Na Božie slovo je čas vždy. Pri „audioknihe kníh“ sa už nikto nemôže vyhovárať na jeho nedostatok
Čítanie a štúdium Svätého písma zriedkavo zapadá do rutiny priemerného katolíka. Česť výnimkám. Do Biblie načierajú mnohí iba počas svätej omše a prostredníctvom čítaných úryvkov si vytvárajú jediný komplexnejší obraz knihy kníh. Za povrchným prístupom však neraz stoja aj objektívne dôvody, ako pracovná vyťaženosť či povinnosti v rodine. Keď však nejde veriaci k Svätému písmu, ide Sväté písmo k veriacemu. Aj formou audioknihy, ktorá je vhodná ako vianočný darček.
Biblia či Sväté písmo sa oprávnene považuje za knihu kníh. Ide o najrozšírenejší text na svete, ktorý bol doposiaľ v ucelenej podobe preložený do viac ako sedemsto jazykov. Vybrané časti Biblie sa však dočkali prekladu vo viac ako tritisíc jazykoch.
Hoci počas troch liturgických rokov katolícka cirkev pri slávení svätých omší prechádza prakticky celým Svätým písmom na pokračovanie, predsa v rámci cyklov neodznie každý jeden verš zo 73 kníh, ktoré Biblia obsahuje. Vybrané úryvky zo starozákonných a novozákonných spisov na seba totiž nenadväzujú vždy bezprostredne. Niektoré pasáže sú skrátené, iné úplne vynechané.
Ľahko sa v takom prípade môže stať, že človek vypadne z kontextu toho, o čom sa v danom období číta. Nehovoriac o tom, že v záujme zachovania aspoň akej-takej kontinuity prečítaného by sa potreboval zúčastňovať na svätej omši denne, nielen v nedeľu.
„S pribúdajúcim vekom si každý deň uvedomujem, aké dôležité je mať Bibliu na najviditeľnejšom mieste svojej knižnice. Je obrovský rozdiel počúvať, vnímať Božie slovo len v nedeľu a vo sviatok alebo ho čítať každý Boží deň,“ povedal na margo Biblie herec Ján Gallovič, ktorý sa netají svojou vierou. Mostom k Svätému písmu sa preňho stali žalmy.
V tomto bode vzniká pragmatická potreba pravidelného otvárania Biblie aj mimo vyhradeného liturgického času. A nie iba mechanického otvárania, ale aj čítania, ba dokonca rozjímania nad prečítaným.
Boh sa vracia do pozemského raja. Nemáme však naňho čas
Existujú aj ďalšie dôvody, pre ktoré má zmysel „strácať“ čas nad Božím slovom. V jednej vete ich výstižne zhrnul svätý Ambróz. „Keď čítame Sväté písmo, Boh sa vracia poprechádzať do pozemského raja,“ povedal kedysi milánsky biskup a učiteľ Cirkvi.
Sväté písmo totiž nie je iba textom alebo „knihou historickej zvedavosti“, ako podotýka nový biskup Spišskej diecézy František Trstenský, v tom čase ešte kežmarský dekan a farár. „Je svedectvom o dialógu, ktorý Boh chce viesť s človekom, a o spoločenstve, do ktorého nás pozýva.“
Katolíkovi z kategórie „všedný“, teda takému, ktorý neabsolvoval teologické štúdiá, môže však prekážať istá archaickosť jazyka, v ktorom s ním chce Boh viesť spomínaný dialóg. Biblická rétorika môže naozaj pôsobiť trošku ťažkopádne, navyše je plná symboliky.
Most ponad tento problém sa dá budovať z kameňov návyku. Čím viac človek číta a necháva si prostredníctvom poznámkového aparátu Biblie alebo homílií vysvetľovať, čo číta, tým viac sa mu biblický jazyk dostáva pod kožu.
Spišský biskup radí, aby sme Sväté písmo čítali v spoločenstve s cirkvou. „Biblické knihy boli napísané Božím ľudom a pre Boží ľud z vnuknutia Ducha Svätého. Vlastné interpretácie vedú k individualizmu, ktorý prináša rozdelenia a spory,“ hovorí Trstenský. Nechať sa teda vzájomne inšpirovať pod vedením Ducha Svätého môže byť užitočnejšie, než odložiť Bibliu nenávratne do poličky.
