Zmena paradigmy? Dvadsiatka krajín vrátane Slovenska žiada na klimatickom samite posilniť jadrovú energiu. Ľudstvo sa rúti do priepasti, vyhlásila Čaputová

Jadrová energia má podľa tejto deklarácie dôležitú úlohu v úsilí dosiahnuť do roku 2050 takzvanú uhlíkovú neutralitu. To znamená dosiahnutie nulových emisií oxidu uhličitého (CO₂) alebo ich vyváženie opatreniami, ktoré ich účinok vyrovnajú, informuje agentúra AFP.

Osobitný vyslanec americkej vlády pre klimatické otázky John Kerry uviedol, že jadrová energia je ďalekosiahla alternatíva ku všetkým iným zdrojom energie. Veda, skutočnosti a dôkazy podľa jeho slov potvrdzujú, že dosiahnutie nulových emisií oxidu uhličitého do roku 2050 nie je možné bez určitého podielu jadrovej energie. „Toto sú len vedecké skutočnosti. Nie je v tom zahrnutá žiadna politika, nie je v tom zahrnutá žiadna ideológia,“ povedal.

Využívanie jadrovej energie ako čistejšej alternatívy k fosílnym palivám je sporné a environmentálni aktivisti vyjadrujú znepokojenie v spojitosti s bezpečnosťou i likvidáciou jadrového odpadu, píše AFP.

Cieľom deklarácie je zvýšiť kapacitu jadrovej energie do roku 2050 trojnásobne v porovnaní s rokom 2020. Podpísali ju Británia, Bulharsko, Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Ghana, Holandsko, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Maďarsko, Maroko, Moldavsko, Mongolsko, Poľsko, Rumunsko, Slovenská republika, Slovinsko, Švédsko, Ukrajiny, Spojené arabské emiráty (SAE) a USA.

Čaputová považuje samit COP28 za najvýznamnejšie podujatie v oblasti klímy

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová označila prebiehajúcu konferenciu OSN o zmene klímy COP28 v Dubaji za najvýznamnejšie podujatie smerujúce k ochrane klímy. Svedčí o tom podľa nej viac ako 90-tisíc akreditovaných účastníkov aj prítomnosť lídrov z celého sveta.

„Vo svojom vystúpení chcem všetkých lídrov požiadať, aby sme z tejto konferencie COP urobili prvú, pri ktorej význam našich konkrétnych záväzkov prevýši výhovorky a uhlíkovú stopu lietadiel, na ktorých sme sem prileteli,“ uviedla Čaputová na sociálnej sieti.

Na zmiernenie vplyvu klimatickej krízy sú už podľa nej k dispozícii uskutočniteľné, účinné a lacné možnosti. „Máme potrebné technológie, zdroje aj zručnosti. Je najvyšší čas ich začať naozaj využívať,“ zdôraznila.

Vo videu prezidentka zároveň podotkla, že podľa prvých správ sú deklarované záväzky jedna vec a reálne kroky druhá vec a medzi nimi je zatiaľ obrovská priepasť. Na konferencii bude podľa svojich slov reprezentovať Slovensko a kroky, ktoré krajina v oblasti klímy robí.

„Samozrejme, všetci prítomní budeme apelovať na najväčších znečisťovateľov, pretože od nich je rozhodujúce to, či nastane progres v ochrane klímy,“ dodala Čaputová.

Zástupcovia z viac než 200 krajín v Dubaji v Spojených arabských emirátoch (SAE) počas dvoch týždňov (30. novembra až 12. decembra) rokujú o podrobnostiach záverečnej rezolúcie, ktorej cieľom je obmedziť emisie skleníkových plynov, ktoré spôsobujú otepľovanie atmosféry Zeme.

Ľudstvo sa rúti do priepasti, vyhlásila prezidentka

Zistenia týkajúce sa pokroku pri zmierňovaní globálneho otepľovania od prijatia parížskej klimatickej dohody v roku 2015 ukazujú, že ľudstvo sa rúti do priepasti, vyhlásila v piatok slovenská prezidentka Zuzana Čaputová počas svojho vystúpenia na klimatickej konferencii Organizácie Spojených národov COP28 v Dubaji.

„Koľko klimatických podujatí ešte potrebujeme, aby sme zabránili voľnému pádu do tejto priepasti?“ pýtala sa účastníkov konferencie.

