Študenti z gymnázia na Poštovej svojou hrou spájajú generácie. Najťažšie bolo nevzdať sa

Imaginix je názov hry, ktorú študenti gymnázia vymysleli a zároveň dotiahli svoj nápad až do konca. Dokonca sa už aj predáva. Porozprávali sme sa s dvomi členmi tvorivého tímu: Erikom Kocúrekom a Jurajom Stupákom.

Na začiatku všetkého je najprv nápad. V kom sa zrodil? A prečo tento názov?

S nápadom na hru prišiel náš spolužiak, s ktorým chodíme na seminár aplikovanej ekonómie. Názov Imaginix sme zvolili z dôvodu, že v tejto našej hre je stále niečo nové vďaka umelej inteligencii a stále sa v hre vytvára nový príbeh. Išlo o to, aby sa cez hru spojili staršie generácie s mladšími. Ako dobre vieme, mladšie generácie trávia veľa času na mobiloch a tým, že sme vytvorili stolnú hru, spojili sme prostredníctvom tejto hry obe generácie dokopy.

Ako? Sú všetci spolu na mobiloch?

To spojenie je cez stolnú hru a aplikáciu, ktorá je v mobile, tablete či počítači. Takže v praxi to znamená, že si spolu môžu sadnúť k stolu a zahrať si stolnú hru, v ktorej si každý nájde niečo, čo sa mu zapáči.

Koľkí ste na tejto hre pracovali?

Sme sedemnásti a sme spolu na seminári aplikovanej ekonómie. Niektorí sú aktívnejší, niektorí menej, všetci sa však do tohto projektu snažíme zapájať. Vo vedení sme piati – sme rozdelení na prezidenta, pod ním sú ľudské zdroje, financie, marketing a výroba. Každý z nás má svoj vlastný smer, ktorý sa snaží spracovať čo najlepšie, ako dokáže.

Možno práve to je tým dôvodom – pre niekoho možno tajomstvom -, prečo táto vaša hra tak napreduje…

… áno, dávame do toho veľmi veľa.

Predstavme váš tím.

Prezidentom firmy Artigo je Jose Andres Cordova Belduma, marketing majú na starosti Boris Lacko a Filip Gula, o financie sa starajú Samuel Šandor, Ema Budinská a Tam Than Van, vo výrobe sú Michal Hnilický, Erik Kocúrek, ktorý je programátorom našej firmy, Miriama Kmecová je grafičkou, v ľudských zdrojoch sú Juraj Stupák a Tomáš Jurčík.

Tento váš počin je samostatný alebo tvoríte v rámci nejakého projektu?

Sme zapojení do projektu JA Slovensko a sme študentská firma, ktorá v rámci už spomínaného seminára vytvorila túto hru. Naša škola je známa svojím úspechom v tomto projekte. Väčšinou sa stáva, že sa v súťažiach dostáva až na európske kolo, a my veríme, že sa nám to podarí aj tento rok s hrou Imaginix.

Máte na svoj projekt Imaginix aj nejakého sponzora?

Sme akciová spoločnosť, takže financie sme získali vďaka akcionárom, ktorými sú naši kamaráti, spolužiaci, rodina… Ale nemáme žiadneho priameho sponzora. Teraz sa však tvorí spolupráca medzi nami a jednou kaviarňou v Košiciach, kde bude naša hra k dispozícii a každý si ju tam môže zahrať.

Všetci ste spolužiaci?

Áno, sme tretiaci, máme 17 až 18 rokov.

Ktorý profesor vám pomáhal?

Pani profesorka Eva Wolfová, ktorá je garantom tohto projektu a je známa tým, že pomohla k úspechu mnohým študentským firmám a dotiahla ich na európske kolo. Získala so študentmi veľa zaujímavých umiestnení, napríklad aj v minulom školskom roku 2022/23 sa podarilo firme z našej školy umiestniť na celoeurópskom kole.

Ako o sebe dávate vedieť?

