Bratislava má niekoľko projektov, ktoré meškajú. Aké sú dôvody?

Petržalská električka

Jedným z takýchto projektov je už veľakrát spomínaná petržalská električka. Pred pár týždňami uplynulo desať rokov, odkedy Bratislava podpísala zmluvu na vybudovanie prvej etapy – kompletnej rekonštrukcie Starého mosta a vybudovanie prvých troch zastávok v rámci petržalskej radiály. Odvtedy sa mesto s ukončením tohto projektu trápi a hoci z hľadiska náročnosti už ide o ľahšiu časť, štvorkilometrový úsek vedený po rovine spolu s depom na Janíkovom Dvore nie a nie ukončiť. Pôvodný termín ukončenia bol stanovený na koniec roku 2023, no prieťahy a takmer zastavenie stavby zo strany zhotoviteľa, z dôvodu navýšenia cien stavebných materiálov, dali jasne najavo, že tento termín sa nestihne.

Termín ukončenia stavby pritom nebol určený náhodou. Bolo to tak preto, aby sa stihli vyčerpať prostriedky, ktoré nám na výstavbu električkovej trate poskytuje Európska únia v rámci Operačného programu integrovaná infraštruktúra. Ten sa ale týmto rokom končí a magistrát tak už počas výstavby musel hľadať náhradné riešenie, aby financovanie električky neostalo na pleciach samosprávy. Nakoniec sa im podarilo vyrokovať to, že električku bude možné dostavať aj z peňazí ďalšieho programovacieho obdobia a nový termín, po dohode so staviteľom, je stanovený na koniec septembra 2024.

Či však tento termín bude dodržaný, ukážu až najbližšie mesiace. Zatiaľ sa skôr javí, že si Petržalčania budú musieť na nové spojenie s mestom ešte počkať. Desať mesiacov pred ukončením totiž nie sú hotové mostné objekty, z križovatiek sa začala prerábať len jedna a rovnako nie je ani len prikrytá budova budúceho depa.

Ružinovská a Vajnorská radiála

V omeškaní sú však aj ďalšie bratislavské radiály. Na tej Ružinovskej sa síce malo začať s jej realizáciou už na jeseň roku 2022, najnovšie plány však ukazujú skôr na jar roku 2024. Ani to však nebude zrejme realitou. Ružinovská radiála totiž nemá vydané ani stavebné povolenie a nezačalo sa teda ani s verejným obstarávaním na zhotoviteľa stavby.

O čosi lepšie to vyzerá s Vajnorskou radiálou. Tu sa nakoniec na jeseň začalo s obnovou trate, hoci len v úseku medzi Zlatými pieskami a Kuchajdou. Trvať by mala do júna nasledujúceho roku a celkové výdavky na jej obnovu by mali predstavovať približne 25 miliónov eur. Časť trate medzi Trnavským mýtom a Kuchajdou, kde sa plánovalo začať s obnovou, tiež pôvodne v tomto roku, sa podľa mnohých informácií nakoniec nezačne skôr ako v roku 2025.

Terminály osobnej integrovanej dopravy

Dôležitou súčasťou bratislavskej, ale aj prímestskej dopravy mali byť takzvané TIOPy, teda terminály osobnej integrovanej dopravy. Práve vybudovaním viacerých TIOPov sa podľa Železníc slovenskej republiky mala zvýšiť atraktivita vlakovej dopravy pri príchode do hlavného mesta z jeho okrajových obcí. S výstavbou TIOPu vo Vrakuni sa začalo na konci októbra tohto roku. Plán bol však iný. S výstavbou sa malo začať výrazne skôr a ukončenie výstavby malo prebehnúť na konci tohto roku. K posunu pri realizácii došlo vzhľadom na povolenia, ktoré súviseli so získaním predmetných pozemkov.

Aj TIOP Bory, teda na opačnej strane mesta, už mali byť dávno vo výstavbe. Zmluva so zhotoviteľom pritom bola podpísaná už na jar roku 2022 a realizácia mala od podpisu zmluvy trvať 730 dní. K začatiu stavby TIOPu Bory však ešte ani nedošlo vzhľadom na to, že k výstavbe bola dohodnutá koordinácia s hlavným mestom a pridaný projekt predĺženia Saratovskej ulice. „Ohľadne projektu predĺženia Saratovskej sme v štádiu rokovaní so ŽSR a ministerstvom dopravy, okrem iného aj pre zladenie našej stavby s ich stavbou TIOP Lamačská cesta,“ uviedol pre portál imhd.sk za magistrát hlavného mesta jeho hovorca Peter Bubla. Termín výstavby tohto TIOPu tak ešte nebol stanovený. Všetko tak ukazuje až na rok 2024.

