V slovenských médiách a v našom katolíckom prostredí už niekoľko dní beží diskusia o náboženskej slobode. Advokát a predseda Aliancie za rodinu Anton Chromík ju rázne otvoril slovami: “Cirkev bude mať len to, čo si vyvzdoruje.” Bývalý výkonný sekretár biskupskej konferencie Anton Ziolkovský hodnotí nečinnosť kompetentných slovami: “Hra na kresťanov v politike sa skončila.” Pred niekoľkými dňami pribudla tiež Veľkonočná výzva za zrušenie zákazu verejných bohoslužieb.
Signatári, medzi ktorými figuruje mnoho mne blízkych priateľov a ľudí, ktorých si za ich činnosť vo verejnom živote veľmi vážim, svoju Veľkonočnú výzvu začínajú vo veľkom štýle: “Christus vincit, Christus regnat, Christus imperat!” Tento spev zaznieva na svätej omši, osobitne vo veľkonočnom období. Kristus premohol smrť, jeho zmŕtvychvstanie je najdôležitejšou udalosťou ľudských dejín. Výzva pokračuje porovnaním prístupu politických autorít na Slovensku so situáciou inde v Európe a okrem odôvodnenia slovami pápežov pridáva záverečný call to action: “Preto budeme každý deň a osobitne nedele, až pokým sa neobnovia verejné bohoslužby, individuálne prichádzať so sviečkou pred svoj chrám a v tichu sa budeme modliť...”
Nič proti triumfálnemu štýlu: ja si tiež rád vždy na Bielu sobotu po vigílii Zmŕtvychvstania z plného hrdla a s chuťou zaspievam nekonečné Aleluja, chváľme Boha, Boha svojho… pri procesii v petržalských uliciach okolo farského kostola. Rovnako je pravda, že platné obmedzenia bohoslužieb na Slovensku sú neproporčné k iným povoleným aktivitám ako hromadná doprava či obchody. Ťažko uveriteľný je aj náš európsky prím: že sú u nás verejné bohoslužby dlhodobo zastavené úplne. A vážim si aj ochotu zaviazať sa pravidelnému svedectvu zapálenej sviečky pred chrámom…
Petíciu som podpísal. Ale len so zdráhaním. Na tejto výzve, respektíve prebiehajúcej debate, mi niečo dôležité chýba. Sformuloval by som to takto: áno, máme všetko právo, ba aj povinnosť hájiť svoju náboženskú slobodu. Ale kým odušu bojujeme o svoje práva, akoby nám na Slovensku ušla možnosť využiť pandémiu samotnú na podelenie sa o to, čo našej duši – a potenciálnej každej jednej duši – viera prináša.
