Takmer polovica bratislavských voličov si v sobotu vybrala progresívcov

V poradí piate eurovoľby na Slovensku mali na vedúcich pozíciách priniesť tesný súboj a otázkou len bolo, či skončia v prospech Smeru, ktorý sa v posledných prieskumoch po atentáte na Roberta Fica začal objavovať na prvej priečke, alebo vyhrajú progresívci a prvýkrát tak nabúrajú hegemóniu vládnych strán. 

Tentoraz to vyšlo v prospech šimečkovcov a so ziskom 27,81 percenta hlasov a šiestimi mandátmi sa stali oprávnenými víťazmi volieb. Na druhom mieste skončili sociálni demokrati Róberta Fica so ziskom 24,76 percenta hlasov a piatimi poslaneckými mandátmi.

Dva mandáty získala strana Republika, ktorá presvedčila 12,53 percenta voličov a po jednom mandáte získali strany Hlas so 7,18 percentami a Kresťanskodemokratické hnutie so 7,14 percentami. 

Aj vo voľbách do Európskeho parlamentu potvrdili progresívci svoju hegemóniu v Bratislave. A zdá sa, že ich vplyv aj naďalej rastie. Kým totiž na jeseň minulého roku obdržali takmer 34 percent z platných hlasov odovzdaných v parlamentných voľbách, v tých európskych získali viac ako 47 percent. V Starom Meste ich bolo dokonca až takmer 54 percent. 

Naopak strana Smer-SSD ostala vo výsledkovej listine oproti parlamentným voľbám na tom istom. V porovnaní so septembrovými voľbami prišlo síce stranu Roberta Fica v sobotu voliť o približne 18-tisíc voličov menej, čo sa dá pripísať oveľa slabšej volebnej účasti v eurovoľbách, no v percentuálnom vyjadrení stratili „ficovci“ len 18 stotín percenta a naďalej si tak udržujú v Bratislave podporu nad 17,3 percenta voličov.

Spomedzi mestských častí má strana Smer najväčšiu podporu v Podunajských Biskupiciach, kde ich volebný výsledok dosiahol až 22 percent. 

Takpovediac na svojom ostali aj strany KDH a Demokrati. Obe strany si medzi Bratislavčanmi percentuálne mierne polepšili, ale stále je to len výsledok okolo 5,5 percenta.

Kým kresťanským demokratom výsledky z Bratislavy v celoslovenskom priemere mierne škodia, u Demokratov sú nadpriemerné, no ani tak im v celoslovenskom meradle nestačili na dosiahnutie piatich percent, čo by im zaručovalo zisk aspoň jedného mandátu.

Prekvapivé výsledky v Bratislave však zaznamenalo hnutie Republika. To si oproti septembrovým parlamentným voľbám polepšilo o viac ako 5 percent a so ziskom 7,51 percenta hlasov sa zaradilo celkovo na štvrtú priečku hneď po strane Sloboda a Solidarita.

Tá naopak zaznamenala v Bratislave výraznú stratu a oproti parlamentným voľbám viac ako 5 percent stratila. Výsledok z Bratislavy v podobe 8,41 percenta tak strane SaS nepomohol a v celoslovenskom meradle im na dosiahnutie mandátu aspoň jedného europoslanca chýbali len stovky hlasov. 

Pri strane Sloboda a Solidarita je nutné sa pristaviť. Úbytok ich voličov v Bratislave je po týchto eurovoľbách naozaj citeľný. Pred ôsmimi rokmi v parlamentných voľbách totiž strana pod vedením Richarda Sulíka vedela v Bratislave presvedčiť takmer 69-tisíc voličov. V sobotných eurovoľbách to gröhlingovcom prihralo len necelých 15-tisíc voličov. 

Je jasné, že úbytok voličov je spojený so stranou Progresívne Slovensko, ktorá ešte v roku 2016 neexistovala. Ako sa však zdá, progresívci však postupne liberálov zo SaS vykrádajú a ak tento trend „SaSkári“ nezastavia, môžu dopadnúť veľmi zle.

Až tak, že sa pred najbližšími komunálnymi voľbami môžu ocitnúť v situácii, kedy ambície terajšieho župana Juraja Drobu na ďalšie funkčné obdobie budú musieť ísť bokom a podriadiť sa niekoľkonásobne silnejšiemu Progresívnemu Slovensku s ich vlastným kandidátom. 

Sloboda a solidarita by tak mala naozaj začať zvažovať zmenu smeru svojej politiky a vrátiť sa k strane so silným ekonomickým pravicovým programom, ktorý bude vedieť predať nielen intelektuálom, ale aj podnikateľom a bežnej strednej triede. A upustiť od presadzovania kultúrnoetických naratívov. V tých ich totiž politici PS už dávno vykradli. 

Dôraz na ekonomiku bude musieť znamenať aj rozídenie sa s Matúšom Vallom. Jeho nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami na magistráte, neustále zvyšovanie daní a poplatkov, či branie si úverov, ktoré pravidelne požehnávajú aj mestskí poslanci zvolení z kvóty SaS, musia byť pre pravicovú stranu jasnou červenou čiarou.

Zároveň musia vedieť tieto praktiky jasne pomenovať a postaviť sa voči nim. Haló SaSkári, zobuďte sa!

Najväčší debakel však v sobotných voľbách utrpeli strany Hlas-SD, SNS a Matovičovo hnutie Slovensko. Po víťazstve Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách a opustení svojej strany získal Hlas-SD už pod vedením nového predsedu Matúša Šutaja Eštoka v Bratislave len necelého 3,5 percenta, čo oproti parlamentným voľbám predstavuje pokles o takmer 7 percent.

Hlas-SD však aj napriek tomu získal jeden poslanecký mandát.

Matovičovo hnutie Slovensko a Dankova Slovenská národná strana však pohoreli ešte viac. So ziskom približne dvoch tisíc hlasov získali obe strany len niečo okolo percenta.