Ako pokračovala, počet katastrof súvisiacich s počasím počas uplynulých štyroch desaťročí stúpol takmer trojnásobne. „Každých päť sekúnd niekto predčasne zomrie v dôsledku znečistenia. Ak neurobíme nič, onedlho to budú každé štyri sekundy,“ varovala.

Podľa nej 88 percent chorôb v dôsledku klimatických zmien vo svete v súčasnosti postihuje deti do piatich rokov. „Dokedy ešte chceme škodiť budúcim generáciám?“ pýtala sa a zdôraznila, že účinné riešenia na zmiernenie dôsledkov klimatickej krízy sú už teraz dostupné v podobe technológií aj zdrojov.

„Naše snahy musia byť ambiciózne, kolektívne a univerzálne,“ vyhlásila. Upozornila, že podľa vedcov musí množstvo emisií vo svete vyvrcholiť do roku 2025.

Účastníkov informovala, že Slovensko v produkcii emisií už dosiahlo svoj vrchol a v roku 2030 ich bude produkovať o 55 percent menej než v roku 1990. Slovenská republika v nasledujúcich siedmich rokoch preinvestuje päť percent HDP z verejných zdrojov na dekarbonizáciu hospodárstva a spoločnosti. Na konci tohto roka Slovensko prestane používať uhlie na výrobu elektriny a do troch rokov ho postupne vyradí aj z produkcie tepla.

Celkovo 85 percent elektriny na Slovensku sa už teraz vyrába s nulovými emisiami, pričom SR chce tento podiel do roku 2025 zvýšiť na 90 percent. Do roku 2030 má elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov na Slovensku predstavovať 29 percent, povedala Čaputová s tým, že naša krajina k riešeniu klimatickej krízy pristupuje zodpovedne.

Macron vyzval vyspelé štáty, aby do roku 2030 prestali využívať uhlie

Francúzsky prezident v piatok na klimatickej konferencii COP28 v Dubaji vyzval krajiny skupiny G7, aby do roku 2030 ukončili využívanie uhlia. Investovanie do tohto zdroja energie Macron označil za absurdné.

Najvyspelejšie krajiny sveta majú ísť podľa francúzskeho prezidenta príkladom a zaviazať sa, že postupne prestanú využívať uhlie do konca tohto desaťročia.

Francúzsky prezident tiež vyhlásil, že rozvíjajúce sa ekonomiky by sa takisto mali postupne vzdať uhlia. Vyjadril presvedčenie, že rozvojové štáty by mali byť schopné ekonomicky dobehnúť ostatných, avšak nie využívaním fosílnych palív. S postupným vyraďovaním uhlia by im podľa Macrona mali pomôcť bohatšie krajiny.

Zdôraznil, že treba byť dôsledný a neposkytovať dotácie novým uhoľným elektrárňam. V súčasnosti podľa neho neexistujú žiadne stimuly pre súkromných investorov, aby investovali do obnoviteľných zdrojov energie namiesto uhoľných elektrární. Vyzval tiež na odlíšenie úrokových sadzieb pre zelené a fosílne zdroje energií.

Zoskupenie G7 sa skladá zo Spojených štátov, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska a Británie, vysvetľuje AFP.

Britský kráľ: COP28 sa musí stať zlomovým bodom v boji proti klimatickej kríze

Klimatická konferencia COP28 musí byť zlomový bod v boji proti klimatickej kríze, vyhlásil v piatok v Dubaji britský kráľ Karol III.

„Celým srdcom sa modlím za to, aby bola COP28 ďalším zlomovým bodom smerom ku skutočným transformačným krokom,“ uviedol kráľ Karol III. v príhovore.

„Zem nepatrí nám, my patríme Zemi,“ upozornil. Karol ako prvý zo svetových lídrov predniesol na konferencii svoj príhovor.

Emiráty zriadili investičný fond na podporu projektov čistej energie

Spojené arabské emiráty (SAE) v piatok oznámili, že venujú 30 miliárd dolárov do nového investičného fondu na podporu projektov v oblasti čistej energie a inovatívnych technológií, ktoré prispievajú k riešeniu klimatickej krízy.

Vo fonde s názvom „ALTÉRRA“ bude osobitne vyčlenených päť miliárd dolárov na stimuláciu investícií do krajín globálneho Juhu, teda do rozvojových štátov.

