Nové vedenie
BVS je spoločnosťou, ktorej akcionármi sú mestá a dediny v územnej pôsobnosti spoločnosti, pričom majoritným akcionárom je Hlavné mesto Bratislava. BVS má na starosti prípravu pitnej vody a jej dodávanie do domácností, ako aj odvádzanie a čistenie odpadových vôd.
Ladislav Kizak je členom predstavenstva BVS od februára 2020. Kizak je vo vodárenskej spoločnosti zodpovedný za obchod.
Podľa denníka Sme má byť dlhoročným blízkym priateľom bývalého bratislavského viceprimátora Juraja Káčera, ktorý momentálne zastáva funkciu riaditeľa Sociálnej poisťovne. Káčer priznal, že s Kizakom sú bývalí spolužiaci z vysokej školy a že na sociálnej sieti existuje futbalová partia päťdesiatich ľudí, ktorá chodí hrávať na bratislavskú Železnú studničku futbal. V partii je on aj Kizak. Káčer však ozrejmil, že sa zdržal hlasovania pri voľbe Kizaka za člena predstavenstva BVS a do budúcna môže vylúčiť akýkoľvek svoj vplyv na Kizaka.
Kočnerov človek
Kizak z BVS bol od apríla 2010 do apríla 2021 spoločníkom firmy PureWater, ktorá je dnes v likvidácii. V roku 2016 sa na krátky čas v tejto spoločnosti objavil aj Kočnerov kamarát Sisák. A to cez svoju firmu Sowilo.
Štandard sa zaujímal aj o Sisákov názor a povahu jeho obchodného vzťahu s Kizakom. Sisák však na otázky Štandardu neodpovedal.
BVS: Kizak sa od neho dištancuje
Podľa hovorcu BVS Petra Podstupku zakladal Kizak spoločnosť s kolegom, ktorý vo firme PureWater vlastnil menšinový podiel.
„Po tom, ako jeho spoločník bez súhlasu a vedomia pána Kizaka predal svoj menšinový podiel v ich spoločnej firme pánovi Sisákovi, sa pán Kizak okamžite rozhodol, že nechce mať s pánom Sisákom nič spoločné a menšinový podiel vo vlastnej firme od neho odkúpil, aj keď to pre neho nebolo výhodné,“ povedal Podstupka.
Ďalej dodal, že Kizak a Sisák nikdy pred tým, ani po tom, neboli vo vzájomnom kontakte.
Podvody na pôde
Sisák je obžalovaný z pokusu o subvenčný podvod vo výške 80-tisíc eur a poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie. Podľa obžaloby chcel podvodom získať dotáciu na pôdu, ktorá nebola jeho. Vinu však odmieta.
Sisák hovoril na súde o tom, že ich s Kočnerom v roku 2017 zoznámila Zuzana Tománková Miková z kauzy Čistý deň. Jej známy zháňal politickú stranu a Sisák mal jednu na predaj. So spoluzakladateľkou centra Čistý deň sa pozná od 90. rokov.
Sisák na súde vysvetľoval, že so zakladaním politických strán má svoje skúsenosti. V rokoch 1994 až 1998 bol v Národnej rade pri predsedovi združenia robotníkov Jánovi Ľuptákovi. Neskôr sám založil stranu Združenie robotníkov strany Slovenska (ZRSS).
Ovplyvňovanie sudcov
Na súde Sisáka konfrontoval prokurátor Ján Šanta, ktorý sa ho pýtal na jeho známosť s Kočnerom. Ten mal totiž ovplyvňovať sudcov na košických súdoch a existujú podozrenia, že práve Sisák mu v tom pomáhal.
Podľa Denníka N si mali písať o predsedovi Okresného súdu Košice II Adriánovi Pažúrovi, o sudcovi Milošovi Kolekovi z prešovského krajského súdu, ktorý sa stal podpredsedom Súdnej rady. Rozprávať sa mali aj o Františkovi Moznerovi, členovi senátu Najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o Kočnerovej väzbe.
Ich komunikácia sa týkala aj obchodných senátov na Krajskom súde v Košiciach a ovplyvňovania členov Súdnej rady, ktorí boli z východu.
Bödör na scéne
Pri jednom stretnutí na jeseň 2017 sa pred Kočnerom Sisák zmienil, že jeho obchodného konkurenta stráži nitrianska bezpečnostná spoločnosť Bonul. So synom majiteľa Norbertom Bödörom bol Kočner v pravidelnom kontakte. Bödör je dnes tiež vo väzbe, a to v kauze Dobytkár, ktorá sa týka korupcie v Pôdohospodárskej platobnej agentúre.
