Martin Weiss

Z knihy a z esejí, ktoré na základe knihy publikoval, by sa pre potreby kultúrnej vojny dala vytiahnuť ostro formulovaná téza, ktorá by znela asi takto: Keď budete neustále povzbudzovať etnicky odlišných prisťahovalcov, aby pestovali svoju identitu odlišnú od väčšiny, a prispôsobovať tomu politický systém, nesmiete sa čudovať, že belosi sa začnú tiež správať ako etnická komunita hlásiaca sa o svoje práva. A na to by sa dali napojiť niektoré ďalšie, nemenej provokatívne tézy. Trebárs: Ak si ľavica myslí, že keď vytvorí koalíciu všetkých etnických menšín, demografický vývoj sa automaticky postará o jej víťazstvo, tak ju možno čaká prekvapenie. Okrem iného preto, že časť príslušníkov menšín - markantne v USA Hispánci - má tendenciu sa postupom času začať považovať za bielych.

Je vlastne čudné, ako si taký človek, ktorý má do dôchodku ďaleko, môže držať miesto na londýnskej Birkbeck College. Možno preto, že Whiteshift má 800 stránok, takže ju máloktorý woke kritik dočíta. Možno ho chráni jeho vlastná etnicita – Kaufmann je Kanaďan, ktorého predkovia pochádzajú z celého sveta od Hongkongu po Prostějov.

Práve o „rušení ľudí“ v akademickom svete urobil teraz Kaufmann štúdiu. Pokúsil sa na tému, o ktorej sa často hovorí formou výkrikov o jednotlivých medializovaných prípadoch, pozrieť na robustnej vzorke robustnými metódami. Skúmal postoj amerických, kanadských a britských vysokoškolských učiteľov a postgraduálnych študentov v sociálnych vedách. Snažil sa nejako odtieniť faktory ako to, aby vzorka nebola ovplyvnená dobrovoľnou selekciou respondentov, aby sa neštylizovali podľa toho, aká odpoveď si myslia, že sa od nich čaká, a podobne.

Asi najzaujímavejšou časťou je tá, v ktorej sa pýtal ľudí zo svojej vzorky, či by podporovali „zrušenie“ (anglicky ono slávne slovo cancel) svojho kolegu. Otázka bola formulovaná kulantne: Podporovali by ste snahu študentov či administratívy dať mu najavo, že by si mal hľadať prácu inde? To úsilie môže samozrejme mať rôzne formy. Predostrel im štyri prípady takých kolegov, ktoré sa podobajú niektorým skutočným ľuďom, ale ide v nich o všeobecnejšie, opakujúce sa témy. Formuloval tieto štyri prípady: