BRATISLAVA – V celovečernom dokumente Emília režiséra Martina Šulíka sa dozvieme čosi podstatné o diele, osude, názoroch a pracovných postojoch úspešnej slovenskej herečky Emílie Vášáryovej.
Svoj príbeh rozpovie herečka pútavo, osobne a sama. Často monológom, ktorý je tak priamy a prirodzený ako tečúca voda pomalej rieky. Hoci osud tejto herečky určite taký priamočiary nikdy nebol.
Je vzácne, ak sa hlavný aktér dokumentu dokáže na seba pozrieť tak trošku ironicky, s istým odstupom a nadhľadom a neberie sa až tak „smrteľne vážne“. Nevníma svet očami ikony, ktorou sa svojím dielom už za života nepochybne stal.
Šulíkov dokument nemal ambíciu postaviť Emílii Vášáryovej pomník. Ako skúsený filmár sa skôr sústreďuje na zásadné zlomy či úspechy v jej živote. Nevyhýba sa ani problémovým obdobiam, ktoré by mohli herečku nabádať aj k tomu, aby sa k nim nevyjadrovala.
Je preto fascinujúce sledovať herečku v premenách úloh, kruto-krásnych komnatách času a sledovať to nielen jej slovami, ale aj cez prizmu videnia a názorov jej priateľov, kolegov, známych a blízkych.
Emília Vášáryová je na slovenskej umeleckej scéne už vyše 60 rokov. Fakt, že začínala v divadle v náročných dielach W. Shakespeara či A. Millera, hovorí o jej mimoriadnych kvalitách. Ďalším šokujúcim faktom, ktorý si možno ani počas tohto filmu neuvedomíme, (hoci aj o ňom film hovorí), je to, že Milka – ako všetci fanúšikovia a kolegovia pani Vášáryovú volajú – hrala už temer v 60 celovečerných filmoch. A mnohé z nich vstúpili do dejín. Sú v učebných osnovách a spoluvytvárali dejiny a slávu česko-slovenského filmu.
Spomeniem ich len pár: Až přijde kocour, Námestie svätej Alžbety, Rok na dedine, Červené víno, Orbis Pictus, Pelíšky, Horem pádem, Václav, Nestyda či Masaryk. Emília Vášáryová, tak ako jej skvelá kolegyňa Zdenka Studenková, nie sú len skvelými filmovými a divadelnými herečkami, ale mali a majú aj na to, stať sa herečkami svetovými. Len im to nebolo režimom umožnené. No asi je česko-slovenským kultúrnym šťastím, že obe spomenuté zostali vždy u nás a tvoria náš kultúrny kontext.
Martin Šulík neformoval svoj film len ako osobnú spoveď úspešnej umelkyne. Dal možnosť vystúpiť aj jej kolegom, priateľom a spolupútnikom. Zaujímavo a zasvätene tak o Vášáryovej hovorí Štefan Kvietik, Vladimír Štefko, Petr Nárožný a na plátne sledujeme útržky zo vzácnych archívnych materiálov. Práve tie Šulíkovi umožňujú konkrétne dokresľovať paradoxy a zvláštnosti danej doby, režimu a obmedzení, v ktorých sme spolu s pani Milkou aj my žili.
V dokumente Martina Šulíka ale nevystupujú len ľudia. Sú tam pamiatky, príroda a mesto Banská Štiavnica – prekrásne rodisko herečky. Práve tu je vidieť, ako ju vedia spomienky dojať. V jednom momente vychádza pani Vášáryová na Štiavnickú kalváriu a prichádza ku kaplnke, ktorú ich rodina roky udržuje. Spomienkové miesto je zasvätené pamiatke otca. Aj krátka návšteva kaplnky jej dáva silu a kontinuitu v tých ťažších chvíľkach. Kamera zachytáva skvele a ojedinelé puto herečky s rodným domom, ktorý je aj po rokoch pre ňu živým divadlom tých najkrajších intímnych spomienok z detstva.
Dokument prekvapuje práve svojou otvorenosťou, ktorá je priamo podmienená dôverou k M. Šulíkovi ako režisérovi. Herečka prácu známeho tvorcu roky dobre pozná. Uznáva jeho silu, skúsenosť a umeleckú intuíciu. Inak by sa určite takto neodhalila a nešla do takej hĺbky. Nie každý totiž zvládne na kameru celkom otvorene hovoriť o svojej práci, láskach, utrpeniach, krivdách, problémoch či pochybnostiach.
Pani Vášáryová je neobyčajne silná, odvážna a nepochybne cieľavedomá žena, ktorú len tak niečo nepoloží. Keby takou nebola, určite by chcela aj čosi zamlčať a možno sa spraviť lepšou a priezračnejšou, akou je, ale to ona nikdy neurobí. Vidí veci v súvislostiach a súvzťažnostiach, napokon ona si nikdy nevyberala úlohy žien, ktoré boli akokoľvek lineárne a jednoduché.
Vždy hrala zložité, komplexné a bohato štruktúrované postavy s ťažkým osudom. Prekvapivou je aj tá pasáž z filmu, v ktorej sa hovorí o komplexnosti herectva. Pýtate sa, ako dokázala pani Milka tak presvedčivo zahrať ťažkú alkoholičku z filmu Eva Nová? Jej výborný výkon dokazuje, že sa pozerá na svet mimoriadne pozorne a vidí šťastie, ale aj nešťastie blízkych kolegov či priateľov. Ona dokáže preniesť aj takto neprenosnú skúsenosť a pretaviť ju za svoju. A my očarení diváci radi uveríme, že je v probléme „ako doma“, hoci je pravda iná. Aj v tom je jedna skrytá stránka veľkého, doslova národného umelca.
Emília Vášáryová mala vo svojom živote obrovské šťastie, že umelecky vyrastala a dozrievala medzi tými najlepšími. V silnej povojnovej generácii hercov, režisérov, dramatikov a scenáristov, ktorí na dlhé roky ovplyvnili česko-slovenské divadlo, film aj televíziu. Poznala sa so stovkami veľkých osobností nielen zo sféry umenia. Je nepochybne herečkou, ktorú si pamätajú celé generácie nielen slovenských, ale aj českých divákov.