heger neskôr opakoval aj jeho nástupca Michal Palkovič. A navyše, že poslanec Kuriak po doručení Hegerovej odpovede uviedol, že o odpovedi premiéra a ministra zdravotníctva v jednej osobe listom upovedomí aj všetky matriky na Slovensku.

Pritom Heger svojím vyjadrením len potvrdil to, čo už predtým ukázala analýza ministerstva spravodlivosti, ktorá skúmala Lengvarského kroky v oblasti úradnej zmeny pohlavia. Tá konštatovala, že dokument je nielen právne neúčinný, ale taký zlý a v celom procese jeho schvaľovania sa udialo toľko chýb, že najlepšie by ho bolo celý ho zrušiť a spustiť proces odznova.

Ako je teda možné, že matrika v septembri, teda viac ako štyri mesiace po tom všetkom, rozhodla, že Srnčíkovi bude zmenené pohlavie podľa Lengvarského pravidiel? Teda pravidiel, ktoré ako neúčinné označil vtedajší premiér a aj dvaja po sebe idúci ministri zdravotníctva?

Odbor osobných evidencií a registrov

Zaužívaný postup v prípadoch, keď matriky nevedia, ako majú konať, je, že kontaktujú svojho nadriadeného. Teda najprv okresnú matriku a následne ministerstvo vnútra, konkrétne Odbor osobných evidencií a registrov, pod ktorý spadajú všetky matriky na Slovensku. To sa podľa našich zistení dialo aj v prípade Srnčík.

Z toho zároveň vyplýva, že záverečné rozhodnutie matriky v Spišskej Novej Vsi, teda úradnú zmenu pohlavia Charlotte Srnčík z mužského na ženské, musel odobriť aj Odbor osobných evidencií a registrov. O tom, že to tak s najväčšou pravdepodobnosťou bolo, svedčia aj odpovede ďalších matrík, ktoré Štandard oslovil. Tie nám potvrdili, že Odbor osobných evidencií pod vedením Mareka Dlapu matričné úrady informoval, že v prípade úradnej zmeny pohlavia majú vyhovieť žiadateľom, ktorí na to majú potvrdenie od psychiatra.

To však znamená, že Odbor osobných evidencií a registrov matrikám dovolil robiť niečo, čo je v rozpore so slovami premiéra a ministra zdravotníctva v jednej osobe a taktiež v rozpore so závermi analýzy ministerstva spravodlivosti.

Ako je to možné?

Ministerstvo sa točí v kruhu

Na túto vec sme sa pýtali ministerstva vnútra. To sa v odpovedi odvolalo práve na odborné usmernenie, ktoré vydal exminister Lengvarský a o ktorom sa Heger vyjadril, že je právne neúčinné. Keď sme ministerstvo upozornili na to, že podľa vtedajšieho premiéra Eduarda Hegera je toto odborné usmernenie právne neúčinné, z tlačového oddelenia nás odkázali na ministerstvo zdravotníctva. To je dosť nelogické, keďže o danom odbornom usmernení sa vtedajší minister zdravotníctva vyjadril pomerne jasne a v médiách to viackrát zopakoval.

S rovnakou otázkou sme sa preto obrátili aj na Odbor osobných evidencií a registrov, ktoré vedie Dlapa. Odtiaľ nám až do uzávierky tohto článku neprišla žiadna odpoveď.

Oslovili sme preto aj samotného Charlotte Srnčík, ktorého sme sa pýtali, aké argumenty použil pri predložení svojej žiadosti a kto bol jeho právnym zástupcom. Srnčík nám však len stručne odpísal, že so Štandardom nekomunikuje.

Ako je možné, že matriky majú rozkaz meniť pohlavie aj napriek tomu, že nariadenie, ktoré to umožňovalo, je právne neúčinné, sme sa teda nedozvedeli.

Koľko ich je?

Rovnako sme pochodili aj pri otázke, koľkým ľuďom sa na Slovensku podarilo na základe Lengvarského právne neúčinných nariadení získať doklady opačného pohlavia.

Z ministerstva vnútra nám na otázku koľkým osobám bolo u nás od apríla 2022 zmenené pohlavie, odpovedali, že ministerstvo „nemá k dispozícii presný počet vykonaných zápisov administratívnych zmien v matrikách.“ Neskôr na naše ďalšie otázky prišla odpoveď, že z informačného systému, ktorý ministerstvo využíva (IS CISMA) „sa nedá zistiť počet osôb, ktorým bolo administratívne zmenené pohlavie.“

Záverom teda je, že ministerstvo vnútra nielenže u nás zrejme protizákonne menilo ľuďom pohlavie a nevie vysvetliť prečo, ale dokonca ani nevie povedať, koľkým ľuďom bolo takto pohlavie zmenené.

