V asi 20-tisícovom meste vyvolala v tej dobe každá novosť veľký rozruch. Výrobok sa veľmi rýchlo stal vyhľadávanou pochúťkou obyvateľov mesta a jeho chýr sa šíril ďalej. Obľuba pekárskej pochúťky u obyvateľov vtedajšej Bratislavy narástla až tak, že asi o dva roky majster Scheuermann otváral novú pekáreň. Pekárnička špecializovaná prevažne na tento výrobok, stála na hornom konci dnešného Námestia SNP. O pár rokov už túto špecialitu vyrábalo niekoľko známych bratislavských pekárov, ako Lauda, Schwappach či majster Korče, ktorý dodával jemné rožky až na cisársky dvor do Viedne a bol rytierom rádu Františka Jozefa. Slávni cukrári Schwappach a Wendler zasielali balené rožky aj poštou, napríklad do Budapešti, Trnavy, Ostrihomu a inde po celej monarchii. O desať rokov neskôr už putovali rožky aj mimo Európu, do Ameriky a Indie.

Receptúra je stará, tradičná a nepotrebuje inovácie

Z roku 1785 pochádza aj dodnes zachovaná a stále nevylepšená receptúra na ich prípravu. Zásluhou poctivej práce Západoslovenského cechu pekárov EÚ priznala v roku 2012 bratislavským rožkom ochrannú známku, ktorá ho chráni ako výrobok s geografickým pôvodom. Známka cech zaväzuje k tomu, aby nikdy nezľavil z nárokov na ich prípravu.

Oficiálne uznávanými tradičnými náplňami bratislavských rožkov sú orechová a maková plnka, ktoré patria medzi najobľúbenejšie náplne v oblasti Bratislavy. Z historických prameňov ale poznáme aj náplň z jedlých gaštanov. Aj keď oficiálne žiadna iná náplň do bratislavských rožkov nepatrí, pri prechádzkach po hlavnom meste či surfovaní na internete môžete natrafiť na zaujímavé varianty s kokosom, krémom z lieskových orieškov či čokolády. Tradične uznávaný recept však tieto plnky vôbec neuznáva.

Recept je viac-menej verejný, podstatná je poctivosť a kvalitné suroviny

Aby bol orechový či makový rožok skutočne bratislavský, pekár si musí dať záležať, aby mal pod absolútnou kontrolou každý jeden krok výroby. Tá je rozdelená na dve hlavné fázy.

Prípravná pozostáva z mletia orechov a maku, varenia náplní a technologickej prípravy. Druhou je realizačná fáza. V nej prebieha miesenie cesta, delenie, plnenie, tvarovanie a pečenie. Tieto dve hlavné výrobné fázy sa prelínajú podľa vopred naplánovaných cyklov, najmä v závislosti od aktuálnej sezóny. Úspech pri pečení je ukrytý v kvalite použitých ingrediencií a poctivej realizácii každého výrobného kroku.

Bratislavské rožky sú aj v súčasnosti živým výrobkom a priamym dedičstvom slávnej cukrárenskej tradície nášho hlavného mesta, o ktorú sa treba starať. Viedeň ma Sacher, Moskva Pavlovu tortu, Paríž makronky, my naše bratislavské rožky. Všetko ostatné je tak už iba otázkou praxe a skúseností s používaním čerstvých surovín. Tradičný Bratislavský rožok spoznáte podľa spomínanej ochrannej známky ZTŠ a nájdete ho vo väčšine bratislavských kaviarní aj v niektorých supermarketoch.