Aké sú Vianoce o čosi ďalej, vo svete? A čo o nich možno ani neviete?

Dánsko 
Vianoce sa v Dánsku spájajú predovšetkým s darčekmi, ktoré sa kupujú vždy niekoľko mesiacov vopred. Musia byť vtipné a poukazovať nápadne na cnosť alebo /ešte lepšie/ na istú nepriznanú neresť obdarovaného. No nikdy sa nesmú prezradiť. Dáni totiž veria, že čím bude prekvapenie väčšie, tým viac šťastia ich čaká v ďalšom roku. Významným sviatkom pre Dánov je deň svätej Lucie /13.12/. Podľa povesti vtedy chudobná Lucia kráčala celé hodiny v silnom mraze, len aby priniesla jedlo  ľudom odrezaným snehom na samote od okolitého sveta. Na záver vianočnej hostiny je na stole sladký ryžový nákyp so schovanou mandľou. Iba ten kto ju nájde, dostane špeciálny darček – Julemand. 

Francúzsko
Francúzi  počas Vianoce (Noel) na darčekoch, jedle a pití naozaj nešetria. Hýria! Deťom ukladá na krb hromadu darčekov dobrý vianočný duch Pére Noel. Národ gurmánov nezaprie svoju tradíciu ani v bohatosti a pestrosti štedrovečerného stola. No na sladkosti príliš nikto nemyslí. Po minimálne štvorhodinovej večeri sa podáva len obyčajná, čokoládová roláda. Svetlou výnimkou je Provensálsko, kde sa ponúka 13 dezertov. Rodiny vo Francúzsku si na Štedrý deň položia topánky pred krb a čakajú, kým ich Pere Noel naplní darmi. Jeho spoločník Pere Fouettard  zasa neposlušné deti rád “ocení” výpraskom. O polnoci tradične stará mama podáva reveillon. Toto zvláštne slovo  znamená –budíček.  Jedlo symbolizuje očakávanie narodenia Krista. Pozostáva z ustríc, párkov, vína, opečenej slaniny, pečenej hydiny, šalátov, ovocia a bagety. Zvyky v rôznych častiach Francúzska sa ale líšia vyslovene kraj od kraja. Na juhu jedia chlieb rozkrájaný do kríža, z ktorého musia prvú časť venovať chudobnému . V Alsasku je na stole vyprážaná hus, v Bretónsku malé pšeničné koláčiky s kyslou smotanou. Burgunďania večerajú len morku a gaštany.

Austrália 
V krajine klokanov sú počas Vianoc letné prázdniny. Preto Mikuláš rozdáva darčeky na pláži. Vianočná hostina je bláznivým piknikom v prírode. Tradičným jedlom je morka, šunka , ale  aj studené misy, ovocie a zeleninové šaláty. Ako dezert sa podávajú veľmi sladké torty, alebo teplý, slivkový puding. Počas zlatej horúčky v Austrálii tento puding často obsahoval zlaté nugety. Dnes sa do pudingu zapeká nejaká drobnosť. Ten kto ju nájde, bude mať v ďalšom roku určite najviac šťastia. Austrálčania milujú vianočné pohľadnice. Aj v rodine súťažia medzi sebou, kto ich dostane najviac. Zavesia ich všetky do okien a najkrajšie dajú na stôl a každý si ich má prečítať. Obyvatelia Melbourne majú od roku 1937 peknú tradíciu. Na Štedrý deň sa stretávajú masovo na námestiach, kde so sviecami v rukách niekoľko hodín spievajú najobľúbenejšie vianočné piesne.