V roku 2024 sa predpokladá aj so začatím obnovy viacerých trolejbusových tratí. Dôvodom, prečo sa nezačalo ešte v roku 2023 bolo podľa vyjadrení Dopravného podniku Bratislava projektová a dokumentová príprava pre stavebné povolenia na jednotlivé úseky.

Parkovanie

Pri doprave ešte ostaneme, jej dôležitou súčasťou je totiž parkovanie. Tu magistrát spravil počas tohto roka ďalšie posuny, no k cieľu má ešte veľmi ďaleko. Počas roku 2023 hlavné mesto zapojilo do parkovacej politiky petržalské oblasti Dvorov 5, Dvorov 6 a časť okolo Šustekovej ulice. V Ružinove pribudli lokality Klingerka a Štrkovec. V Novom Meste to bola lokalita Biely kríž a v decembri pribudla aj oblasť známa pod názvom Pokrok.

Lokalita Hrad – Sokolovňa v Starom Meste sa oproti pôvodným plánom tento rok do parkovacej politiky nepripojila. Podľa informácií od hovorcu hlavného mesta Petra Bublu, magistrát pred lokalitou SM2 uprednostnil zriadenie dôležitejšej a väčšej staromestskej zóny SM0 – Centrum-Panenská, čím sa rozdrobenosť rôznych parkovacích regulácií v meste zjednotila.

„Táto nová zóna z veľkej časti zahŕňa parkovacie miesta, ktoré dlhodobo, až 17 rokov, na základe sporných zmlúv z minulosti, fakticky prevádzkovala spoločnosť BPS PARK, a. s. Prevzatím regulácie parkovania do vlastných rúk vie mesto lepšie reagovať na podnety rezidentov zóny, napríklad prispôsobovať čas regulácie podľa vyťaženosti zóny,“ vyjadril sa hovorca hlavného mesta.

Pre objektívnosť treba ale dodať, že spôsob, akým mesto tento rok prevzalo centrum Starého Mesta, nebol štandardný. Po vyslovení predbežného právneho názoru súdom o neplatnosti nájomnej zmluvy medzi hlavným mestom a spoločnosťou BPS PARK. Následne magistrát v lete pristúpil k takzvanému odurčeniu dopravného značenia a dopravných zaradení v správe BPS PARK a zároveň určil nové značenie upravujúce reguláciu parkovania v zmysle pravidiel PAAS. Ihneď potom sa dovtedajší prevádzkovateľ, spoločnosť BPS PARK, obrátila na súd so žiadosťou o zrušenie tohto opatrenia magistrátu. Rozhodnutie súdu v tejto veci ale zatiaľ známe nie je.

Najlepšie to nevyzerá ani s ďalšími dvoma sľubmi, ktoré dal primátor Matúš Vallo ešte v kampani všetkým Bratislavčanom. Tou prvou je možnosť využitia dvoch hodín voľného parkovania prostredníctvom bonusovej karty v najužšom centre mesta. Hlavné mesto doteraz nepristúpilo k takejto možnosti a čím ďalej, tým viac sa ozýva väčšie množstvo ľudí zo Starého Mesta, ktorí sú proti tejto možnosti. Naposledy tak zaznelo na decembrovom staromestskom zastupiteľstve, kde sa poslanci Mikulášek a Ondrek vo svojich príspevkoch postavili proti akýmkoľvek snahám sprístupniť využitie bonusovej karty v takzvaných dvojeurových zónach.

Počas roka 2023 sa nezaviedla ani sľubovaná platba formou SMS. Magistrát v zmene VZN síce určil, že platiť za parkovanie cez SMS správu by sa malo dať začiatkom roku 2024. Najnovšie vyjadrenia z magistrátu však naznačujú niečo iné. Hovorca hlavného mesta Peter Bubla síce povedal, že by možnosť úhrady parkovného prostredníctvom SMS radi spustili v novom roku čo najskôr. Zároveň však dodal: „Termín spustenia však, samozrejme, ovplyvňujú nevyhnutné procesy, ktoré sú so zavedením danej služby spojené. Poskytovateľ služby SMS lístkov bude známy po ukončení verejného obstarávania a podpise zmluvy, termín na predkladanie ponúk je do 21. 12. 2023.“ Očakávať spustenie možnosti platby parkovného formou SMS správy skôr ako na konci prvého kvartálu roku 2024 je preto naivné.

