Víťazstvo zdravého rozumu v Írsku

V Írsku bolo 8. marca, teda na Medzinárodný deň žien, dvojnásobné referendum, ktoré malo zredukovať manželstvo na úroveň akéhokoľvek „trvalého“ vzťahu, čokoľvek to znamená a zároveň odobrať ženám, ktoré sa rozhodli zostať v domácnosti, právnu ochranu pred nutnosťou zmeniť svoj život z ekonomických dôvodov. Súčasťou týchto zmien bolo aj preformulovanie textu tak, aby sa slovo matka už v ústave neobjavovalo. Tieto zmeny boli predložené vládou s cieľom „zrovnoprávnenia žien“. 

V Írsku sa dá ústava zmeniť iba referendom, čo sa zdá náročné, ale keďže už takto prešli homosexuálne manželstvá aj legalizácia umelých potratov, možné je všetko. 

Súčasná írska ústava uznáva za rodinu vzťah založený manželstvom. Podotýkam, že v Írsku existuje aj manželstvo osôb rovnakého pohlavia. Vláda navrhla zadefinovať rodinu širšie, ako niečo chrakterizované trvalosťou vzťahu. Trvalosť a charakter vzťahu vládny návrh nijako nedefinoval a bolo to ponechané na zákonnú úpravu.

Táto časť sa stala predmetom ostrej kritiky oponentov návrhu, keďže ponecháva priestor na veľmi voľnú interpretáciu. Všetci dobre poznajú schopnosť niektorých súdov napĺňať vágne formulácie novým obsahom. Takým, o ktorom sa pri prijímaní zmeny hovorilo, že to sa nikdy nestane. Takých príkladov je mnoho.

Zároveň vláda navrhla odstránenie celého článku ústavy o význame rodiny: „Štát uznáva rodinu ako prirodzenú prvotnú a základnú jednotku spoločnosti a ako morálnu inštitúciu, ktorá má neodňateľné a nepremlčateľné práva, predchádzajúce a nadradené všetkému pozitívnemu právu.“ Na uvedenom je zjavné, že vláda zaútočila na jedno z kľúčových ustanovení írskej ústavy ochraňujúce rodinu. Ustanovenie je nahradené ústavnou ochranou takzvaného manželstva pre všetkých.

V druhej časti referenda vláda navrhla odstrániť z ústavy nasledujúce ustanovenia: Článok 41.2.1 „Štát uznáva najmä to, že žena svojím životom v domácnosti poskytuje štátu podporu, bez ktorej nemožno dosiahnuť spoločné dobro,“ a článok 41.2.2 „Štát sa preto usiluje zabezpečiť, aby matky neboli z ekonomickej nevyhnutnosti nútené pracovať a zanedbávať svoje povinnosti v domácnosti.“

Z pohľadu viacerých sa návrh môže zdať moderný, ale aký význam má pre množstvo žien, ktoré si na základe slobodnej vôle takýto život zvolili? Lebo sa to progresívcom nepáči a všetky ženy by podľa nich mali ísť do práce a budovať kariéru? Ideológia predsa nemôže nútiť ľudí zmeniť svoj život. To sme tu už mali za socializmu a vieme, ako to dopadlo.

Asi to pochopili aj írski občania. Všetky vládne návrhy odmietli minimálne dvojtretinovou väčšinou. Niektoré návrhy boli odmietnuté – v histórii írskych hlasovaní o zmenách ústavy – dosiaľ maximálnou väčšinou. Z 39 volebných obvodov bol iba jeden za zmeny, o niekoľko hlasov. Všetky ostatné obvody návrhy odmietli a to napriek tomu, že mali podporu vlády a skoro celej opozície.

Evidentným cieľom premiéra bolo ukázať, že Katolícka cirkev už nemá žiadny vplyv a je úplne na okraji verejného diania. Referendum ukázalo, že sa premiér Varadkar prepočítal a konzervatívne zložky írskej spoločnosti naďalej existujú. Je však otázne, či nájdu svoj hlas aj v tohtoročných parlametných voľbách. Neúspech v referende evidentne otriasol írskou politickou scénou. Presvedčenie, že progresívci budú iba postupovať, sa ukázalo ako klamné. Íri ukázali, že politická garnitúra vo svojich návrhoch zašla priďaleko.

Toto je iba vrchol ľadovca pri tom, čo sa deje v Európe. Tlaky neustále rastú. Mnoho zmien sa koná prostredníctvom aktivistických súdov. Je potrebná zásadná zmena. Nielen na národnej úrovni, ale aj na európskej. Európske voľby v júni budú na to dobrou príležitosťou.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.