Na Slovensku nám vyrástla generácia internetových nomádov s veľkými palcami

Po dvoch rokoch nedostatočného vyučovania majú slovenskí 15-roční tínedžeri výrazne horšie výsledky nielen v matematike. Zlyhávajú v prírodovedných predmetoch a zhoršili sa aj v slovenčine. A to najviac v priemere zo všetkých krajín EÚ. Kým Česko, Maďarsko, Poľsko i Rakúsko si napriek pandémii udržali nadpriemerné výsledky, mladí Slováci klesli hlboko pod priemer. (Horšie výsledky mali naši študenti aj v roku 2018, keď sa meralo naposledy.)

Slovenskí tínedžeri sa nielen radikálne zhoršili v matematike, ale pohoreli aj v čitateľskej gramotnosti. Každý tretí študent v nej nedosiahol iba základnú úroveň. To reálne znamená, že mladí ľudia nedokážu nájsť v texte hlavnú myšlienku. A nevedia ani odhaliť zámer, ktorý im nie je ihneď viditeľný. Kde budeme hľadať vinu a kto môže za zjavný problém, že naše deti masovo ohlúpli? Ako literáta ma, samozrejme, zaujíma problém čitateľskej gramotnosti a chcel by som sa pozrieť na vec komplexnejšie.

Prvým faktorom je rodina. Deti z rodiny, kde sa otec a mama zaujímajú o školské výsledky svojich ratolestí a s deťmi sa aj učia, asi na tom nebudú najhoršie. Ak dieťa vyrastá v rodine, kde sa číta, má k literatúre istý vzťah. Textom úplne prirodzene rozumie. Začalo leporelom, potom rozprávkami, pokračovalo Vernovkami, sci-fi a pokojne aj svetovou beletriou a poéziou. Prečo by textu nerozumelo?

Ďalšia súčasť problému je škola. Ak deti nechodia do školy a my všetci si navzájom naivne nahovárame, že dištančné vyučovanie plnohodnotne nahradí to klasické, dopadne to presne takto. Nenahradilo! Nehovoriac o tom, že existovali tisícky detí zo sociálne slabších rodín, ktoré nemali prístup k internetu, a tak sa za dva roky nenaučili nič. Veľmi negatívnu, alebo naopak pozitívnu, úlohu v čitateľskej gramotnosti môže zohrávať kvalita pedagógov. Aj naše školy existujú v trhovom mechanizme a štátne školstvo je finančne dlhodobo poddimenzované.

Preto tí najlepší učitelia, aj kvôli platom, odchádzajú alebo úplne mimo školstva, alebo do súkromných škôl, kde sú lepši zaplatení. Kvalitné vzdelanie sa tak dostáva úzkej skupine detí z bohatších rodín, ktoré si môžu dovoliť luxus drahej súkromnej školy.

Ďalší faktor je vplyv internetu a sociálnych sietí. Naši 15-roční odmalička vyrastali s mobilom vo vrecku. Čo sa týka práce s počítačom, mobilom, tabletom, televízorom, sú machri. Každý už videl, ako vie vzdorovitý pubertiak napísať oboma palcami za 20 sekúnd SMS správu aj s prílohou. Alebo sa za minútu prekliká cez päť sociálnych sietí. Je to jeho život. Musí 30x denne skontrolovať: kto ho sleduje, nesleduje, komentuje alebo blokuje. Tínedžeri si celkom prirodzene spravili z Googlu vševidiace a vševediace oko digitálneho Boha. Toho vládcu, ktorý všetko vie a na všetko má aspoň jednu správnu odpoveď.

Obecným trendom na sociálnych sieťach je zjednodušovanie, či až primitívnosť obsahu. Ak chceš čosi povedať, povedz to za 20 sekúnd na Tik-Toku. Alebo jednoduchým popisom pod extravagantnou fotografiou. Tínedžeri masovo pozerajú tisícky kratučkých videí a najrôznejších odkazov od ľudí, ktorí im nedávajú nič. Žiadny z nich asi nepremýšľa, čo im ten obsah dáva a že sa celé mesiace smejú spolu na stupiditách.

Už pridlho nejde o obsah. Hráme o formu, imidž, štýl, exotické prostredie či pochybnú glorifikáciu nejakej materiálnej veci. Predstavivosť a často aj fantázia idú bokom. Niečo, čo je naznačené, nedopovedané a skryté, zostáva pre mladých nadosmrti hádankou. Oni nie sú generácia, ktorá potrebuje pátrať po zmysle obsahu a nevedia chápať metafory. Obsah je im predkladaný ako hladnému tácka so šunkovými chlebíčkami. Tými najjednoduchšími a najprimitívnejšími prostriedkami. To, že tínedžeri nevedia nájsť v texte hlavnú myšlienku, asi nikoho neprekvapí. Drvivá väčšina tínedžerov jednoducho knihy nečíta. Maximálne si prečítajú čosi, čo má zopár rozvinutých viet.

Vnímajú svet ako reklamu, ktorú prijmeme a ideme okamžite vyhľadať ponúkanú vec. Lebo je najlepšia. Lebo to povedala nejaká mediálne známa tvár. Celoživotný záujem človeka o literatúru je priamo podmienený čitateľskou skúsenosťou. Ak nezačnete čítať ako 7- až 9-ročný, tak ako tínedžer sa k tomu odhodláte len ťažko. Žiaľbohu, z tisícok našich detí nám vyrastajú internetoví nomádi. Blúdiaci bezcieľne celé hodiny a dni po nete. S palcami stále ploskejšími od posielania SMS správ. Tí, ktorí veria tomu, čo je na internete.

Dnes viac ako inokedy platí absurdná dogma: Ten, kto nie je na internete, akoby ani nebol. Práve ten je ich zásadný zdroj informácií a úplne ignorujú, že možno 70 % jeho obsahu je informačný balast pochybného pôvodu. Internet a sociálne siete tínedžerov priamo vychovávajú k stádovitosti. Ak nie si videný na Facebooku, Instragrame, Tik-Toku, YouTube, tak nie si. Alebo si iný, nezapadáš do kolektívu a si divný. Nie náš! A možno čudák, čo má v ruksaku rozčítanú knižku.