Silvestrovská pyrotechnika? Nebezpečný nezmysel, nekupovať!

Dopad zábavnej pyrotechniky na životné prostredie, zvieratá a aj na nás ľudí, je síce krátkodobý, ale značný. Ak by ste urobili anketu medzi bežnými ľuďmi, asi by sme nenašli veľa nadšencov, ktorým by pyrotechnika chýbala, pokiaľ by bol jej predaj úplne limitovaný. Stojí to vlastne celé za to?

Nemusíme sa pritom tváriť, že pyrotechnika má na Slovensku nejakú historickú tradíciu. Ak by sme chceli autorstvo prisúdiť jednej osobe, mohli by sme za otca pyrotechniky považovať čínskeho mnícha Li Tiana. Žil v dynastii Song (960 až 1279) neďaleko mesta Liu Yang v provincii Hunan. Tento muž naplnil bambusové výhonky čiernym prachom a vyrobil tak prvé petardy. Zapaľoval ich na plašenie zlých duchov pri príchode nového roka. Číňania dokonca verili, že podobné konanie prináša šťastie. Zvuk výbuchu nazývali „bian pao” a prvé ohňostroje sa stali veľmi obľúbené. Neskôr sa používali pri vojenských víťazstvách, svadbách a ďalších oslavných príležitostiach.

Všetci asi poznáme benátskeho kupca Marca Pola. Tento Európan sa dostal aj do Číny a obohatil tak vtedajší známy svet o mnohé poznatky. Práve on v roku 1295 priniesol do Európy čierny prach, ktorý našiel svoje uplatnenie v dvoch smeroch. Ten smutnejší boli strelné zbrane. Druhé, obľúbené uplatnenie čierneho prachu, bolo na oslavy.

V Anglicku používali vládcovia ohňostroje na pobavenie hostí. Za prvý kráľovský ohňostroj sa považuje svadobný ohňostroj kráľa Henryho VII v roku 1486. Ohňostroj na korunovácii Jakuba II v roku 1685 bol dokonca taký krásny, že jeho autorovi priniesol rytiersky titul. A ohňostroj pri narodení syna cára Petra Veľkého trval 5 hodín.

Renesancia bola obdobím rozvoja aj pre ohňostroje. Hlavne v Taliansku bol dobrý ohňostrojár považovaný za umelca. Taliani sú dodnes v Európe považovaní za špičku ohňostrojárskeho remesla a v tejto krajine nemôže byť žiadna oslava bez ohňostroja.

Profesionálmi riadené ohňostroje prešli dlhú cestu a držíme im palce, nech sa ako svojbytné umenie rozvíjajú do krásy. No my teraz hovoríme o takzvanej zábavnej pyrotechnike používanej kdekoľvek, kedykoľvek a prakticky kýmkoľvek. Aj tínedžermi a deťmi. Tej, ktorá je často pochybnej kvality a pôvodu, môžete si ju objednať cez internet, a preto je nedohľadateľná aj nebezpečná.

Nikto asi nepochybuje, že zábavná pyrotechnika spôsobuje už roky množstvo zdravotných problémov a škôd na majetku. Hasiči napríklad počas minuloročných silvestrovských osláv zasahovali pri 84 požiaroch, pričom až polovicu spôsobila práve zábavná pyrotechnika. Zhoreli kontajnery, balkóny, autá aj strechy.

Relevantnú štatistiku o počte úrazov spôsobených pyrotechnikou ale nemáme. Ľudia totiž vyhľadajú ošetrenie len tých ťažších úrazov, keďže sa hanbia za svoju ľahkovážnosť spôsobenú alkoholom.

Ak ste boli deň po Silvestri na prechádzku prírodou, určite ste si všimli odpad, ktorý v nej po použití zábavnej pyrotechniky zostal. Zvyšky kartónov a plastov, ktoré tvoria obal, ale aj jej základ. Odpad stále obsahuje zvyškové chemikálie, ktoré môžu kontaminovať vodu aj pôdu.

Počas osláv Nového roka je značne zhoršená kvalita ovzdušia, do ktorého sa dostanú toxické látky, ako oxid siričitý, oxid dusičitý a ťažké kovy. Všetko látky nepriaznivo vplývajúce aj na ľudské zdravie. Meteorológovia 1. januára 2021 ešte okolo druhej ráno zistili, že hodnoty týchto látok vzrástli dvojnásobne až v piatich krajských mestách. Niekde dokonca trojnásobne. Astmatici, osoby s ochoreniami dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a starí ľudia sa z podobnej koncentrácie v ovzduší môžu rýchlo priotráviť.

Nadmerný hluk a výbuchy navyše reálne ubližujú zveri. To nie je legenda, len smutný fakt. V roku 2020 uhynulo v Ríme na Silvestra v dôsledku použitia zábavnej pyrotechniky okolo 4-tisíc vtákov, ulice boli neskôr plné ich tiel. Vtáky sa splašia a môžu naraziť jeden do druhého či do iných prekážok, čo je pre nich zväčša smrteľné.

V národných parkoch je používanie pyrotechniky prísne zakázané. Ľudia to ale nerešpektujú. Výbuchy a nadmerný hluk prerušia niektorým medveďom zimný spánok a samica môže opustiť svoje mláďatá. Ohrozené sú aj dravé vtáky a sovy. Kamzíky chcú uniknúť pred nebezpečenstvom, a preto v panike vbiehajú do neznámeho a nebezpečného terénu. (Vo Vysokých Tatrách pred 3 rokmi vinou ohňostroja v priebehu pár minút zahynulo 16 kamzíkov). Jelene, daniele či diviaky v panike vybiehajú z lesov a spôsobujú nehody na cestách či prenikajú dezorientované do miest a obcí.

Pokiaľ potrebujete osobný príklad, tak svokrovci mali na dedine nádherného čistokrvného psa Leonbergera. Dvojročný miláčik bol veľký ako teľa a vážil tak 80 kilogramov. Keď Leo zaštekal, poštár stratil od strachu polovicu pohľadníc. Po prvých petardách na Silvestra sa Leo zmenil na klbko strachu a triasol sa v šoku v pivnici. Ďalšieho Silvestra ho milosrdne nadopovali sedatívami, no v šoku bol aj tak dva dni. Leo zomrel ako 3-ročný náhle na infarkt.

Koľko je podobne trpiacich psov, mačiek, papagájov či iných, nielen domácich zvierat po celom Slovensku? A aký má tento enormný počet výbuchov a ohňov zmysel? Viete, že tie krásne lampióny šťastia nesúce otvorený plameň už veľakrát priniesli požiar, skazu a smrť?

Osobne ma potešila iniciatíva miest ako Bratislava, Trnava, Nitra či Košice, kde už platí celoročný zákaz používania zábavnej pyrotechniky. A je dobre, že sa pridávajú aj ďalšie. Mnohé mestá zrušili silvestrovské ohňostroje a zároveň podporujú mestom zriadené útulky pre psov či mačky, čo je správny krok.

Mne žiadne ohne ani výbuchy chýbať nebudú. Ani v zime, ani v lete. Nikdy. Až príliš pripomínajú tie, ktoré len pár sto kilometrov od nás, berú denne životy mladým mužom. V bratovražednej a nezmyselnej vojne, kde niet víťazov, len porazených.