A tichá noc prichádza: Galéria Zoya v Modre vystavuje 12 zahraničných výtvarníkov

Výstava s poetizujúcim názvom A tichá noc prichádza predstavuje dvanásť medzinárodných umelcov pracujúcich s perspektívami estetiky temnoty, ale určite aj s mantinelmi našej melanchólie. Umelci si na nej vytvárajú osobné a osobité mytológie podopreté o originálnu obrazotvornosť. Noc tu svojím symbolickým a často až surreálnym spôsobom slúži ako ich (ne)milosrdná metafora nudnej reality. Obrazy zväčša negujú zavedené a bežné spôsoby vnímania a odhaľujú skryté súvzťažnosti našej existencie. Tým nám kladú oveľa viac zaujímavých otázok, ako dávajú pochopiteľných a prospešných odpovedí.

Pokiaľ vnímame cez prizmu tohto umenia noc ako stáročné mystérium, ktoré nás vystavuje vždy nanovo výzvam, ukazujú sa nám v tejto výstave novátorské spôsoby parafráz známych námetov. Prezentované umelecké diela provokujú zvedavosť diváka. Oživia a presmerujú jeho predstavivosť. Naštartujú kritické myslenie a vytvárajú zámerné odchýlky od známeho spôsobu vnímania reality, na aký sme navyknutí.

Dvanásť umelcov otvára vo svojich dielach podmanivé priestory, kde nám symbolika noci umožňuje uniknúť z hraníc každodennosti. Odhaľujú skryté aspekty života, ktoré sa objavujú možno len v tme. Vyzývajú nás, aby sme sa smelo pozreli aj za viditeľný povrch vecí a dejov. A rozhodne sa nebáli niečoho nepoznaného a nepomenovateľného. Výtvarníci cez svoje diela hovoria: Vnímajme nielen otvorenými očami a veci plus deje sa vám možno nanovo otvoria. A tak ako nikdy predtým!

Pokiaľ by sme sa pozreli bližšie na niektorých z vystavujúcich autorov, určite oslovia nápadité diela Mihaela Milunovića. Autor nimi cez svojské využitie farieb, metafor a kontextových posunov odhaľuje mocenské štruktúry, politické násilie, utláčanie a manipuláciu. Milunovićove obrazy plné významov a symbolizmu zobrazujú scény a postavy v surreálnom čase a priestore. Stojíme s nimi niekde tam, kde naše pocity nepokoja nanovo narastajú.

Multimediálna tvorba Mareka Kvetana je charakteristická dlhodobým zameraním na spochybnenie reality. Kvetan odmieta tradičné predstavy o kráse a klišé, akými vnímame čosi tak efemérne ako umenie. Vo svojich sochách ukazuje prepojenie medzi zavedenou symbolikou vybielenej ľudskej kosti a jej zobrazením ako osamelej relikvie stojacej na ozdobnom podstavci. Tam je zrazu len podivným artefaktom, ktorý vzdoruje času aj priestoru.

Majstrovské využitie farieb, perspektívy aj svetla – to je zasa rukopis výtvarníčky Jiny Park. Jej osobný priestor časopriestorovej nekonečnosti pripomína svojou tajomnosťou diela Taliana Giorio di Chirica. Precíznym spracovaním reálnych kompozícií, ktoré dekomponuje prvkami egyptskej ikonografie, navodzuje pocit záhady. Jina Park pripomína svojím dielom aj svoj obsedantný záujem o kabinety kuriozít. Skoro zabudnutých, dávnych zbierok ojedinelých predmetov zostavených za účelom podnecovania ďalšieho štúdia a údivu nezasvätených.

Metin Çelik vo svojich umeleckých dielach skúma zložitý vzťah medzi prírodou a ľudstvom. Vo svojom najnovšom obraze Listy Bohu sa pripája na umelecký odkaz Vincenta van Gogha. Najmä na sériu slnečníc a krajinomalieb, spolu s autoportrétom s obviazaným uchom.

Obrazy Leopolda Rabusa sú zasa inšpirované bezprostredným okolím vidieka, kde žije. No aj tak v sebe majú temný a humorný realizmus. Jeho diela ukazujú ľudí, zvieratá aj obyčajné predmety v znepokojivých súvislostiach. Tým sa v nich prelínajú hranice medzi snom, fantáziou aj realitou.

Hoci Richard Stipl začínal ako maliar, až cez sochárstvo zistil, kadiaľ má ísť. Stipl využíva sám seba ako vysoko tvárny model. Svoju tvár púšťa do dobrodružstva skúmania nestálej povahy existencie. Jeho nahé postavy zdobené firemnými logami či tetovaniami vyjadrujú zaujímavú škálu emócií. Podnecujú nás k zamysleniu sa nad našimi spoločnými skúsenosťami a zložitosťou života. Stiplove sochy ukazujú vzorce, podľa ktorých sa správame. A zároveň nás vyzývajú k prehodnoteniu staromódnych predstáv o sochárskej tvorbe.

Výstava „A tichá noc prichádza“ je mimoriadne pestrou a zaujímavou ukážkou moderného stredoeurópskeho umenia dnešných čias.