Babiš rozohral pokus o zastavenie Leyenovej, Fico by nemal špekulovať, ale pripojiť sa

Krátko po voľbách do EP sa zdalo, že vo fungovaní Európskej únie sa aj napriek veľkým očakávaniam, ktoré panovali pred voľbami, toho napokon veľa nezmení. Koalícia ľudovcov, socialistov a liberálov síce stratila niektoré mandáty a zmenila vnútorné pomery (narástli ľudovci, prepadli sa liberáli a socialisti), no vyzeralo to, že táto koalícia napokon pretrvá v rovnakom zložení.

A nielen to, krátko po voľbách sa zdalo takmer isté, že na svojej pozícii zostane aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von Der Leyenová, ktorá je zodpovedná za krajne ideologickú politiku, čo nahnevalo nemalú časť občanov EÚ.

Dnes je však situácia iná a značnú mieru na tom má prekvapivo český expremiér Andrej Babiš. Prekvapivo preto, že Babiš donedávna podporoval európsky mainstream, čo ukazuje aj zaradenie jeho strany ANO k liberálom z Renew (ich neformálnym lídrom je francúzsky prezident Emmanuel Macron).

Babiš však začiatkom tohto týždňa ohlásil, že odchádza od liberálov a plánuje založiť novú frakciu, ktorej jadrom by podľa špekulácií mali byť strany zo strednej Európy, pričom sa hovorí najmä o maďarskom Fidesze a slovenskom Smere. Tých by mohli doplniť holandská Strana pre slobodu Geerta Wildersa, francúzske Národné združenie Marine Le Penovej či niektoré menšie národné strany.

Ak by sa to podarilo, stredná Európa by si presadila malé zemetrasenie v EÚ, ktoré by síce neodstavilo od moci liberálne bruselské elity, no mohlo by stáť krk aspoň ich hlavný symbol. Tým je dnes práve Ursula von der Leyenová.

Tento scenár by mohol prejsť napriek tomu, že veľké médiá už informujú, že šestica vyjednávačov sa dohodla na tom, že von der Leyenová má vo funkcii pokračovať.

Dodajme, že túto šesticu tvoria grécky premiér Kyriakos Mitsotakis a poľský premiér Donald Tusk (za Európsku ľudovú stranu), španielsky premiér Pedro Sánchez a nemecký kancelár Olaf Scholz (za socialistov) a francúzsky prezident Emmanuel Macron a holandský premiér Mark Rutte (za liberálov).

V praxi táto ich dohoda znamená, že von der Leyenová bude vo štvrtok predstavená ako kandidátka na samite európskej rady, ktorá združuje lídrov jednotlivých štátov.

Väčším problémom pre nemeckú političku bude získať potrebný počet hlasov v Európskom parlamente. Koalícia ľudovci, socialisti a Renew ich dnes má 398, pričom na zvolenie Leyenovej ich je potrebných 361. Háčik je v tom, že hlasovanie europoslancov je v tomto prípade tajné, a preto je zvykom, že kandidát nezíska všetky hlasy od poslancov frakcií, ktoré ho podporujú.

Naopak, server Politico uvádza, že kandidáti stratia v priemere trinásť percent hlasov, čo by v prípade von der Leyenovej znamenalo mínus 52 hlasov a prepad na číslo 346, ktoré na získanie funkcie nestačí. Pritom pri súčasnej šéfke eurokomisie môže byť prepad ešte väčší, keďže už dnes viacero europoslancov tak spomedzi ľudovcov, ako aj spomedzi socialistov, otvorene avizuje, že ju nepodporí.

Aj preto sa už hovorí o tom, že na jej zvolenie môže byť použitý rovnaký trik ako v roku 2009, keď mal podobný problém José Manuel Barroso. Vtedy bolo hlasovanie o novom šéfovi eurokomisie odsunuté z júla až na september, čo zabezpečilo viac času na vyjednávanie.

Práve tu sa ukazuje, prečo je kľúčové rozhodnutie Andreja Babiša odísť z frakcie Renew a zníženie počtu hlasov pre von der Leyenovú o ďalších sedem europoslancov.

Logickou otázkou je, prečo potom ľudovci neskúsia nájsť koaličného partnera v ECR, ktoré je dnes treťou najsilnejšiu frakciou v rámci europarlamentu, poprípade, prečo sa nespoja s niektorou z menších strán, ako napríklad so zelenými, ktorí sa neustále ponúkajú do rokovaní.

Dôvod je v oboch prípadoch ten istý – že by to viac hlasov ubralo, ako prinieslo. ECR totiž odmietajú socialisti, Zelených zas značná časť ľudovcov z EPP, ktorá si uvedomuje, že nie je možné pokračovať v doterajšej šialenej zelenej politike.

A tu sa vraciame na Slovensko, pretože Babišov vzdor bruselským elitám môžu buď posilniť, alebo eliminovať slovenské strany Hlas a najmä Smer, ktoré spolu disponujú šiestimi europoslancami. Teda takmer rovnakým počtom, aký má ANO.

Do médií pritom minulý týždeň presakovali informácie o tom, že Pellegrini na samite v Bruseli loboval za návrat Hlasu a Smeru k socialistom výmenou za posilnenie pozície pre slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča.

Na druhej strane, Smer sa spomína aj v prípade vytvorenia novej frakcie, o ktorej hovoril aj Andrej Babiš. Podľa našich informácií to má Smer rozohrané na viaceré strany, pričom okrem socialistov a Babiša majú mať na stole aj tretiu možnosť, ktorou by malo byť tiež vytvorenie akejsi novej frakcie.

Preto sa dnes ako najpravdepodobnejšie zdajú dva scenáre. Prvý je, že bruselské elity to skúsia obštrukciou. Teda postavia sa za von der Leyenovú a oddiali sa hlasovanie na september, pričom počas leta budú lámať strany ako Smer a Hlas, aby sa pripojili k väčšine a dodali Leyeneovej hlasy.

Alebo Ursula von der Leyenová skončí ako Manfred Weber. Ten bol taktiež Spitzenkandidatom ľudovcov na post predsedu komisie v roku 2019, no napokon neuspel. Vtedy museli Nemci ustúpiť a nájsť nového človeka, ktorým bola práve chránenkyňa Angely Merkelovej, doma vrcholne nepopulárna, korupčnými škandálmi poznačená ministerka obrany Ursula von der Leyenová.

Prekvapením je, že odpoveď na otázku, ako to dopadne tentokrát, môže mať v rukách stredná Európa, a jedným z kľúčových hráčov tu je Smer s na prvý pohľad smiešnym počtom päť europoslancov v 720 člennom kolose zvanom europarlament.

Ak by sa to podarilo, bolo by to pre europarlament významným narušením jeho doterajšieho fungovania, ktorého zmyslom je v skutočnosti potlačiť hlas malých národov a strán.

Otáznik teraz visí nad ochotou novodobých Che Guevarov postaviť sa bruselským elitám.