„Výnimočným a nadčasovým Sväté písmo robí skutočnosť, že je to zapísaný Boží hlas, ktorý zaznieva do reality ľudského života,“ pripomína biskup Trstenský prienik Božieho slova s našimi životmi, ktorý nastane, ak sa človek aspoň trochu usiluje tento prienik nájsť a obetovať preň svoj čas.
A práve čas je kľúčová, ale nedostatková komodita, ktorá sa poľahky môže stať oporným pilierom akejkoľvek výhovorky.
Knihy sa čítajú jednoduchšie, keď nám ich niekto číta
Bolo by prvoplánové jednoliato odsúdiť všetkých ľudí, ktorí „nemajú čas“. Nie vždy totiž ide o neochotu odkrojiť si kúsok zo svojich časových možností pre Božie slovo. Vplyv vonkajších okolností môže byť naozaj objektívny, pretože po vyčerpávajúcom pracovnom dni či kolotoči povinností v rodine je zvyčajne náročné nájsť si voľnú chvíľku. Tobôž sa sústrediť na prečítané.
Človek uponáhľaný by sa zaiste rád vrátil do detstva a nechal sa unášať na vlnách imaginácie, zatiaľ čo by mu ochotný spoločník predčítal texty, na ktoré pre neustálu zaneprázdnenosť nemá čas. V súčasnosti taká možnosť existuje, ba je čoraz populárnejšia.
Do popredia sa už istý čas tlačí fenomén audiokníh. Nedá sa povedať, že by nekompromisne vytláčal poctivé papierové knihy, ich obsah však dostáva bližšie k hlučnému svetu moderného človeka prostredníctvom audioknižných mobilných aplikácií, mp3 formátu publikácie alebo na CD.
Nespornou výhodou zvukových kníh je skutočnosť, že text z nich môže „natiecť“ do ucha poslucháča aj popri inej aktivite, ktorú človek dokáže vykonávať mechanicky. Medzi takéto činnosti patria napríklad domáce práce, šoférovanie alebo cesta dopravnými prostriedkami.
Portál Audiolibrix realizoval takzvaný Veľký audioknižný prieskum za rok 2022. Svojimi odpoveďami na tému počúvania audiokníh doň prispelo 5 670 respondentov, čo podľa portálu robí uvedený prieskum najväčším v celej Európe.
Takmer tretina respondentov (30 percent) uviedla, že za posledný rok si vypočula aspoň jednu, ale maximálne šesť audiokníh. Viac než štvrtina (28 percent) opýtaných si za to isté obdobie pustila sedem až dvanásť zvukových kníh a 23 percent sa dostalo na počet 13 až 24 audiokníh ročne.
Najčastejšou činnosťou, pri ktorej respondenti počúvajú knižné nahrávky, sú pre vyše pätinu z nich domáce práce. Druhou najpopulárnejšou aktivitou, ktorá je podľa prieskumu vhodná na vnímanie textu prostredníctvom zvukového formátu, je šoférovanie. Uviedlo to 15 percent opýtaných. Časť z nich (13 percent) obľubuje počúvanie kníh aj pri zaspávaní.
Medzi ďalšie aktivity, ktoré si respondenti obohacujú zvukovými knižnými dielami, patria podľa prieskumu prechádzky, šport či kreatívne činnosti. Niektorí si audioknihu radi vypočujú aj pri oddychu alebo počas cestovania.
Sväté písmo nezaostáva za dobou ani obsahom, ani formou
Hoci je Sväté písmo skrz-naskrz inšpirovaná kniha, v prenesenom význame sa sama nechala inšpirovať trendom audiokníh. Lepšie povedané, inšpirovaný slovenský vydavateľ katolíckeho prekladu Biblie – Spolok svätého Vojtecha – ju pretavil do zvukovej podoby.
Božie slovo vďaka tomu môže zaznieť do hektických životov ľudí, ktorí niekedy z objektívnych dôvodov nemôžu po akejkoľvek klasickej knižke siahnuť.
Spolok svätého Vojtecha (SSV) nahral v priebehu dvoch rokov do zvukovej podoby kompletne celý text Svätého písma. Vyše 3 300 strán biblických textov sa premenilo na viac než 112 hodín hovoreného slova a hudby, čo robí nahrávku Biblie momentálne najrozsiahlejším dielom na slovenskom audioknižnom trhu.
„Myšlienka jedinečného projektu vznikla zhruba pred tromi rokmi, v čase, keď celý svet sužoval koronavírus. Herci mali v tom čase obmedzené podmienky na hranie, preto sme ich oslovili na spoluprácu,“ povedal o zrode projektu riaditeľ SSV Ivan Šulík.
