Primátor Vallo prezentuje svoje „úspechy“. Bratislavčania mu už tak netlieskajú

Podujatia v jednotlivých mestských častiach nadväzujú na úvodné stretnutie s Bratislavčanmi, ktoré sa uskutočnilo ešte v novembri v Starej tržnici, a z ktorého sme priniesli podrobnú reportáž. Zatiaľ tak zvládol šesť mestských častí. Po Starom Meste a Lamači, Vrakuni a Ružinove, to bolo minulý týždeň stretnutie v Novom Meste a tento týždeň vo Vajnoroch.

Taktika je všade podobná. Najprv návštevníkov uspí prezentáciou, no a následné otázky, hoc aj nepríjemné, už nejako pretrpí.  

Formát však nie je dôležitý, tým je, samozrejme, obsah. No a s obsahom to trochu kríva. Primátor Vallo totiž prezentuje argumenty, ktoré síce na prvý pohľad vyzerajú ľúbivo a pravdivo, skutočnosť je ale opačná.

Mesto totiž nie je v dobrej finančnej kondícii a je len otázkou času, kedy to začneme všetci pociťovať. Vallo sa však na stretnutiach bráni, že dlh mesta sa mu od jeho nástupu podarilo znížiť. Z pôvodného 51,7 percenta v roku 2018 na súčasného 47,9 percenta. Vyzerá to super, ale je to naozaj tak?

Nie, nie je. Stačí sa totiž pozrieť na celkovú sumu dlhu, nie na percentá. Tá v roku 2019, teda krátko po nástupe Matúša Valla na post primátora predstavovala necelých 138 miliónov eur. Výška dlhu v schválenom rozpočte pre rok 2024 predstavuje sumu viac ako 221 miliónov eur, čo je nárast o vyše 83 miliónov.

Dlh tedá neklesá, práve naopak, rastie. Prečo to ale na percentách nie je vôbec vidieť? Odpoveď je jednoduchá. Na výpočet celkovej výšky zadlženia v percentách vplýva hodnota bežných príjmov za predchádzajúci rok a tie, ako vieme, posledné roky rástli tiež. Môžu za to predovšetkým dva faktory.

Prvým je ten, že sa v roku 2021 pri sčítaní obyvateľov Bratislava zrátala lepšie ako v roku 2011, a teda získava každoročne viac financií. Tu však treba pochváliť starostov jednotlivých mestských častí. Spravili sčítaniu obyvateľov obrovskú kampaň a tá sa im vyplatila.

Druhým faktorom je vyšší výber pri dani z nehnuteľností. A to už je Vallova robota. Primátor si totiž zvýšením daní z nehnuteľností o 100 percent ešte v roku 2019 kúpil čas na svoju politiku, ktorej výsledkom je plytvanie finančnými zdrojmi a zadlžovanie mesta.

Zvýšením daní z nehnuteľností na konci minulého roka si kúpil ďalší čas, ten mu však už nemusí stačiť. Refinancovaním starého úveru, ktoré ho tento rok čaká, mu totiž narastú výdavky na platenie úrokov, a to priam skokovo.

Kým minulý rok zaplatilo mesto na úrokoch 2,3 milióna eur, tento rok to bude podľa rozpočtu viac ako 9,5 milióna. „Náklady na obsluhu dlhu rastú aj pre mesto značným tempom,“ píše sa aj v tohtoročnom rozpočte mesta.

Takže ešte raz, pán primátor. Nie pokles o takmer štyri percentá, ale nárast o 83 miliónov, a to ešte do dlhu magistrát nepočíta úver z Integrovaného regionálneho operačného programu, z ktorého má mesto požičaných ďalších 16 miliónov a tie jedného dňa bude musieť taktiež vrátiť. Pravda o kondícii mesta je takáto a bude sa len zhoršovať.

Nezachránia ju dokonca ani šetriace opatrenia v podobe znižovania počtu zamestnancov magistrátu, o ktorých na stretnutiach s ľuďmi Vallo taktiež hovorí. Realita totiž ukazuje, že to nie je pravda. Ku koncu roku 2023 mal magistrát viac zamestnancov, ako mal v roku 2022, nehovoriac o spoločnostiach zriadených hlavným mestom, do ktorých boli mnohí zamestnanci magistrátu presunutí.

