Mladí v západnej Európe inklinujú k národno-konzervatívnym stranám

Vyplýva to z analýzy prieskumov verejnej mienky v Belgicku, Francúzsku, Portugalsku, Nemecku a Fínsku, ktorú vypracoval spravodajský portál Politico a uverejnil v stredu.

„Mladí voliči podporujú protiimigračné a protiestablišmentové strany v rovnakom alebo dokonca vyššom počte ako starší voliči,“ napísalo Politico, podľa ktorého je tento trend badateľný najmä v prípade mladých mužov.

Podľa Josseho de Voogda, holandského výskumníka, ktorý sa špecializuje na volebnú geografiu, sa mladí voliči v celej Európe prikláňajú k novším stranám, ktoré obsahujú krajne pravicové platformy, zatiaľ čo mnohé dlhodobo etablované centristické strany sa stále spoliehajú na podporu starších voličov.

Francúzsko

Obzvlášť výrazný je tento trend vo Francúzsku, kde v aprílovom prieskume spoločnosti Ifop až 32 percent voličov v rozmedzí 18 až 25 rokov uviedlo, že by svoj hlas odovzdalo strane Národné zhromaždenie. Ide o subjekt spojený predovšetkým s Marine Le Penovou, ktorý dnes vedie Jordan Bardella.

Na druhom mieste sa v tejto voličskej skupine umiestnila ľavicová, no tiež protiestablišmentová strana Nepoddajné Francúzsko (17 percent), na treťom Zelení (deväť percent), na štvrtom Socialistická strana (osem percent), na piatom Republikáni (šesť a pol percenta).

Stranu Obroda úradujúceho prezidenta Emmanuela Macrona by vo vekovej skupine 18 až 25 rokov podporilo iba šesť percent respondentov a skončila by až na šiestom mieste.

Nemecko

Oproti Francúzsku je národno-konzervatívny smer menej výrazný Nemecku. Stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD) by vo vekovej skupine 14 až 29 rokov podporilo 14,5 percenta ľudí, čo je najviac zo všetkých (ak nerátame skupinu nerozhodnutých 24,7 percenta).

Za AfD by tesne nasledovala CDU/CSU (13,1 percenta), Zelení (11,7 percenta), SDP (7,9 percenta) a Ľavica (4,8 percenta).

Portugalsko

V Portugalsku zas obrovská časť mladých ľudí inklinuje ku strane Chega, čo v preklade znamená „Dosť“. Ide o pomerne mladý subjekt, ktorý vznikol iba pred piatimi rokmi, no dnes má v parlamente až 50 z 230 poslancov.

Chega je považovaná za národno-konzervatívnu alebo sociálne konzervatívnu stranu. Označuje sa za zástancu západnej civilizácie, vyniká euroskepticizmom, odmieta multikulturalizmus a masové prisťahovalectvo. Mnohí jej členovia podporujú trest smrti za zločiny ako zneužívanie detí a terorizmus. V roku 2021 prijala slogan: Boh, krajina, rodina a práca.

Stranu Chega by vo vekovej skupine 18 až 34 rokov podporilo až 25 percent opýtaných v Portugalsku a podľa expertov sa teší nárastu priazne aj u žien, hoci silnejšiu voličskú základňu má u mužov.  

Väčšiu podporu má len stredopravá Demokratická aliancia (28 percent). Na treťom mieste by sa umiestnila Socialistická strana (13 percent), na štvrtom Liberálna iniciatíva (11 percent) a na piatom zhodne environmentálna a progresívna strana Livre a Ľavicový blok (šesť percent).

Fínsko

K podobným záverom dospeli aj vo Fínsku, kde sa v tomto smere stala objektom záujmu Strana Fínov, ktorá bola predtým známa pod označením Praví Fíni.

Strana Fínov, ktorá je momentálne súčasťou vládnej koalície, spája pravicovú ekonomickú politiku so sociálnymi a konzervatívnymi hodnotami spolu s etnickým nacionalizmom. Odmieta rodovú ideológiu a LGBT manželstvá, multikulturalizmus a kritizuje EÚ a NATO.

Podporu jej podľa prieskumu vyjadrilo až 33 percent mužov vo veku 18 až 44 rokov, no len 12 percent žien v rovnakej vekovej skupine.

Belgicko

Dôvod na optimizmus má aj protiimigračná a separatistická strana Flámsky záujem, najvýraznejší subjekt tohto druhu v Belgicku, ktoré je rozdelené na tri hlavné regióny Flámsko, Valónsko a Brusel.

V takzvanej generácii Z (rok narodenia 1996 až 2010) by ju volilo 31,8 percent flámskych mužov a 8,9 percenta flámskych žien. Medzi mileniálmi (ročník 1981 až 1995) zasa pri mužoch hovoríme o 23,4 percentnej podpore v prípade mužov a pri ženách 13,6 percentnej.

Strana – ktorej pôvodný názov znie Vlaams Belang – stavia svoju agendu na nezávislosti Flámska, euroskepticizme alebo na kritike multikulturalizmu. Odmieta tiež liberalizáciu drog a kritizovala rozsah belgickej vojenskej podpory Ukrajine, hoci ruskú agresiu odmieta. Mimo Flámska prakticky nepôsobí.