Kúpele Grössling 

Úspešne to nevyzerá ani s jednou z vlajkových lodí primátora Matúša Valla – kúpeľmi Grössling, ktorých súčasťou má byť aj mestská knižnica a kaviareň. So zámerom na ich obnovu sa začalo už v roku 2020, keď sa v dvoch kolách vyberal víťazný návrh architektonickej súťaže. Víťazom sa stala talianska spoločnosť OPPS Architettura – Florencia. V roku 2021 získalo zároveň hlavné mesto partnera na čiastočné financovanie tejto náročnej rekonštrukcie, ktorým sa stal štátny investičný fond Slovak Investment Holding. Ten má podľa podpísanej zmluvy prispieť Bratislave viac ako 4 milióny eur.

S dodržiavaním termínov rekonštrukcie, ukončením prác a následným uvedením do prevádzky to ale opäť nevyzerá tak ružovo, ako na začiatku. Kým časť, v ktorej má pôsobiť mestská knižnica, mala byť ukončená v roku 2024 a v nasledujúcom roku ukončená obnova celého objektu kúpeľov, v súčasnosti podľa vyjadrenia hovorcu magistrátu Petra Bublu predpokladajú ukončenie prác na koniec roka 2026 a spustenie prevádzky až v prvej polovici roka 2027.

Zároveň, ako pre yim.ba naznačil, mesto sa nevyhne ani navýšeniu ceny rekonštrukčných prác. „Aktuálne počítame so zdražením projektu z dôvodu zvýšenia cien stavebných materiálov, ktoré sú za posledné tri roky na úrovni 35 percent,“ poznamenal hovorca magistrátu. Kým pôvodná cena na rekonštrukciu kúpeľov bola stanovená na približne 16 miliónov eur, po novom to bude 21,6 milióna.

To, či bude strihať pásku na obnovených kúpeľoch súčasný primátor Matúš Vallo, je preto otázne. Pri súčasnom stave verejných financií môže byť práve fakt navyšovania nákladov v takejto miere ďalšou možnou prekážkou pri obnove.

Rekonštrukcia verejných priestorov

V podobnom omeškaní sú aj ďalšie projekty z dielne magistrátu týkajúce sa verejných priestorov. Plán na kompletnú rekonštrukciu Námestia SNP a Kamenného námestia v rámci projektu takzvaných Živých námestí predpokladal s pôvodným začiatkom prác v rokoch 2022. Hoci víťaza architektonickej súťaže na projektovú dokumentáciu vyberal Metropolitný inštitút Bratislava už v roku 2020, k žiadnemu posunu v tomto smere odvtedy neprišlo. Najnovšie sa spomína spoločnosť WOAL, ktorá je nástupcom spoločnosti Henbury developement, teda spoločnosťou, ktorá mala stáť za projektom Nového PKO.

S tou magistrát ešte v júni uzavrel Dohodu o urovnaní všetkých vzájomných nárokov, práv a pohľadávok. Pôvodnou povinnosťou developera bolo totiž vybudovanie promenády a verejného priestoru, ktorý mal spočívať z výstavby Planetária a Mediatéky a zároveň z ich prevádzky po dobu 30 rokov. Neslávne známe Planetárium tak magistrát vymenil za vybudovanie parku na nábreží, ďalej približne 8,1 milióna eur v peňažnom plnení a projektovú dokumentáciu pre projekty Živé námestie a Plató staromestská v celkovej hodnote 2 milióny eur.

Otázne je, kedy však dôjde k realizácii. Pôvodné náklady na realizáciu projektu Živé námestia boli vo výške približne 20 miliónov eur. Kde na takto nákladné projekty mesto v budúcich rokoch nájde peniaze, je veľmi otázne. Už dnes totiž musí zvyšovať dane z nehnuteľností a rôzne iné poplatky na to, aby pokrylo svoj základný chod a zabezpečilo bežnú prevádzku.

Je preto vysoko pravdepodobné, že o odkladoch týchto projektov budeme písať aj v nasledujúcich mesiacoch, či možno až rokoch.