Po dvoch rokoch nedostatočného vyučovania majú slovenskí 15-roční tínedžeri výrazne horšie výsledky nielen v matematike. Zlyhávajú v prírodovedných predmetoch a zhoršili sa aj v slovenčine. A to najviac v priemere zo všetkých krajín EÚ. Kým Česko, Maďarsko, Poľsko i Rakúsko si napriek pandémii udržali nadpriemerné výsledky, mladí Slováci klesli hlboko pod priemer. (Horšie výsledky mali naši študenti aj v roku 2018, keď sa meralo naposledy.)
Slovenskí tínedžeri sa nielen radikálne zhoršili v matematike, ale pohoreli aj v čitateľskej gramotnosti. Každý tretí študent v nej nedosiahol iba základnú úroveň. To reálne znamená, že mladí ľudia nedokážu nájsť v texte hlavnú myšlienku. A nevedia ani odhaliť zámer, ktorý im nie je ihneď viditeľný. Kde budeme hľadať vinu a kto môže za zjavný problém, že naše deti masovo ohlúpli? Ako literáta ma, samozrejme, zaujíma problém čitateľskej gramotnosti a chcel by som sa pozrieť na vec komplexnejšie.
Prvým faktorom je rodina. Deti z rodiny, kde sa otec a mama zaujímajú o školské výsledky svojich ratolestí a s deťmi sa aj učia, asi na tom nebudú najhoršie. Ak dieťa vyrastá v rodine, kde sa číta, má k literatúre istý vzťah. Textom úplne prirodzene rozumie. Začalo leporelom, potom rozprávkami, pokračovalo Vernovkami, sci-fi a pokojne aj svetovou beletriou a poéziou. Prečo by textu nerozumelo?
Ďalšia súčasť problému je škola. Ak deti nechodia do školy a my všetci si navzájom naivne nahovárame, že dištančné vyučovanie plnohodnotne nahradí to klasické, dopadne to presne takto. Nenahradilo! Nehovoriac o tom, že existovali tisícky detí zo sociálne slabších rodín, ktoré nemali prístup k internetu, a tak sa za dva roky nenaučili nič. Veľmi negatívnu, alebo naopak pozitívnu, úlohu v čitateľskej gramotnosti môže zohrávať kvalita pedagógov. Aj naše školy existujú v trhovom mechanizme a štátne školstvo je finančne dlhodobo poddimenzované.
