V kontrolovanom období, teda do konca júna 2023, vydala bratislavská mestská polícia spolu 40 264 právoplatných a vykonateľných rozkazov o uložení pokuty, pričom 32 788 rozkazov bolo uhradených. To predstavuje vymožiteľnosť pokút na úrovni necelých 82 percent.
Zvyšných približne 7 500 rozkazov malo byť podľa NKÚ zaslaných na exekučné konanie, ale kontrola preukázala, že sa tak z viacerých dôvodov nedialo.
Kuriózne vyznel aj proces spracovania priestupkov. Na základe náhodne vybranej vzorky 27 spisov bolo zistené, že priemerný počet dní od identifikácie priestupku až do vystavenia rozkazu o uložení pokuty predstavoval takmer 19 dní.
No a priemerný počet dní odo dňa identifikácie priestupku po doručenie rozkazu jeho páchateľovi predstavoval až takmer 42 dní. Cieľová hodnota, ktorú NKÚ mestskej polícii navrhol v odporúčaniach, je pritom približne 14 dní.
Celkovo za kontrolované obdobie zinkasovala mestská polícia podľa správy NKÚ na pokutách z objektívnej zodpovednosti viac ako 1,7 milióna eur. Takto získané finančné prostriedky sú príjmom rozpočtu hlavného mesta a preto sa prerozdeľujú a používajú na výdavky v rámci parkovacej politiky celkovo. No a výdavky, ako priznalo hlavné mesto, zatiaľ výrazne prevyšujú príjmy vrátane príjmov z objektívnej zodpovednosti.
Správa NKÚ poukazuje aj na rozdielny prístup pri pokutovaní vozidiel registrovaných v inej krajine ako v Slovenskej republike. Pri nich sa inštitút objektívnej zodpovednosti nevyužíva a vozidlá so zahraničným evidenčným číslom väčšinou končia s technickým zariadením na zabránenie odjazdu, ľudovo povedané papučou.
Dôvod je pritom jednoduchý. Mestská polícia totiž nevie zistiť údaje držiteľa vozidla evidovaného v iných krajinách. Cezhraničná výmena informácií sa totiž na parkovacie správne delikty neuplatňuje.
Paradoxom teda je, že kým vodič vozidla evidovaného na Slovensku dostane za priestupok pri parkovaní pokutu vo výške 78 eur, ktorá vie byť v prípade zaplatenia do 15 dní znížená na sumu 52 eur, vozidlo so zahraničným evidenčným číslom je riešené v priestupkovom konaní, kedy je možné uložiť pokutu v maximálnej výške 50 eur. Zahraničné vozidlá tak majú pokutu zákonite nižšiu.
Správa NKÚ nevykazuje žiadne závažné porušenia procesov zo strany bratislavskej mestskej polície, a ako uvádza jej hovorca Peter Borko, kontrola reflektovala z veľkej časti stav, ktorý platil od 1. mája 2021.
„Od tohto obdobia Mestská polícia Bratislava výrazne zefektívnila všetky postupy v rámci využívania inštitútu objektívnej zodpovednosti. V súčasnej dobe vydá správny orgán rozkaz o správnom delikte držiteľa motorového vozidla spravidla do 72 hodín od jeho zaznamenania,“ poznamenal Borko.
Zároveň reagoval aj na kritiku ohľadom počtu neuhradených platobných rozkazov. Podľa Borka sa počet neuhradených platobných rozkazov v pomere k vydaným a doručeným platobným rozkazom medzičasom znížil. Umožnili to napríklad zmeny pri správe pohľadávok a zasielanie predexekučných výziev. „Dnes evidujeme približne 12,5 percenta neuhradených doručených platobných rozkazov,“ uviedol hovorca mestskej polície.
Ako ďalej uviedol, mestská polícia zároveň rozšírila svoje oddelenie správneho konania o správu pohľadávok a exekúcie. „Takzvanému exekučnému modulu sa v súčasnosti venujú štyria zamestnanci, ktorí podali 367 návrhov na exekučné konanie. Z exekučného konania bolo k dnešnému dňu uhradených 109 rozkazov,“ dodal hovorca mestskej polície na záver.
Správou NKÚ sa zaoberali aj poslanci na februárovom mestskom zastupiteľstve, ktorí ju bez akejkoľvek diskusie vzali na vedomie.
