Eva Hrešková

Ja si ju vezmem

Od malička som mala vzťah k hudbe. Spievala som v detskom spevokole, v tretej triede na základke som sa naučila hrať na gitare a niekedy v piatom ročníku som začala chodiť aj na hodiny organu. Spev ma bavil najviac. Keď som mala ísť na gymnázium, povedala som mamke, že by som chcela skúsiť chodiť na spev na ZUŠku. Moja skvelá mamka ma v tom chcela podporiť a tak sme sa tam raz spolu vybrali. Vstúpili sme do zborovne, kde sedelo niekoľko učiteľov a keď mamka vysvetlila, že by som rada začala so spevom, zaznelo len. „Už je na to stará.” Prosím? Mala som len 14 rokov. Ak som vtedy bola stará, dnes už ma rovno volajte múmia. Vtedy sa ozval príjemný ženský hlas: „Ja si ju vezmem.”

Rúž, ruže a elegancia

Fascinujúca žena. Mohla mať vtedy okolo tridsať rokov, ťažko povedať, lebo vyzerala po celý čas, čo som ju poznala, skvele. Svetlé vlasy väčšinou zopnuté do elegantného drdolu, vždy v slušivých šatách, k tomu krásne topánky, príjemná ženská vôňa a neodmysliteľný výrazný rúž. Bola trochu nižšia, štíhla, elegantná. Keď vstúpila do miestnosti, akoby niekto zažal slnko. A keď začala svojím zvučným hlasom rozprávať, miestnosť sa naplnila životom. Takáto bola moja učiteľka spevu. Ešte aj meno mala vznešené – Dagmar.