Za všetko spomeniem kapitolu inšpirovanú myšlienkou, že „Boh si na siedmy deň odpočinul... A iniciatívu prebral Chuck Norris.“ Potom nasleduje úvaha na tému viery: „Toto je prehnané tvrdenie. Pri stvorení sa Boh bezo mňa veľmi dobre zaobišiel, to je snáď každému jasné. Stvorenie vzbudzuje úžas a úctu, to sa nedá nič robiť. Či už ide o nejakého jednobunkovca alebo výbuch galaxie alebo niečo medzi tým, je ťažké nežasnúť. Stvorenie a stvorenstvo je akoby také ohromné ihrisko. Najlepšie na tom je, že máme päť zmyslov, aby sme to mohli všetko vnímať.“
Ďalej pokračuje citátom britského fyzika Paula Daviesa, ktorý bol agnostikom a hovorí, že niektoré veci nevieme pomenovať, pretože nie sme schopní nahliadnuť za „oponu“, takže nemôžeme povedať, čo je za ňou. Či tam niečo je, alebo nie. Potom, ako to u amerických vlastencov chodí, nasleduje myšlienka od Benjamina Franklina, ktorý v roku 1782 poznamenáva, že v Amerike sa náboženstvo nielen toleruje, ale sa aj rešpektuje a praktizuje. Franklin ešte uvádza, že ateizmus je v Amerike pojem neznámy.
Chuck Norris v závere kapitoly odhalí svoje pravidlo, ktoré sa týka viery: „Vždy buď verný Bohu, vlasti, rodine a priateľom.“
To je slovo bojovníka. To ma oslovilo. Chuck Norris je taký frajer, že ešte aj vtipy, ktoré o ňom kolujú, zužitkuje vo svoj prospech a na osvietenie ľudí, ktorí ho počúvajú. Norris otvorene hovorí o svojej viere v Ježiša. Keď pozeráte filmy, v ktorých hral, môžete v nich nájsť odkazy na kresťanstvo. V jednom diele Texaského Rangera dokonca násilie gangov zastaví malé dievčatko, ktoré sa úpenlivo modlí, a potom sa k nej pridá celá komunita.
Norrisovo kresťanstvo nie je trápne ani okázalé, ani patetické. Je prirodzené, rovnako ako dýchanie alebo mrknutie oka. Nie je to patetické mávanie Bibliou, je to drina ducha a dôvera srdca.
Slávny bojovník je už Božím bojovníkom.
No a potom tu máme príbeh, ktorý obletel a zasiahol celý kresťanský svet. No a hlavne chlapčenský svet. Lebo popri Chuckovi Norrisovi bol ďalším hrdinom rokov osemdesiatych Hulk Hogan.
Hulk bol rovnako ako Chuck Norris ikonický v každom geste. Bol wrestlerom a do dnešného dňa patrí k najznámejším zápasníkov v histórii tohto drsného divadelno-akrobatického zápolenia. Okrem toho hral v úspešných filmoch.
Je to neprehliadnuteľný zjav, jeho figúrky nesmú chýbať v zbierkach fanatikov. Jeho plagáty viseli na stenách tisícov chalanov v Amerike a napriek tomu, že bol hviezdou hlavne v americkom prostredí, populárny bol v celom svete.
Na hlave zaviazaná červená šatka, pod ňou plešina, dlhšie bielo-blonďavé vlasy po stranách hlavy, ikonické bielo-blonďavé fúzy a vypracovaná svalnatá postava. Hulk Hogan bol vždy ako z komiksu. Na znak svojej levej sily si trhal žlté tričko na franforce a ohromne pri tom reval. Hulk má skoro dva metre a v najlepšej kondícii vážil vyše 130 kíl. Ale pozor 130 kíl svalov! Teda chlap ako hora!
Hulk Hogan zažil slávu ako málokto. Siahol si na vavríny víťazov, bol doslova všade, od televízií cez časopisy až po kiná a boduje aj na internete. Len na Instagrame má 2,3 milióna sledovateľov. Jeho staré zápasy majú milióny prehratí.
No všetka táto sláva mu nepriniesla pokoj. Cítil, že musí dosiahnuť ešte niečo iné vo svojom živote.
Tá chvíľa nastala teraz pred pár týždňami, v Hulkovej sedemdesiatke. Čo sa stalo? Hulk Hogan, tento legendárny „zabijak“, prijal do svojho života Ježiša. Dal sa pokrstiť. Stal sa kresťanom.
Video, ako ho pastor krstí, obletelo svet. Hulk Hogan, ktorý sa pred nikým nikdy nesklonil, sa teraz skláňa pred Ježišom. A hovorí, že deň, keď ho pokrstili, bol najvýznamnejším dňom jeho života.
Je to zvláštny, ale nie ojedinelý jav. Ako píše svätý Augustín – nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v Bohu.
Hulk Hogan o svojej viere a o svojom krste otvorene hovorí. Bez hanby a odvážne. Kašle na reči kritikov alebo tých, čo si ťukajú na čelo a spochybňujú jeho rozhodnutie.
Teraz je jeho krst senzáciou a inšpiráciou. Je niečím novým, voňavým a vzrušujúcim. Niečím vzácnym a premieňajúcim. Jednoducho niečím skutočným a krásnym.
Tak mu držme palce, nech je jeho cesta kresťana požehnaná rovnako, ako bola požehnaná jeho cesta bojovníka, keď ešte Ježiša nepoznal. Ale je to tak? Nepoznal Ho?
Ako poznamenal jeden múdry muž: „Tým, čím som sa stal, tým som aj vždy bol... Len som si to odmietal pripustiť.“
Tak držme Hulkovi Hoganovi palce, nech má odvahu a vytrvalosť byť Ježišovým učeníkom.
