Keď som s vami robil rozhovor pred rokom, mali ste obavu, ako dopadnú parlamentné voľby. Za sebou máme hneď trojicu volieb, v akom stave sú vaše obavy?
Marek Nikolov: Nie sme politici, ale progresívna politika nechce dať pokoj témam ako rodina a manželstvo, preto musíme reagovať. Progresívne Slovensko vyhralo eurovoľby a následne deklarovalo, že bude robiť stredovú politiku. Pričom v témach ako gender, zelená a imigračná politika neuhli ani o milimeter. Je to falošná hra. Moje hodnotenie znie, že progresivizmus ešte len naberá na obrátkach so znakmi náboženského kultu.
Progresívci síce prehrali dvoje voľby z troch, ale ich sila v spoločnosti rastie. Obzvlášť to platí pre kultúru a mladú generáciu. Prečo sa tejto ideológii spoločensky u nás tak darí?
Anton Chromík: Progresivizmus je len nanovo zaobalený marxizmus. Spomeňte si, čo o rodine písal Marx a Engels, ako chceli jej rolu oslabiť v Manifeste. Táto ideológia ide ešte ďalej, už nemá jasno ani v tom, kto je muž a žena, čo je manželstvo. Zaujalo ma, keď Denník N urobil anketu, kam sa posúva progresivizmus. Mnohí členovia PS boli ochotní odpovedať iba pod podmienkou anonymity, čo naznačuje, aká sloboda vládne v tej strane.
Čo hovoríte na to, že pri simulovaných voľbách do europarlamentu by na cirkevných školách získalo PS desať mandátov z pätnástich?
Anton Chromík: Ten výsledok je šokujúci, to si povedzme otvorene. Mám trošku nádeje z toho, že tie deti ešte vlastne nevedia o tom, čo táto ideológia presadzuje. Problém je, že to ukazuje, že tie deti netušia, čo vlastne majú žiť, čo je hodnotou pre ich život.
Marek Nikolov: Pre mňa je to signálom, že my rodičia sa málo rozprávame so svojimi deťmi. Málo vzdelávame v rodinách. Asi sme im nedokázali odovzdať skúsenosť s komunizmom, aj ten bol na začiatku populárny, hlásili sa k nemu elity, umelci, a čo je z toho dnes. Nemá zmysel deti tlačiť násilným spôsobom do zmeny názoru, potrebujú pozitívne vzory.
Akú úlohu má v tomto zápase cirkev a akú politické strany, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu?
Anton Chromík: Čo sa týka politických strán, čakáme na stranu, ktorá by naozaj zobrala za svoju prorodinnú a prolife politiku. Hovorí sa, že stokrát opakovaná lož sa stane pravdou, tak si predstavte, čo sa stane, keď budeme stokrát opakovať pravdu.
Marek Nikolov: Cirkev je do veľkej miery obrazom toho, ako funguje spoločnosť. Napriek tomu, že v spoločnosti zažívame hlboké zmeny, myslím si, že sa cirkev ešte celkom statočne drží. Ale možno aj tam už vnímať istú infiltráciu týchto nových myšlienok. Ale jadro evanjelia sme nestratili.
Nemáte pocit, že ten posun je už príliš značný? Cirkev kedysi napríklad definovala jazyk, hovorila o kultúre smrti, diktatúre relativizmu. Bol to zápas, ale dnes už cirkev vlastný jazyk akoby nemala. Nehovorí ním.
Anton Chromík: Je na tom niečo. Spomenul by som jeden zážitok s biskupom, ktorý sa zúčastnil na synode o synodalite. Ten biskup mi s bolesťou v srdci hovoril, ako sa v Ríme postavil jeden jeho kolega a povedal: "Bratia biskupi, ak nezmeníme sexuálnu morálku, tak stratíme všetkých mladých."
Keď som to počul, tak som mu povedal, Otče, ak zmeníte sexuálnu morálku, tak nielenže stratíte všetkých mladých, ale ešte ich aj zatratíte.
Ako na toho biskupa na synode ten slovenský kolega reagoval?
Anton Chromík: To je podľa mňa iná téma. Ako sme zistili za uplynulé roky, že sexuálna morálka sa nedá zmeniť, lebo je vpísaná do srdca a prirodzenosti človeka. A po druhé, už vidíme negatívne dôsledky snahy o takúto zmenu.