Ušľachtilý nápad sa tvorcom podarilo dotiahnuť do úspešného konca na prahu vianočných sviatkov. Leví podiel na tom nesú známi slovenskí herci, ktorí Sväté písmo načítali v štúdiu Rádia Lumen. Už spomínaný Ján Gallovič, ale aj Štefan Bučko, Michaela Čobejová, Slávka Halčáková a Jozef Šimonovič priznali, že takýto projekt bol pre nich výzvou.
„Tu už herec nie je iba rozprávačom tisícov historických skutočností, ktoré pohli dejinami kresťanstva, ale aj hlasom, ktorý – ak skutočne verí – vedie Duch Svätý,“ povedal Gallovič.
Pri nahrávaní veľkolepého a hodnotného diela vládla komorná atmosféra. Herci ocenili, že pri tom neboli v časovej tiesni. „Veľký rozdiel bol v tom, že pri bežnom literárnom texte sa môžete aj pomýliť, povedzme vymeniť slovo, v tomto prípade sa nič meniť nesmelo,“ opísala skúsenosť z nahrávania Čobejová, pre ktorú hlavným odkazom Biblie „nie je návod na život, ale láska, ktorá je nad všetkým“.
„V štúdiu vládla vynikajúca atmosféra vďaka režisérke Anne Brillovej a zvukárovi Matúšovi Brillovi, a tak sme pomaly odkrajovali z tej nádhernej múdrosti, ktorú sme mali pred sebou,“ uviedol Bučko.
Pri vzniku diela platilo pravidlo, že každú kapitolu Biblie čítal jeden herec. Výnimkou bola Pieseň piesní, ktorú spoločne interpretovali Halčáková a Gallovič. Sprievodné texty knihy čítal Bučko.
Slávka Halčáková a Ján Gallovič pri nahrávaní Piesne piesní. Foto: Katolícke noviny/Erika Litváková
Studnica Božej múdrosti, ale aj estetiky
„Hudba uvoľňuje ducha a okrídľuje myšlienky,“ povedala v 20. storočí Edith Steinová, ktorá je v cirkvi známa ako svätá Terézia Benedikta od Kríža, spolupatrónka Európy. V duchu jej výroku sa stala súčasťou audioknižnej Biblie aj hudba, ktorú zložil slovenský skladateľ Lukáš Borzík.
Nahrávanie sprievodnej hudby, o ktorú sa postaral Komorný orchester Zoe v Dóme svätého Martina v Bratislave. Foto: Katolícke noviny/Erika Litváková
Sprievodnú hudbu nahral Komorný orchester Zoe v Dóme svätého Martina v Bratislave. „Z každej sekcie som si zvolil niekoľko nástrojov. Je tam flauta, hoboj, klarinet, fagot, lesný roh, dvoje huslí, viola a violončelo. Nechýba, samozrejme, kráľovský nástroj organ, ktorý to celé istým spôsobom prepája,“ povedal Borzík o komponovaní hudby k „audioknihe kníh“.
Skladateľ hudbu rozdelil do troch celkov – pre Starý zákon, Nový zákon a osobitne pre Pieseň piesní. Zaujímavosťou je, že Starý a Nový zákon majú spoločný hudobný motív, ktorý sa prejavuje v skrytosti.
„Keďže v Starom zákone sa píše o dvanástich kmeňoch Izraela a v Novom zákone sa spomína dvanásť apoštolov, rozhodol som sa pre dvanásť akordov ako základnú harmonickú tému,“ vysvetlil Borzík.
Vďaka nevídanému dielu, do ktorého sa SSV rozhodol investovať ten najkvalitnejší kapitál, sa teraz veriaci môžu pri počúvaní Božieho slova poprechádzať ruka v ruke s ním – s pôvodcom všetkých počiatkov, spoľahlivo verným napriek ľudským zlyhaniam opakujúcim sa v toku biblických dejín.
Kniha kníh do ucha je dostupná na stiahnutie v internetovom obchode eVojtech.sk. V tomto období je navyše vhodná aj ako vianočný darček, ktorým sa blízki môžu obdarovať prostredníctvom audiokarty s jedinečným kódom.
Biskup Trstenský povedal, že „ako Ježišovi učeníci potrebujeme postaviť Božie slovo do centra nášho života“, pretože „dokáže pretvárať naše životy“. O čo účinnejšie bude, keď ho dostupným „audiospôsobom“ postavíme aj do centra každej dennej činnosti.