Okrem spomínanej kaviarne cez sociálne siete, pretože to je vlastne marketing zadarmo. Takisto cez platené reklamy a snažíme sa vytvoriť virálne posty či krátke videá a zároveň priamym predajom v obchodných centrách v Košiciach.

Čo na vaše aktivity hovoria rodičia a vaše okolie?

Ich fascinuje, že sme v našom veku vytvorili stolnú hru a naprogramovali sme k nej aplikáciu, ktorá je prepojená s umelou inteligenciou a táto umelá inteligencia do tejto aplikácie vytvára nepriateľov. Bolo to celkom náročné, pretože to bolo niečo nové, s čím sme sa doposiaľ nestretli, tak sme sa to museli naučiť doslova od piky. Nemali sme s tým žiadne skúsenosti.

Čo bolo najzložitejšie?

Najzložitejšie bolo prísť na to, akým spôsobom vytvoriť tú aplikáciu. Mali sme niekoľko nápadov, ale zlyhali sme mnohokrát. Aplikáciu sme sa snažili vyvíjať už od októbra, ale až keď sme prišli na to, ako ju máme vyvíjať, čo bolo až v januári, bola hotová do mesiaca.

Čo ste sa naučili pri tých, povedzme, „akože zlyhaniach“?

Naučili sme sa, ako sa sformovať. Pôvodne sme mali pracovať viacerí a aj samotná aplikácia mala byť väčšia a mala obsahovať viac vecí. Prišli sme však na to, že ako študentská firma nedokážeme za takýto krátky čas vytvoriť niečo až také veľké, ako sme chceli. Trochu sme museli ubrať a aj obetovať naše predstavy a aplikáciu zmenšiť. Myslíme si však, že sa nám to podarilo.

Je to hotový projekt alebo stále „žije“?

Stále inovujeme a posúvame túto aplikáciu ďalej a vyvíjame ju.

Povedzme viac o hre. Už sme spomenuli, že chce zblížiť generácie, ale o čom je? Je v nej nejaký príbeh?

Umelá inteligencia v hre nadobudne nejakú podobu, napríklad Vikingov, pirátov, fantasy monštier… Stále pridávame nové a nové témy. A to sú akoby dielce do tých hier. Ibaže u nás sú zadarmo. Inde, u iných predajcov si to musíte zaplatiť. Platíte tam aj za vylepšenie a sú to nemalé peniaze. U nás je to zadarmo, lebo my sme to zakomponovali priamo do aplikácie. V hre ide o to, aby ste porazili čo najviac nepriateľov. Máte tri vlny nepriateľov a čím vyššia vlna, tým viac bodov získate. Vyhráva hráč, ktorý nazbiera čo najviac bodov. Aby mohol a vedel získavať body, má na to karty. Máme tri druhy kariet – útočné, obranné alebo magické a tie môžu byť aj, aj.

Pracujete už na niečom novom?

V súčasnosti sa snažíme, aby spomínaná aplikácia nebola len na webe, ale aby sa dala stiahnuť aj do mobilov. To je náš najbližší cieľ. Chceli by sme aj do budúcnosti tvoriť podobné hry, inteligentné hry, lebo máme vedomosti, že nikde nič také nie je. Na stolných hrách sa nič nezmenilo stovky rokov, preto chceme, aby aj stolné hry za pomoci technológie napredovali. Princípy boli doposiaľ tie isté, tak sme si povedali, že je načase tieto princípy zmeniť a priniesť niečo nové. Všetko pomocou novej technológie napreduje, tak nech napredujú aj stolné hry.

Povedali ste už, čo bolo najzložitejšie v procese tvorby. Čo však bolo na tom všetkom najťažšie?

Najťažšie bolo vytvoriť tú aplikáciu, pretože sme sa nespočetnekrát pomýlili, a ešte ťažšie bolo nevzdať sa. Ale – dokázali sme to. Nevzdali sme sa.