Japonsko 
V Japonsku darčeky nosí veselý, obézny, budhistický mních Hoteiosho, ktorý má oči aj vzadu, a tak sa detí snažia správať slušne, lebo on vidí vždy všetko. Zimné sviatky v tejto high-tech krajine nie sú o rodinnom kruhu. Štedrý deň je však populárny deň na rande. Páriky idú na prechádzku, vyfotia sa s vianočným osvetlením a dajú si večeru z fastfoodu. Ak sa im vôbec niečo ujde. Na štedrovečernom stole by ste darmo hľadali veľký sushi set či horúci ramen. Večeria sa vyprážané kura z fastfoodu, ktoré ide doslova na dračku. Bizarná tradícia pochádza z roku 1974, kedy sa veľký, americký podnikateľ žijúci v Tokiu rozhodol urobiť vianočný večierok. Keďže nemohol zohnať tradičného moriaka, rozhodol sa ho nahradiť kuraťom z fastfoodu. Svoju obriu objednávku musel vysvetliť manažérovi KFC, kde večeru kupoval. Myšlienky sa chytili ľudia z marketingu a na svete bola kampaň “Kentucky for Christmas”,ktorej súčasťou je dodnes Party Barrel – mega vianočné balenie hranoliek a kuraťa. Japonsko je skvelé v tom, že dokázalo prebrať tradície zo západu a prispôsobiť ich svojmu trhu. Pre našinca je najobľúbenejšou tradíciou ich svetelná výzdoba, ktorú Japonci volajú “zimné osvetlenie”. Milióny LED svetiel a interaktívne vizuálne obrazovky všade, kam sa pohnete. Nie všetky sú úplne tematicky spojené s Vianocami. Aj preto ich mestá a majitelia obchodov nechajú nainštalované po celú zimu, čím sa slávnostná atmosféra predĺži. V Japonsku o narodení Ježiška nevedia takmer nič, kresťanstvo tu bolo napokon dlho zakázané. No majú tu prekrásne vysvietené výklady, domy aj parky, skoro ako z rozprávky. A k tomu všade narazíte na akcie pre malé deti so štedrým Santom.

Mexiko

Vianoce v Mexiku sú cirkevným sviatkom, ktorý sa zachováva v tradičnej podobe najmä na dedinách. Mexičania sa na Vianoce pripravujú už od 16. decembra. Toto obdobie sa volá Posada. Domácnosti v dedine si rozdelia, kto bude mať kedy Posadu. Každý deň potom v jednotlivých domoch hrajú príbeh o tom, ako Mária s Jozefom hľadali v Betleheme miesto na prenocovanie. Domáci predstavujú krčmárov, ktorí odmietajú prijať svätú rodinu. Deti a dospelí zo susedstva hrajú pútnikov, nesúc sošky Jozefa, Márie a oslíka. Sprievod žiada o ubytovanie v troch domácnostiach, ale až v poslednej ho príjmu. Tam sa potom spolu modlia a na záver spievajú Tichú noc. Nasleduje bláznivá party pre deti, ktoré vrcholí hrou kde. jedno z nich má zaviazané oči a pútnickou palicou sa snaží rozbiť papierovú Pinatu (orech), misu plná orieškov, mušlí a sladkostí. Mexičania si na Štedrý deň nedávajú darčeky. Deti ich dostávajú až na sviatok Troch kráľov.

Egypt 
 V Egypte sa veľa ľudí hlási k ortodoxnej koptskej cirkvi. Adventné obdobie tam trvá 40 dní pred Vianocami. Egyptskí veriaci sa počas neho veľmi prísne postia. Nejedia mäso, hydinu ani mliečne výrobky. Na Štedrý večer idú všetci do kostolov v najlepších a nikdy ešte nenosených šatách. Bohoslužby sa končia o polnoci a potom idú ľudia domov na slávnostnú večeru, počas ktorej sa podáva fata. Slávnostné jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa. Na prvý vianočný sviatok ľudia v Egypte a ďalších častiach Stredného východu navštevujú priateľov a aj susedov. Na návštevu si všade prinesú špeciálny doma upečený chlieb, aby nezaťažovali hostiteľov prípravou občerstvenia.