„To, čo sa udialo v Monkovej doline v Ždiari je dôsledkom toho, že sme v minulosti neboli vypočutí, keď sme upozorňovali, že vyhlasovanie obrovských bezzásahových území bez zvažovania dôsledkov sa nám môže vypomstiť, a to sa aj stalo,“ uviedol Ján Slivinský zo Správy Tatranského národného parku.
Podľa neho až tri štvrtiny územia národného parku sú potenciálne ohrozené silnou eróziou. Zvlášť citlivé a nepevné sú tatranské vysokohorské lesy. „Ideálne by bolo, aby sa pri vyhlasovaní bezzásahového územia zvažovali všetky dôsledky, ktoré môžu vzniknúť, lebo inak sa ľudia vystavujú veľkému nebezpečenstvu,“ doplnil Slivinský.
Pôdny odtrh sa podľa neho stal práve v lokalite, v ktorej sa nachádzali suché stromy s vyschnutým koreňovým systémom, a ten nedokázal udržať rozbahnenú pôdu. V žľabe sa nachádzali popadané suché stromy, ktoré vytvorili hrádzu. Tá pod ťarchou zeminy, kameňov a vody povolila, a to celé sa rútilo na altánok, v ktorom boli schovaní ľudia. „Mali by sme to vnímať ako memento. Aj ochrana prírody musí mať svoje racio,“ zdôraznil.
