„Podľa toho, čo sa nám o synovi šarišského advokáta podarilo vypátrať v archívoch, Štefan Romer sa už v chlapčenských rokoch zaujímal o prírodné vedy, najmä o chémiu. Ako 14-ročného poslal otec Štefana zaúčať sa do lekárne v Sátoraljaújhely a v Košiciach. Od roku 1808 sa uchytil ako lekárnický praktikant a chemik vo Viedni, kde neskôr navštevoval prednášky v Cisársko-kráľovskom polytechnickom inštitúte,“ hovorí o málo známom Slovákovi odborný pracovník Krajského múzea v Prešove Igor Lazorík.

Namiesto lekárne sa mu však podarilo založiť chemickú továreň, v ktorej vyrábal rôzne chemikálie, najmä zlúčeniny chlóru. Od roku 1834 ako prvý vo Viedni začal s hromadnou priemyslovou výrobou škrtacích zápaliek. Neskôr sa však ukázalo, že sú dosť nebezpečné, pretože často samovoľne explodovali. Postupne ich v Európe zakázali.

Fosforové zápalky

Nový, bezpečnejší druh zápaliek, kde síru nahradil fosforom, vynašiel 19-ročný študent Viedenskej technickej akadémie János Irinyi, rodák z Debrecína. „Romer tento vynález v roku 1836 kúpil, zápalky si dal patentovať a začal s ich výrobou,“ doplnil Lazorík. Keďže bol používaný biely, zdraviu škodlivý fosfor, pri práci s ním dochádzalo k tzv. fosforizmu, ktorý sa prejavoval demineralizáciou kosti. Negatívnym účinkom fosforových výparov u mnohých pracovníkov v továrni bola nekróza (odumretie) čeľuste, ktorá sa veľakrát skončila znetvorením tváre i smrťou.

Až objav nejedovatého červeného fosforu profesorom Antonom Shrotterom z Olomouca v roku 1848 zachránil priemyselnú výrobu zápaliek pred zánikom. Na európskom trhu ich presadili švédski priemyselníci pod názvom Švédske bezpečnostné zápalky.

Štefan Romer mal schválených približne 20 rôznych patentov a vynálezov. Vyvinul špeciálny hoblík na zápalky i stroj, ktorý denne vyrobil 400-tisíc škrtacích zápaliek. V roku 1834 bol ocenený najvyšším rakúskym vyznamenaním pre najúspešnejších vynálezcov.

Expozíciu si môžete pozrieť denne v pracovných dňoch v čase od 9. do 17. hodiny. Počas víkendu len v nedeľu od 14. do 18. hodiny.