Podozrivý tender
Nadácia Zastavme korupciu nedávno upozornila na podozrivý tender v BVS, ktorá vlani obstarávala revízne služby za takmer 600-tisíc eur. Nie však v jednom balíku, ale cez menšie tendre, čo jej umožnilo vyhnúť sa riadnej súťaži.
Hoci BVS argumentuje nehospodárnosťou v predošlých rokoch, služby obstarala výrazne drahšie ako v minulosti.
BVS musí prehliadky trafostaníc, strojovní či rozvádzačov zabezpečovať každoročne a obstaráva ich od externých firiem. V minulosti tak robila prostredníctvom subdodávky od svojej dcérskej firmy Infra Services, v ktorej má majoritný podiel.
To sa zmenilo v roku 2020, keď BVS obstarala odborné prehliadky a skúšky vyhradených technických zariadení nie cez svoju dcéru, ale priamo.
V rokoch 2017 a 2018 sa obstaraná cena pohybovala do 310-tisíc eur, v roku 2019 išlo dokonca len o necelých 230-tisíc eur. Tieto sumy nedosahovali nadlimitnú sumu zákazky, pri ktorých je obstarávateľ povinný vyhlásiť verejné obstarávanie.
Obišli zákon?
V roku 2020 nastala zmena, v auguste BVS uzavrela tri rámcové zmluvy o výkone servisných služieb s tromi rôznymi firmami: so spoločnosťou Techcontrol, so Slovenskou revíznou a servisnou spoločnosťou a s firmou Tempering.
Zmluvné ceny ani v jednom prípade neprekročili nadlimitnú sumu zákazky. Problém však nastane, keď sa sumy z týchto troch zmlúv sčítajú.
Zmluva s firmou Techcontrol bola uzavretá vo výške 188-tisíc eur, so Slovenskou revíznou a servisnou spoločnosťou vo výške 379-tisíc eur a so spoločnosťou Tempering vo výške 17-tisíc eur. Celková cena je teda 584-tisíc eur, čo už prekračuje finančný limit pre nadlimitnú cenu zákazky.
Zároveň ide o takmer dvakrát vyššiu sumu oproti tým istým službám obstaraným v rokoch 2017 a 2018 firmou Infra Services, dcérou BVS, a takmer dvaapolkrát vyššiu sumu oproti roku 2019.
Nadácia Zastavme korupciu preto podala podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, aby preveril, či vodári úmyselne neobišli zákon.
Vodári sa bránia, že zákazka bola zadávaná jednou súťažou a v celom rozsahu jedným spoločným postupom, súťaž však bola vnútorne rozdelená na šesť častí. "Uchádzačom bolo umožnené predložiť ponuku na každú časť zákazky samostatne a každá časť zákazky bola aj samostatne vyhodnocovaná. Na základe vyhodnotenia poradia uchádzačov v jednotlivých častiach boli uzavreté zmluvy s tromi dodávateľmi," odpovedala BVS Nadácii Zastavme korupciu.
Prísľub, že BVS už bude fungovať správne
Zvláštne servisné služby objednané novým vedením BVS sú zaujímavé aj pre širšie okolnosti.
Primátor hlavného mesta Matúš Vallo minulý rok na magistráte presadil odkúpenie 49-percentného podielu Infra Services od firmy Grafobal Group Ivana Kmotríka. Od tohto počinu si Vallo sľuboval zvrátenie nevýhodnej privatizácie, ku ktorej došlo ešte za čias primátora Andreja Ďurkovského.
Hoci BVS vlastnila väčšinový podiel v Infre, manažérska kontrola podľa privatizačnej zmluvy pripadla kmotríkovcom. Práve cez nevýhodné kontrakty mali byť z BVS podľa primátora vyťahované peniaze. Infra services cez dlhodobé kontrakty zhltla väčšinu výrobných nákladov BVS.
V roku 2019 mala napríklad BVS výrobné náklady 53 miliónov eur, z toho 45 miliónov platila Infre. Zmluva s Infrou sa pôvodne automaticky predlžovala, čo sa podarilo zvrátiť po tom, ako spoločnosť BVS dostala Infru pod kontrolu.
Matúš Vallo sľuboval, že do dva a pol roka sa na prevádzkových úsporách vrátia aj náklady vynaložené na kúpu podielu v Infre, teda osem miliónov eur. Ušetriť sa malo aj vďaka zrušeniu zmluvnej 10-percentnej marže pre Infru za každú investíciu, ktorú realizuje, rýchlejšie mala pokračovať aj modernizácia a efektívna oprava infraštruktúry.
Podozrivé zmluvy BVS s novými dodávateľmi, ktoré obišli Infru, však indikujú, že s úsporami to nemusí byť také jednoznačné, ako nové vedenie mesta avizovalo.
