Portské Camino

Na jar v roku 2023 som sa rozhodla pre Portskú cestu. Je veľmi obľúbená a malebná. Vedie pri pobreží Atlantického oceánu a výhľady sú prekrásne. Ako už názov napovedá, začína sa v úžasnom meste Porto v Portugalsku. Do Porta som priletela skoro ráno z Budapešti a strávila som v ňom prvý deň. Ochutnávala som portské víno, navštívila najznámejšie miesta a v katedrále som si vyzdvihla symboly pútnikov – svätojakubské mušle hrebenatky a credencial. Je to knižka pútnika, do ktorej denne musíte získať aspoň dve pečiatky z miest na vašej trase. Na záver vám credencial skontrolujú, overia a až potom získate Pútnický certifikát.

Po náročnom dni v Porte som sa na druhý deň skoro ráno vydala na svoju púť. Trasa bola pobrežná, mala 280 kilometrov a naplánovaná bola na 11 dní. Tento itinerár som aj splnila. Prechádzala som malebnými dedinami, mestečkami, cez lesy aj pri mori a cestou som stretávala rovnako húževnatých pútnikov.

Moja trasa

1. Porto – Vila do Conde
2. Vila de Conde – Marinhas
3. Marinhas – Viana do Castelo
4. Viana do Castelo – A Guarda
5. A Guarda – Baiona
6. Baiona – Vigo
7. Vigo – Arcade
8. Arcade – A Cacela
9. A Cacela – Carracedo
10. Carracedo – A Piceraňa
11. A Piceraňa – Santiago de Compostela

Ako vyzerá deň pútnika?

Snažila som sa čo najskôr ráno vstať a vyraziť na cestu, ktorú som si naplánovala deň predtým. Vyšla som nalačno a ľahké raňajky som si dala okolo 8. kilometra. Občas som sa zastavila aj v malebných krčmičkách a dala si osviežujúce pivo, alebo len čistú vodu. Samozrejme, nezabudla som zbierať pečiatky do credencialu. Našťastie to nie je žiaden problém, do Camina sú zapojené reštaurácie, bary, ubytovne… pečiatkuje sa i v sakrálnych stavbách. Cestou som si dala aj ľahký obed, odporúčam gaspacho alebo ľahké zeleninové jedlá, napríklad papričky padrone. Keď som dorazila do cieľa dňa, tak som si hľadala ubytovanie. Pútnici zvyčajne spia v alberge, ktoré som využila aj ja, ale občas som spoločné pútnické nocľahárne vymenila za komfortnejšie dvojposteľové izby v lacných penziónoch. Trasy Camina sú pre pútnikov dokonale pripravené a regióny z nich žijú. Cesty sú perfektne označené. V mnohých alberge vás s credencialom ubytujú za nižšiu cenu, alebo platíte, koľko uznáte za vhodné, čiže donato systém. V niektorých takýchto ubytovniach sa podáva i spoločná večera, tiež za symbolický poplatok. V každom meste a každej dedine vám však v reštauráciách ponúkajú perregrini menu (pútnické menu) od 10 do 15 eur. Máte v ňom predjedlo, hlavné jedlo, zákusok, pol litra vína alebo vody. Znie to síce lákavo, ale verte, žiaden gurmánsky zážitok to nie je a to víno je zvyčajne nepitné. Tak som si večere užívala ako domáci – v skvelej atmosfére, s typickými špecialitami daného regiónu... a neľutovala som. Španielska gastronómia je vskutku famózna. Po dobrej večeri som išla hneď spať a ráno sa kolobeh opakoval. Opäť batoh na chrbát a opäť šliapať niekoľko desiatok kilometrov….

Pri hrobe sv. Jakuba

Všetci pútnici už po stáročia prúdia zo všetkých svetových strán do katedrály sv. Jakuba v Santiagu de Compostela, kde je tento svätec pochovaný. Pôvodne bola nad hrobom postavená kaplnka, ale tá nestačila náporu pútnikov, ktorí sem chodili od raného stredoveku. Hrob s pozostatkami svätca je v krypte pod hlavným oltárom. Biskup San Pedro de Mezonzo prestaval chrám v roku 1003 v predrománskom štýle a súčasná katedrála bola postavená v roku 1075, keď sa púte tešili rozkvetu. S výškou 76 metrov bola najvyššou budovou Európy. Postupne boli pridané gotické a renesančné prvky vrátane nových kaplniek, hodinovej veže zo 14. storočia, Svätej brány a znovuobjaveného kláštora. Najväčšia a najdramatickejšia premena katedrály sa odohrala v 17. a 18. storočí, počas obdobia baroka. Vyvrcholením týchto prác je ikonická fasáda, ktorú dnes vidíme z Praza do Obradoiro. Práve na tomto námestí sa všetci pútnici fotia, pretože impozantná katedrála v pozadí je tá najlepšia odmena za zavŕšenie tejto cesty. Takže po zapózovaní a ubytovaní, keďže som do cieľa dorazila v skorých popoludňajších hodinách, stihla som si užiť neopakovateľnú atmosféru historického skvostného mesta. A veru, má čo návštevníkovi ponúknuť. Starobylé zákutia, malebné budovy, pamiatky, vinárničky, reštaurácie a veselý, pulzujúci život so španielskym temperamentom.

Cesta na koniec sveta

Svoju púť som síce úspešne v Santiagu ukončila, ale rozhodla som sa ešte pozrieť sa na „kraj sveta“ do Finisterra. Je to najzápadnejší koniec Európy vzdialený od Santiaga okolo 120 km. Mnohí tam putujú peši, ale ja som kvôli nedostatku času dala prednosť autobusu. A bola to dobrá voľba. Až na mieste, vo Finisterre, pochopíte starú túžbu pútnikov zbaviť sa tu starých zničených topánok a po dlhej ceste roztrhaných šiat. Z ekologického hľadiska to už nie je možné, ale v skalách sú pripravené zberné nádoby s označením topánky, palice, odev… Aj ja som sa zbavila svojich pútnických tenisiek, ktoré mi v posledných dňoch narobili množstvo pľuzgierov a otlakov. Nuž, aj taký je život pútnika! Cestou som sa zastavia v kláštore v Muxii. Tu je Atlantik ešte dramatickejší, burácavejší a divokejší. Oceán hučí, kláštor je nádherný a celá atmosféra miesta úžasná. Už vieme, prečo Martin Sheen vo filme The way niesol popol syna až sem.

Každá cesta sa začína prípravou

Na Camino som sa dôkladne pripravila už doma. Snažila som denne nachodiť niekoľko kilometrov pešo, zabezpečila som si ľahký, kvalitný batoh. Vo výbave nesmeli chýbať kvalitné turistické palice, pršiplášť, kvalitná obuv a ľahké, funkčné oblečenie. Do mobilu som si stiahla aj zaplatila dobré a odporúčané aplikácie na Camino. Je ich veľa, stačí si vybrať podľa vlastných priorít a trasy. Už len si kúpiť letenku do miesta štartu vašej cesty, nezabudnúť ani na dopravu zo Santiaga domov a... môžete vyraziť. BUENO CAMINO.