Ako to myslíš?
Anton Chromík: Kam nás dostal tento prístup? Postupne nastala zmena od kultúry manželskej k nemanželskej. Generáciám našich rodičov sľubovali, keď sa zavádzali rozvody, že rozvádzať sa budú iba tí, pre ktorých bolo manželstvo väzením a týraním. Pozrite sa po troch generáciách, kde sme sa dostali. Pozrite sa na opačnú stranu: máme zranené deti, ktoré už neveria v manželskú lásku. Neveria, že by mohli prežiť svoj život s jedným človekom a verne ho milovať. Aj keď cítia, že chcú s niekým prežiť celý svoj život, niekde v pozadí im ostáva červík pochybnosti a už nie sú schopní prekonávať ťažkosti a celý život veriť láske, ktorú si sľúbili.
Poďme k sobote 20. júla. Aký bude program?
Anton Chromík: Máme pripravený program už pred začiatkom pochodu. O 13.30 bude slávená svätá omša pomocným biskupom Jozefom Haľkom. O 14.15 hodine bude na Jakubovom námestí verejná diskusia na tému Prečo na rodine záleží. O 15. hodine spustíme pochod príhovormi, ktoré bude hudobne sprevádzať Peter Janků a skupina Skalka. Trasa pochodu bude viesť po Dunajskej ulici a Dostojevského rade späť na Jakubovo námestie. Celý náš sprievodný program si môžete pozrieť na našom webe.
Marek Nikolov: Prosíme ľudí, aby prišli v červených tričkách a priniesli si slovenské zástavy. Organizujeme aj súťaž o najoriginálnejšiu pozvánku na pochod, ktorú ľudia môžu nahrať na sociálne siete, následne nám ju zaslať a tú najlepšiu na záver odmeníme.
Ako je to s propagovaním podujatia na sociálnych sieťach, neblokujú vás?
Anton Chromík: Popravde, siete Facebook ako nástroja, kde by sme sa snažili propagovať náš odkaz, sme sa už vzdali. Z minúty na minútu, keď som pridal príspevok, bol stiahnutý. Príde mi nelogické míňať na to energiu. Využívali sme posielanie mailov cez mailového klienta prostredníctvom Amazonu na adresy, ktoré nám poskytli ľudia pri petíciách. Ale pred časom nám ich takisto bez dôvodu a bez vysvetlenia stopli. Gmail nahádzal drvivú väčšinu našej pošty do spamu. Ľuďom, čo musia ostať pri tomto poštárovi, ktorý hádže ich poštu do koša, odporúčam, aby si pozreli časť SPAM a označili náš mail ako NOT SPAM. Nevzdáme sa a hľadáme iné formy komunikácie.
Marek Nikolov: Podobné skúsenosti mám aj ja s platformou YouTube. Môj kanál Dobro ľuďom, kde dávam evanjelizačný obsah, začal mať skokovo výrazne menej pozretí potom, ako som tam nahral diskusiu s hosťami z Veľkej Británie a Moldavska, ktorí rozprávali o svojej skúsenosti pri boji o hľadaní svojej identity. Bizarnú skúsenosť som mal aj s umelou inteligenciou Chat GPT.
O čo išlo?
Marek Nikolov: Chceli sme si nechať vytvoriť grafiku pre našu zástavu na tohtoročný pochod. Na červenej ploche mali byť obrysy muža a ženy, držiacich sa za ruky a ich tri deti z obidvoch strán. Dali sme takúto jednoduchú požiadavku v slovenčine aj v angličtine a vždy nám to vyprodukovalo iba "vyhúkanú" tvár dieťaťa, úplne nekvalitný obrázok, absolútne nekorešpondujúci so zadaním. Keď si však dáte vytvoriť obrázok na tému multikulturalizmu, napríklad spojené ruky rôznych farieb pokožky, ponúkne vám to krásnu grafiku. Našťastie na svete nie sú len umelé inteligencie, ale žijú tu skutoční ľudia, ktorí poznajú, čo pre nich znamená otec, mama, deti, rodina, manželstvo a láska. Toto chceme v sobotu ukázať Slovensku.