Značná časť prezentácie sa venuje doprave. Tu Vallovi netreba tiež veľmi dôverovať. Šermovanie s počtom zaregistrovaných vozidiel v Bratislavskom kraji a fakt, že sa ich počet za dvadsať rokov zdvojnásobil, ešte neznamená, že všetky jazdia po Bratislave a že je to vlastne niečo výnimočné. Počty registrovaných áut totiž rastú aj v takých cyklomestách, akými sú Kodaň či Viedeň, a to aj napriek tomu, že majú niekoľkonásobne kvalitnejšiu hromadnú dopravu a dokonca metro.

Čo však vieme my, je, že Bratislava metro nemá a nemá ani kvalitnú hromadnú dopravu. Nové spoje s klímou, ktorými sa na prezentácii primátor hrdí, totiž nie sú všetko. Dôležité sú aj trasy a intervaly a v tejto oblasti sa v priebehu minulého roka pokazilo viac ako dosť. A mnohí ľudia to aj na prezentáciách primátorovi pripomínajú. Nezachránia to ani megatrolejbusy. Apropo jazdia všetky ako majú?

Projekty ako obnova lekárne u Salvátora, fontány na Námestí Slobody, či kaviareň v Sade Janka Kráľa sú síce fajn, ale len demaskujú, ako Matúš Vallo nevie mesto riadiť. Kým totiž vysvetľuje, že mu ide o verejný priestor a o to, aby sa ľudia cítili v ich vlastnom meste lepšie, potajme im na tieto projekty vyťahuje peniaze z peňaženky v podobe už druhého zvýšenia daní z nehnuteľností. Inak by v podstate na ne nemal prostriedky.

Dane, ceny lístkov v MHD, poplatok za odpad, daň za ubytovanie či zabratie verejného priestoru, to všetko išlo minulý rok hore. Netreba zabúdať na poplatky za parkovanie a pokuty v zónach PAAS, ktoré vo veľkej miere platia práve Bratislavčania, a pritom projekt parkovania je stále v mínuse. Koľko to bolo miliónov? Päť, či azda aj viac?

To, či ukončenie zmluvy so spoločnosťou BPS PARK bolo zákonné, alebo to bol len kalkul zo strany mesta, uvidíme tiež až po rozhodnutí súdu. Zatlieskať by tomu teraz bolo ešte priskoro. Ľuďom je totiž jedno, komu platia. Či tie ich poplatky minie Vallo na zložitý a nákladný systém s veľkým aparátom ľudí na čele s Petrom Hercegom, alebo súkromná firma.

Bizarnosťou je aj téma zelených ostrovčekov. Argument tu použitý, je ich vodozádržná funkcia, no aj to netreba brať príliš vážne. Drvivá väčšina z nich má totiž obrubníky, a tak zadržia len tú vodu, ktorá dopadne len na ostrovček. Dážď, ktorý dopadne na cestu, steká aj naďalej do kanalizácie. Bratislavčania si určite spomenú na búrky z minulého roku, keď kanalizácia zlyhala na mnohých miestach.

Aspoň za osvetlenie si Matúš Vallo zaslúži pochvalu. Ani pri ňom však nehovorí úplnú pravdu. A to, že sa kúpili svietidlá v zlej tepelnej chromatickosti za viac ako milión eur, ktoré sa následne museli vymeniť. Radšej to nespomína. Možno by však mohli spolu so svietidlami meniť aj stĺpy osvetlenia.

Tá hrdza na nich vôbec nepôsobí dobre a primátor má predsa rád verejný priestor. Ak sa teda odhodlali k tomuto odvážnemu a náročnému kroku, mohli to už spraviť naraz, ušetrilo by to ďalšie peniaze. Ibaže by v tomto prípade nešlo o verejný priestor. 

Ale výmena viac ako 40-ročných svietidiel je fajn. Aspoň budú môcť obyvatelia Bratislavy pozerať magistrátu lepšie na prsty, aby ich primátor Vallo nemohol opiť lacnými trikmi marketingových poradcov a musel začať hovoriť ľuďom do očí pravdu.

Snáď k tomu príde už na najbližšom stretnutí s obyvateľmi, ktoré prebehne 25. marca v Podunajských Biskupiciach.