Tretí a prví zároveň. Najviac hlasov vo francúzskych voľbách získali lepenovci

Podľa francúzskeho ministerstva vnútra získalo nacionalistické Národné združenie (RN) vyše 8,7 milióna platných hlasov, čo predstavuje 32,05 percenta zúčastnených voličov. V kombinácii s gaullistickými Republikánmi (LR) Érica Ciottiho, ktorí získali takmer 1,4 milióna (približne päť percent hlasov), by potenciálna koalícia získala vyše 37-percentnú podporu.

Na druhej strane získala aliancia radikálnej ľavice, socialistov a zelených združená v Novom ľudovom fronte (NFP) približne sedem miliónov hlasov, v prepočte 25,7 percenta voličov.

Macronisti spoločnej kandidátky Spolu (Ensemble, ENS) presvedčili približne 6,3 milióna voličov v krajine galského kohúta – to predstavuje 23,15 percenta platných hlasov.

Podľa posledných prognóz denníka Le Monde však obsadí NFP až 182 kresiel v zákonodarnom zbore, ENS získa 168 mandátov a RN len 143. Republikáni by mali získať 48 kresiel.

Taktizovanie pred druhým kolom

Podľa lídra RN Jordana Bardellu je dôvodom triumfu zjednotenej ľavice „hanebné spojenectvo“ medzi Macronovou koalíciou a radikálnou ľavicou, ktoré vzniklo ad hoc po prvom kole volieb.

Vo vyše 200 volebných obvodoch totiž pred druhým kolom parlamentných volieb odstupovali buď ľavicoví alebo centristickí kandidáti, aby členom RN zabránili zvíťaziť.

Len niekoľko dní pred uzavretím dohody s cieľom zabrzdiť lepenistov francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval, že hlasovanie za RN alebo NFP by viedlo k „občianskej vojne“.

Rozdiel medzi prvým a druhým kolom

Dôvodom, prečo Nový ľudový front (NFP) zvíťazil v nedeľňajších voľbách, je volebný systém „prvého za cieľovou čiarou“ (anglicky First-Past-The-Post). Ten zjednodušene umožňuje to, aby v jednotlivých obvodoch zvíťazil regionálny kandidát bez ohľadu na jeho celospoločenskú podporu.

Francúzsko je rozdelené na 577 volebných odvodov, čo zodpovedá počtu poslancov tamojšieho parlamentu, presnejšie jeho dolnej komory.

Ľavica a macronisti tak využili systém parlamentných volieb na to, aby lepenistov (a v presahu aj Republikánov) v druhom kole odstavili od moci. Dopomohla k tomu spomínaná výzva na odstúpenie tých kandidátov za Macronovu koalíciu a NFP, ktorí v jednotlivých volebných obvodoch postúpili do druhého kola z tretieho miesta.

Marine Le Penová však po voľbách poukázala na to, že RN ako strana beztak získala najviac kresiel. NFP i ENS sú totiž bloky viacerých strán na spoločnej kandidátke. V prepočte na jednotlivé strany tak RN získalo najviac kresiel, a je jedinou samostatnou stranou, ktorá obsadí viac ako 100 mandátov.

„Pred dvoma rokmi sme mali len sedem poslancov. Dnes večer je RN prvou stranou vo Francúzsku, čo sa týka počtu poslancov,“ povedala Le Penová po zverejnení výsledkov.

V Británii na to doplatil Nigel Farage

Podobný volebný systém FPTP funguje aj v Spojenom kráľovstve v rámci jednokolového väčšinového volebného systému. Hoci euroskeptická strana Reform UK (predtým Brexit Party) mala vo viacerých volebných obvodoch vyššiu podporu než Konzervatívna strana a celoštátne dosahovala podobné výsledky, nakoniec sa vo väčšine obvodov presadila Labouristická strana, ktorá vo štvrtok zaznamenala víťazstvo v rovnako predčasných voľbách.

Reform získala celkovo len päť kresiel v britskom parlamente. Volebný líder Nigel Farage preto vyzval na zrušenie FPTP systému, podľa neho by totiž strana v pomernom volebnom systéme získala „aspoň 100 kresiel“. Podľa volebnej komisie hlasovali za Reform UK približne štyri milióny voličov – 14,3 percenta hlasov.