Michal Považan

Reč bola o návrhu uznesenia proti súdnemu aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva. Išlo o to, aby si súdy neosobovali právomoci parlamentov a občanov a nevytvárali zákony. Boli použité viaceré príklady rozhodnutí z nedávnej minulosti, týkajúce sa povinnosti zaviesť registrované partnerstvá štátmi, ako je Poľsko, Rumunsko, Bulharsko a podobne. My zatiaľ v zozname nie sme, ale sme určite v poradí naň.

Debata vlastne nebola ani bohatá, skôr mimoriadne obmedzená. Poslanci SaS a Progresívneho Slovenska vytiahli argument, prečo sa má týmto parlament zaoberať teraz, keď máme toľko iných problémov. Za posledné roky sme to počuli už asi tisíckrát. Všetko, čo sa poslancom ako Ondrej Dostál nehodí „do krámu“, je nepodstatné a netreba sa tým zaoberať teraz. Však podstatné sú iba jeho názory a videnie sveta. Na tento argument sme si už v takzvanej verejnej debate zvykli. Treba ho jednoducho ignorovať ako neobyčajne hlúpy, určený skôr jednoduchším liberálnym voličom.

Novú úroveň dosiahli poslankyne Progresívneho Slovenska, ktoré všetkých prítomných hneď na začiatku informovali o svojej neobyčajnej erudícii v danej otázke. Poslankyňa Plaváková dokonca napísala o tom dizertačnú prácu a vysvetlila nám, že navrhovatelia (poslanci Záborská a Vašečka z Kresťanskej únie) tomu vôbec nerozumejú, lebo žiadny aktivizmus neexistuje. Jestvuje iba jeden správny a všeobecne prijatý spôsob výkladu Európskeho dohovoru o ľudských právach, a to je ten, že súd podľa momentálnej módy, v dohovore nájde to, čo potrebuje. A  bez ohľadu na to, či to tam autori textu napísali alebo nie.

Nie som nejaký expert, ale stačí si zadať do googlu „aktivizmus na Európskom súde pre ľudské práva“ a nájdete množstvo odborných článkov popredných právnych expertov, ktorý sa o danej otázke sporia. Rovnako tento prístup odmietajú aj mnohí sudcovia daného súdu. Stačí si iba prečítať viaceré nesúhlasné stanoviská sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva. Podotýkam, že je to na internete a dá sa to vygoogliť. Buď teda v PS nevedia používať internet, o návšteve knižnice ani nehovorím, alebo dámy poslankyne klamali vo verejnej debate v parlamente. Do hláv im nevidím, tak si každý môže urobiť úsudok sám.