Akokoľvek je dôležité obmedzovať stretávanie, aby sa zamedzilo šíreniu vírusu, niekoľkomesačné zavretie kostolov a stále platný zákaz účasti veriacich na svätej omši je jednoducho neprijateľný. Svätá omša je podstatnou súčasťou katolíckej viery.

Nedeľa ako deň vzkriesenia nie je „len spomienkou na dajakú minulú udalosť, ale je slávením živej prítomnosti Vzkrieseného medzi veriacimi. Aby sa táto prítomnosť zvestovala a prežívala primeraným spôsobom, nestačí, aby sa Kristovi učeníci modlili individuálne.“ (Ján Pavol II, Dies Domini, 31) „Eucharistia je vrcholom a centrom života cirkvi.“ (Ján Pavol II., Ecclesia de Eucharistia, 31)

Ak štát uznáva, že nemôže úplne obmedziť ekonomický život, cestovanie, nákupy potravín či dokonca chovateľských potrieb pre zvieratá, nemôže, ak chce byť spravodlivý, úplne zakázať ani stretávanie sa v kostoloch pri bohoslužbách. Takisto ako iné práva môže byť aj právo na verejné náboženské slávenia iba v nevyhnutnej miere a primeraným spôsobom obmedzené (napr. rozostupy, primerané obmedzenie počtu účastníkov a pod.), nie však úplne zrušené na niekoľko mesiacov. Akokoľvek sú nasledujúce slová nepríjemné, odrážajú realitu: niekoľkomesačný zákaz verejného slávenia svätých omší, a osobitne jeho platnosť počas najväčších kresťanských sviatkov, vyvoláva silné pochybnosti o vernosti Ústave SR a princípom právneho štátu zo strany tých, čo tento zákaz vydali. Zdá sa, akoby si najvyšší vládni činitelia neuvedomovali zmysel, pre ktorý štát existuje: starosť o spoločné dobro, ktorého súčasťou sú prirodzené práva a slobody občanov vrátane náboženskej slobody.

Takto o tom píše veľký pápež Lev XIII. v encyklike Sapientiae Christianiae:

„Ale ak zákony štátu sú očividne v rozpore s Božím zákonom, obsahujúc prvky, ktoré škodia Cirkvi, alebo nariaďujú nepriateľské príkazy voči povinnostiam uloženým náboženstvom, ... potom vskutku vzdorovať sa stáva pozitívnou povinnosťou a poslúchať zločinom; navyše zločinom spojeným s priestupkom voči samotnému štátu, nakoľko každý ničiaci útok voči náboženstvu je aj hriechom proti štátu. A tu znova je zrejmé, aké nespravodlivé je obvinenie z podnecovania vzbury voči štátu; pretože poslušnosť voči vládcom a zákonodarcom sa neodmieta, ale ide o odklon od ich vôle len v tých nariadeniach, v ktorých nemajú žiadnu moc. Na príkazy, ktoré sú vydávané nepriateľsky voči úcte Bohu, a teda idú poza rámec spravodlivosti, musí byť nazerané ako na niečo, čo v skutočnosti nie je zákonom.“ (SCH, 10)

Sme presvedčení, že tieto slová sa vzťahujú aj na opatrenia, ktoré majú samy o sebe dobrý cieľ (akým je ochrana verejného zdravia), pokiaľ majú tento cieľ dosiahnuť neprimeranými prostriedkami. 

Signatári výzvy:

Juraj Šúst, Timotej Križka, Anton Chromík, Tomáš Kováčik, Ján Figeľ, Vladimír Palko, Jozef Filko, Michal Čop, Dariusz Żuk-Olszewski, Beáta Katrebová Blehová, Erik Zbiňovský, Dárius Hatok, Martina Bednáriková, Richard Matéffy, Patrik Daniška, Mikuláš Hučko

K výzve sa možno pridať na tejto stránke.