Z nuly na jednu z najväčších mien. Čo vytvorilo pár súkromníkov bez požehnania štátu

Nielen centrálni bankári, ale ani bitcoinoví maxíci si neuvedomujú, aký absurdný úspech bitcoin dosiahol už dnes. Neveríte? Ukážem vám to.

Rozmýšľajme chvíľu vo veľkom. Predstavme si, že bitcoin nahradil americký dolár. Že je taký známy, taký použiteľný, taký dopytovaný nielen v USA, ale po celom svete, ako americká mena. Koľko by stál v tomto scenári, ktorý napĺňa divoké túžby bitcoinových maximalistov?

Na pomoc si zoberme trhovú kapitalizáciu amerického dolára. Celkovej zásobe amerických dolárov asi najlepšie zodpovedá menový agregát M2. Je tam hotovosť, bežné a termínované vklady v bankách, šekovateľné podiely v peňažných fondoch. Takýchto dolárov dnes existuje 20 781 miliárd.

Vychádzajme z toho, že ak by bitcoin nahradil dolár, mal by takúto kapitalizáciu. Koľko by potom v tejto bitcoinovej nirváne mal stáť jeden bitcoin? To je dnes ľahké zistiť. Ak si 20 781 miliárd dolárov vydelím dnešnou ponukou bitcoinov s výškou 19,66 milióna, získame cenu 1,06 milióna dolárov za jeden bitcoin.

Dnes, keď americký dolár ešte stále nielen žije, ale je v hegemonickej pozícií svetovej rezervnej meny, stál bitcoin už takmer 1/14 toho (na tope bol zatiaľ pri cene 73,3 tisíca USD/BTC), čo by mohol stáť, ak by porazil dolár. Ak započítam tieňový bankový systém a takzvané eurodoláre tvorené mimo americkými bankami, môže byť „dolárov“ o niečo viac. Aj keby ich bolo hneď dvakrát viac, než hovoria oficiálne štatistiky, stále je bitcoin už na 1/28 nirvánovej trhovej kapitalizácie.

Ja by som argumentoval opačným smerom. Bitcoin je skôr hotovosť, než bankové vklady. Aj nad frakčnými rezervami v bitcoinoch je možné transformáciou maturity vyrábať nekryté bitcoinové elektronické vklady podobné naším bežným účtom. Niektoré burzy to už robia dnes. Práve beh na takéto vklady napríklad pochoval burzu FTX, keďže ich nemohla zachrániť sociálna poisťovňa komerčných bankárov v podobe centrálnej banky.

Nekrytých bitcoinových vkladov bude pribúdať, je to prirodzený proces. Nekryté vklady splatné na požiadanie však predstavujú bitcoinovú infláciu nad pribúdanie ponuky, ktoré je stanovené v jeho algoritme. Ich vznik bude preto skôr tlačiť cenu bitcoinu dole.

Z celkovej dolárovej peňažnej zásoby by som preto vylúčil peňažné substitúty, ktorými sú elektronické doláre na účtoch v komerčných bankách a peňažných fondoch. Ak si potom zoberieme čisto americkú peňažnú bázu (teda hotovosť plus rezervy bánk), na ktorých banky tieto z veľkej časti nekryté vklady vyrábajú, dostaneme trhovú kapitalizáciu 5 844 miliárd dolárov. Ak ju predelíme dnešnou zásobou bitcoinov, získame cenu jedného bitcoinu 297 238 dolárov. Pred pár dňami stál bitcoin už štvrtinu tohto divoko optimistického scenára.

Uvedomujem si, že ide len o cvičenie. Dolár a bitcoin majú stále radikálne rozdielnu likviditu. Ak dnes predáte sto miliárd dolárov, ich cenou v eurách, akciách či spotrebných statkoch takmer nepohnete. Spravte to s bitcoinami a uvidíte nie božskú, ale diabolskú sviečku rovno do pekla. Napriek tomu je toto cvičenie užitočné na to, aby sme si uvedomili, ako ďaleko sme už spoločne na bitcoinovej púti zašli a získali aspoň nejakú predstavu o ďalšom možnom upside.

Z nuly na top svetovú menu za 15 rokov. Pár súkromníkom sa podarilo vytvoriť bez požehnania štátu peniaze väčšie a užitočnejšie ako švajčiarsky frank alebo ruský rubeľ.