Zaujímavé na celej veci je aj to, že ešte minulý týždeň sa minister školstva Tomáš Drucker v Denníku N vyjadril, že na základe Lengvarského pravidiel nebolo úradne zmenené pohlavie nikomu. Pritom prípad Srnčík ukazuje, že Drucker nehovorí pravdu.

Keď sme sa na to pýtali, z tlačového oddelenia ministerstva školstva nám najprv odpísali, že sa máme obrátiť na ministerstvo zdravotníctva. Neskôr tvrdili, že minister Drucker mal tento údaj z rezortu zdravotníctva. Keď sme sa následne pýtali ministerstva zdravotníctva, nedostali sme odpoveď.

A to možno aj preto, že ministerka Zuzana Dolinková len o pár dní po Druckerovi v relácii Na telo Plus uviedla, že v procese zmeny pohlavia je momentálne okolo 150 až 200 ľudí (zaujímavé je, že za uplynulých 30 rokov ich podľa Dolinkovej bolo len 25 alebo 26). Samozrejme, nemusí ísť o osoby, ktoré podstupujú aj úradnú zmenu pohlavia. No minimálne pri časti z nich je to pravdepodobné. Keď sme sa na to pýtali, z tlačového oddelenia ministerstva zdravotníctva nám opäť neprišla žiadna odpoveď.

A rovnako nám odtiaľ do uzávierky článku neodpovedali ani na to, či bola v čase od apríla 2022 dodnes možná úradná zmena pohlavia aj u osôb, ktoré neboli zbavené reprodukčnej schopnosti. Ani na to, koľkým osobám bolo takto zmenené pohlavie či kedy ministerka zdravotníctva podpíše definitívne zrušenie Lengvarského odborného usmernenia. Pritom na Markíze sa vyjadrila, že už to má na stole a v utorok, 28. novembra to, pravdepodobne, podpíše.

Zrušenie usmernenia nestačí

Tu je však potrebné uviesť ešte jednu vec. Je evidentné, že aj keď ministerka Dolinková zruší Lengvarského odborné usmernenie, úradné zmeny pohlavia ľudí, ktorí sú naďalej schopní reprodukcie, to s najväčšou pravdepodobnosťou nezastaví.

Lengvarský totiž k danej téme vydal dva dokumenty. Okrem už spomínaného odborného usmernenia to bol aj štandardný postup diagnostiky a liečby transsexuality, ktorý v zásade povoľuje to isté ako odborné usmernenie. Teda tvrdí, že proces zmeny pohlavia môže byť ukončený aj v prípade, že osoba nebola zbavená reprodukčnej schopnosti. Ba dokonca tvrdí, že nie je potrebné ani len užívanie hormónov opačného pohlavia. V takom prípade však musí žiadosť odobriť lekárska komisia.

Ak teda dnes ide pani Dolinková rušiť odborné usmernenie, tvrdí v zásade len to, že ruší dokument, ktorý nebol právne účinný. Čo je síce dobrá správa, lebo tým jasne odstráni jednu možnosť zmeny pohlavia. Ak však nezruší aj štandardný postup, možnosť úradnej zmeny pohlavia bude aj naďalej možná.

Že je to tak, potvrdzujú tí, ktorí majú zjavne lepšie informácie ako poslanci, ministri či premiér. Rôzne stránky a fóra, ktoré prevádzkujú transsexuáli, aby si navzájom radili, sa totiž pri procese tranzície neodvolávajú na Lengvarského neúčinné odborné usmernenie, ale práve na štandardný postup, ako vidno aj na stránke tranzicia.org, kde už ohlasujú koniec nútených sterilizácií.

A to len potvrdzuje, že sa gender revolúcia na Slovensku už vlastne uskutočnila.

A to napriek nesúhlasu väčšiny verejnosti, proti vôli vládnych politikov a značnej časti odborníkov. Len tak potichu a zrejme na základe protiprávnych rozhodnutí úradníkov.

Otázkou je len to, či s tým strany novej vládnej koalície niečo spravia, tak ako sľubovali vo voľbách. Alebo sa budú na vzniknutú situáciu len prizerať a dúhovú lobby naďalej ochraňovať.