Z vyhlásenia predsedníctva klimatického samitu COP28 v Dubaji ďalej vyplýva, že do nového fondu by mali prispievať aj súkromní darcovia, čo by malo umožniť, aby sa v ňom do roku 2030 kumulovalo až 250 miliárd dolárov.

Na čele dozornej rady nového fondu bude stáť súčasný predseda COP28 Sultán Ahmad al-Džábir, ktorý je okrem toho šéfom štátnej ropnej a plynovej spoločnosti SAE (ADNOC).

Kritériá, na základe ktorých sa budú projekty vyberať, zatiaľ neboli určené, vysvetľuje agentúra DPA.

Jednou z hlavných tém dvojtýždňového klimatického samitu v Dubaji je, akým spôsobom je možné čo najrýchlejšie odkloniť svetové finančné toky od ropných, uholných a plynových zdrojov smerom k obnoviteľným zdrojom energie, najmä v rozvojových krajinách, kde je ťažké zabezpečiť financovanie takýchto projektov.

Traja prezidenti sa odmietli fotiť s lídrami pre prítomnosť Lukašenka

Prezidenti Poľska, Lotyšska a Litvy v piatok odmietli pózovať na tradičnej úvodnej fotografii svetových lídrov na konferencii OSN o zmene klímy COP28 v Dubaji. Dôvodom bola prítomnosť bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.

K hlavám vlád a štátov, ktoré sa zišli v Dubaji na konferencii, sa pripojil aj Lukašenko, ktorému Európska únia vyčíta zásahy proti bieloruskej opozícii a spojenectvo s Ruskom.

Prezidenti Litvy, Lotyšska a Poľska, ktorí sú skalní zástancovia Ukrajiny v boji proti ruskej agresii, sa pre Lukašenkovu prítomnosť na COP28 rozhodli bojkotovať tradičnú spoločnú fotografiu účastníkov.

„Hovorí sa tomu rodinná fotografia. Lukašenko nepatrí do rodiny, ktorej chceme byť súčasťou,“ uviedol pre AFP litovský prezident Gitanas Nauséda.

Bolo by podľa neho pokrytecké stáť bok po boku lídra krajiny, ktorá umožnila vstup ruských jednotiek na Ukrajinu cez svoje územie, a popri tom „diskutovať o budúcnosti sveta a klimatickej zmene, akoby sa nič nestalo“.

Litva a Lotyšsko patria medzi najhlasnejších kritikov Ruska a zástancov zvýšenej vojenskej pomoci Ukrajine. Obe krajiny spolu s Poľskom boli v uplynulých rokoch vystavené náporu tisícov migrantov, ktorí sa snažili dostať na územie EÚ cez Bielorusko. Prílev migrantov podľa nich zámerne organizoval Lukašenko, aby sa v rámci odplaty za európske sankcie pokúsil destabilizovať EÚ.

Účastníci COP28 v predbežnom návrhu žiadajú obmedziť či vyradiť fosílne palivá

Účastníci rokovaní na klimatickej konferencii OSN (COP28) v Dubaji v piatok v prvom návrhu dohody o krokoch v oblasti klímy žiadajú obmedzenie alebo úplné vyradenie používania fosílnych palív.

V rokovaniach sa však už prejavili názorové rozdiely účastníkov v spojitosti s fosílnymi palivami. Návrh Británie a Singapuru zahŕňajúci ich postupné vyradenie či obmedzenie vyvolá spory.

Organizácia Spojených národov (OSN) vo štvrtok oznámila, že rok 2023 by mohol byť najteplejším od začiatku oficiálnych meraní. Zároveň žiadala urýchlené kroky proti globálnemu otepľovaniu, aby zastavili s tým súvisiace vplyvy.

Šéf sekretariátu OSN pre zmenu klímy Simon Stiell delegátov v Dubaji vyzval, aby „naznačili konečný pokles“ fosílnych palív, ktoré sú hlavnou príčinou globálneho otepľovania.

Sultán Ahmad al-Džábir, predseda klimatického samitu COP28, žiadal, aby fosílne palivá boli zahrnuté v akejkoľvek záverečnej dohode. Al-Džábir je šéfom štátnej ropnej spoločnosti SAE (ADNOC).

(tasr)