Pre KDH ako spoluorganizátora akcie to bol (a tiež celkom pochopiteľne) problém. KDH nevidí hlavný problém vlády v Šimkovičovej a jej pláne priškrtiť štátne financie pre dúhové hnutia. Z ich pohľadu ministerka robí len to, čo má v programe SNS. A čo má podporu aj v radoch kresťanských demokratov.
Slovom, protesty nabrali dúhové farby – a KDH znervóznelo. Dostalo sa pod tlak vlastných voličov. Tí svoju stranu nechcú vidieť vo vrecku progresívcov. A ich politických kampaní.
Východisko, ktoré na schladenie KDH ponúklo Progresívne Slovensko, vyzerá ako zúfalý kompromis. Zúfalý pre obe strany… PS tvrdí, že tému vystúpení na protestoch zúži na „spravodlivosť“.
Problém KDH je v tom, že žiada nemožné. Je predsa absurdné požadovať, aby na protesty progresívcov nechodili progresívci. A s nimi ich témy.
To isté platí aj z opačnej strany. PS kresťanským demokratom sľubuje nemožné. Progresívci sú – spolu s ich médiami a aktivistami – mobilizačným jadrom verejných protestov. Podoba ich verejných akcií bude nutne politická a ideologická. Prevažne vo farbách PS.
Napokon, dúhoví aktivisti môžu dodržať sľub Šimečku a môžu ostať len pri téme „spravodlivosti“. Pretože v ich vnímaní sú nosnou súčasťou tejto témy práva LGBTIQ+ komunít.
Šach-mat, pán Majerský.
KDH sa dnes môže rozhodnúť, či chce alebo nechce postávať popri PS ako spoluorganizátor protestov. No predpisovať ich obsah – na to KDH nemá karty. A napokon ani právo. Sú to verejné akcie.
Inými slovami, KDH urobilo chybu, keď sa rozhodlo pre blízke partnerstvo s Progresívnym Slovenskom. A pre úlohu spoluorganizátora ich verejných akcií. Nechalo sa zatiahnuť do hry, ktorá sa časom otočí proti nim. Vlastne, už sa otočila.
Zaťahovanie ručnej brzdy, ako to teraz predvádza KDH, môže viesť len ku kozmetickým zmenám. Nie k zmene povahy akcií, za ktorými sú progresívci. A ich politický program.
Ďalšiu chybu KDH urobilo vtedy, keď sa rozhodlo, že do prvého kola prezidentských volieb nepostaví konzervatívneho kandidáta. A ostane sa zajakávať niekde medzi Čaputovou a Korčokom. Teda medzi figúrami PS. KDH tým vlastne priznalo, že v politickej súťaži s progresívcami si neverí. A nemá čo ponúknuť. Iba ak sekundovanie pri presadzovaní záujmov PS. Raz pri protestoch, potom pri voľbe prezidenta…
Napokon, téma verejných protestov a téma prezidentských volieb sú len dva konce toho istého ihriska. Verejné protesty sú kampaň – paušálna kampaň – proti Ficovej vláde. A vyústiť má do prezidentskej kampane Ivana Korčoka.
Ak by za týmito protestmi – a politickými kampaňami – stáli len progresívci, ich spojenec SaS a ich spoločný kandidát Korčok, všetko by bolo celkom normálne a čisté. Lenže v tejto hre popri Šimečkovi, Kolíkovej a Korčokovi postáva, trochu bezradne a trápne, aj „konzervatívne“ KDH. A to už nie je ani normálne, ani čisté.
Je to len choré. A v prípade KDH aj čoraz ťažšie liečiteľné.
