Poľovníkom robia vrásky lovci jelenieho parožia. Aké sú pravidlá a zákon?

Súčasťou povolenky na lov zveri je povolenie na zber zhodov. „Zhod jelenieho, danielieho a srnčieho parožia je teda majetkom užívateľa poľovníckeho revíru,“ vysvetlil na úvod hovorca a viceprezident Slovenskej poľovníckej komory pre správu zdrojov Alojz Kaššák. „Ak niekto ide do lesa na turistiku, nájde jelení zhod, vezme si ho domov na pamiatku a urobí si z neho palicu alebo vešiak, kvázi sa nič nedeje,“ uviedol na margo informácie, že náhodný nálezca môže pri ponechaní si zhodov čeliť pokute.

Jelene môžu podľa poľovníkov aj uhynúť

Sú miesta, kde je koncentrácia jeleňov počas zimy vyššia a kde sa sústreďujú ľudia, ktorí zbierajú a hľadajú zhody na biznis, predaj. „Sú to doslova organizované skupiny, ktoré rozháňajú a preháňajú zver s cieľom nájsť zhody a predať ich a spôsobujú škody na zveri, na lesných porastoch i na poľnohospodárskych plodinách,“ povedal pre Košický Štandard Alojz Kaššák. „Sú regióny, kde keď býva veľká snehová pokrývka, „parohári“ vytrvalo idú po stopách jeleňov v snahe nájsť zhody, ženú ich, preháňajú, rušia. Kusy sa veľakrát nájdu uhynuté z celkového vysilenia,“ uviedol hovorca poľovníkov.

„Stratí sa nám prehľad o tom, čo v revíri je. Zo zhodov vieme, koľko jeleňov tam prezimovalo, pomáha nám to pri sčítaní atď. Na Slovensku sú výkupne, ktoré zhody vykupujú; niečo ide do farmaceutického priemyslu, niečo do spracovateľských závodov, kde sa z toho robí rôzny nábytok. Z odpadu z nábytkárstva, alebo aj z celých zhodov sa robia gombíky či šperky. Keď idete do obchodu pre zvieracích miláčikov, sú tam kúsky parohov, ktoré majú psíky na hryzenie, a obchodníci za to pýtajú nemalé peniaze.“

Zhody prezrádzajú informácie o obyvateľoch revíru a vývoj

„Aj poľovník, keď ide do revíru na pochôdzku kontrolovať kŕmne zariadenia alebo soľníky, si všíma samozrejme aj to, či tam nie je zhod, a keď ho nájde, vezme ho, pretože pre nás je to zdroj informácií, aké jelene nám v revíri prezimovali atď.,“ priblížil Alojz Kaššák. Vyrobiť sa z nich dajú vešiak, nábytok, palica alebo hračka na obhrýzanie pre poľovníckeho psa.

„Lesy Slovenskej republiky robia chovateľskú prehliadku trofejí a zhodov parožia na Poľane, kde zhody spárujú a vyhodnotia: koľko jeleňov akej vekovej triedy majú, aká je bodová hodnota parohov – pomerajú ich a povážia a vedia zistiť kopec štatistických údajov pre biológiu a ďalší chov.“ Ak sa to navyše robí každoročne, poľovníci pomocou zhodov dokážu sledovať, či stúpa bodová hodnota parohov, zlepšuje sa genetika jelenej zveri a podobne.

Zver sa zo strachu zdržiava na poliach

„Títo ľudia však zbierajú zhody hlava-nehlava, doslova v noci s baterkami chodia po oziminách, repkách, alebo niekde pri kŕmnych zariadeniach a vyrušujú a odháňajú odtiaľ zver. Tá sa potom sústreďuje do mladín, alebo naopak, vyjde z lesa na polia, kde celý deň leží v strede poľa, aby mala prehľad a niekto ju neprekvapil. Spôsobujú tak škody v lese i na poľnohospodárskych kultúrach,“ tvrdí viceprezident Slovenskej poľovníckej komory na adresu tých, ktorí chcú na paroží zarobiť.

Podľa hovorcu poľovníckej komory ide navyše o obdobie, ktoré je pre zver osobitne náročné aj z iných dôvodov. „Tukové zásoby má veľakrát minuté a bachorová mikroflóra je nastavená tak, aby bola pripravená tráviť aj horšie stráviteľné látky. Avšak potrebuje k tomu pokoj, nemôže nadbytočne mrhať energiou, ktorú potom dopĺňa z vnútorného tuku. Navyše samice sú gravidné. Nejde teda o to, že by poľovníci zakazovali vziať si zhod, ktorý nájdete v lese,“ povedal hovorca a viceprezident Slovenskej poľovníckej komory pre správu zdrojov Alojz Kaššák.