Štandard Komentár

Obnova cirkvi prichádza z Ameriky, nie z Ríma

To, čo sa uskutočnilo minulý týždeň v americkom Indianapolise by malo byť inšpiráciou nielen pre slovenskú cirkev, ale pre celý svet.

Kongres Národný eucharistický kongres. Foto: FB/Archdiocese of Indianapolis
Michal ČopMichal Čop
28.7. o 05:43

Celý svet v uplynulých dňoch sledoval správy z USA pre blížiace sa prezidentské voľby. Aj napriek tomu by najmä katolíkom nemala ujsť jedna významná vec, ktorá sa minulý víkend odohrala v USA a nemá nič spoločné s blížiacimi sa voľbami.

Ide o podujatie – na prvý pohľad s trochu nudným – názvom Národný eucharistický kongres. Prvý dojem klame, tento kongres bol dôležitý, pretože ukázal, ako by mohla vyzerať skutočná obnova cirkvi v 21. storočí. A bohužiaľ, treba to povedať, je to v kontraste s tým, čo dnes vyžaruje z Ríma.

Poďme však po poriadku a vysvetlime si, v čom spočíva jedinečnosť tohto podujatia. Najlepšie to pochopíme, ak spoznáme celý príbeh eucharistického kongresu, ktorý sa začal písať v roku 2019, keď prieskumy medzi americkými katolíkmi ukázali, že v reálnu prítomnosť Krista verí len jedna tretina amerických katolíkov.

Známy americký biskup Robert Barron na to na Twitteri (dnes X) reagoval slovami: „Je ťažké opísať, aký hnev cítim (…) toto by malo byť pre nás všetkých v cirkvi výstrahou.“ A dodal, že to je „kolosálne zlyhanie“ cirkvi.

Jeho ostrej reakcii sa nemožno čudovať, veď reálna prítomnosť Krista v eucharistii je základom katolíckej viery a jej sily. Je totiž obrovský rozdiel veriť v to, že keď človek príjme eucharistiu, tak prijíma všemohúceho Boha, keď sa na ňu díva a kľačí pred ňou, tak sa díva a kľačí pred všemocným Bohom, ktorý sa sám obetoval za naše hriechy a povedať, že eucharistia je len symbol pripomínajúci Kristovu obetu.

Národný Eucharistický kongres. Nočná adorácia. Foto: Profimedia

Americkí biskupi vedomí si toho, že ich veriaci nielenže strácajú vlastnú identitu, ale aj jeden z najhlavnejších zdrojov viery katolíckej cirkvi, rozhodli sa tento problém riešiť tým, že vymysleli trojročný program, ktorý mal tento trend zmeniť. Program sa týkal každej diecézy, každej farnosti, pričom jeho cieľom bolo znovu pripomenúť veriacim eucharistické tajomstvo.

No a vyvrcholením celého programu bol už spomínaný Národný eucharistický kongres, ktorý sa tento rok konal v USA prvýkrát od roku 1941. 

Tu treba povedať aj to, že americkí katolíci to poňali skutočne vo veľkom štýle. Ako už písal otec Rastislav Čížik, päťdňové podujatie vyvrcholilo na futbalovom štadióne Lucas Oil Stadium v Indiana Convention Center s kapacitou 70-tisíc ľudí.

Do Indianapolisu pútnici prichádzali dva mesiace, symbolicky v eucharistických sprievodoch naprieč celými USA, zo všetkých štyroch svetových strán Ameriky. Na týchto púťach sa zúčastnilo viac ako 100-tisíc pútnikov, ktorí dohromady prešli takmer 11-tisíc kilometrov cez 65 diecéz v 27 amerických štátoch.

Na mieste ich čakal program, ktorého hlavnými bodmi boli eucharistická adorácia a eucharistický sprievod, na ktorých sa zúčastnili desaťtisíce ľudí. Aj z toho dôvodu trval len príchod kňazov a biskupov na záverečnú liturgiu odhadom 25 minút.

Z podujatia možno nájsť mnohé silné obrázky a videá. Vidno na nich ľudí kľačiacich pred eucharistiou v centre moderného veľkomesta, či ľudí, ktorí tlieskajú tisícke kňazov zúčastňujúcich sa eucharistického sprievodu. Biskupa Andrewa Cozzensa (mal na starosti prípravu kongresu) udeľujúceho eucharistické požehnanie celému mestu spred vojnového pamätníka, či obraz kňaza žehnajúceho väznici v Indianapolise. Silné sú aj obrazy z nočnej adorácie na obrovskom štadióne či videá zobrazujúce nekonečný dav kňazov, rehoľníkov aj obyčajných ľudí nasledujúcich eucharistiu.

Samozrejme, nechýbali dôležití rečníci, ako dnes hádam najznámejší americký biskup Robert Barron, ktorý za ohlušujúceho potlesku vyhlásil, že je kňazom 38 rokov, ale tieto dni patria k najsilnejším v jeho kňazskom živote. Kňaz Mike Schmitz, ktorého poznajú aj viacerí veriaci na Slovensku, teológ Scott Hahn tiež navštívil Slovensko (ten mal prednášku špeciálne pre kňazov) či Jonathan Roumie, predstaviteľ Ježiša v seriáli The Choosen, ktorý rečnil v tričku s citátom od americkej spisovateľky Flannery O’Connor: „Ak je to len symbol, do pekla s ním,“ ktorý pripomenul hneď po uverejnení spomínaného prieskumu biskup Barron.

Všetko rečníci prvej kategórie, ktorí rozprávali len o jednom – o eucharistii. Stačí si pozrieť hociktoré z videí z tohto podujatia a každému musí byť jasné, že toto bolo podujatie, z ktorého môže cirkev čerpať ešte veľmi dlho.

Jednoducho, Američania takéto veci vedia robiť, čo ukazuje všetko od mediálneho pokrytia cez profesionálnu webstránku až po dramaturgiu podujatia.

No a výsledkom nie sú len zlepšené štatistiky (o ktorých sa tiež viedla živá debata), silné mediálne posolstvá, ktoré zaplavili internet a sociálne siete, ale najmä to, že témou žili azda všetky farnosti v USA. Čo zas znamená, že hlavný odkaz podujatia sa dostal hádam ku každému americkému katolíkovi a zaručene aj k mnohým neveriacim alebo veriacim z iných denominácií.

A pritom ten odkaz je tak hlboko katolícky. 

Skrátka, americkým biskupom sa podarilo niečo, čím môžu byť inšpiráciou pre celý svet, (čo už, mimochodom, skonštatovali viacerí katolíci vrátane austrálskeho biskupa Richarda Umbersa), keďže dali skutočný význam výrazu nová evanjelizácia.

A to tým, že spojili tradíciu v podobe pútí, adorácie, eucharistického sprievodu, kázaní a liturgie s výdobytkami modernej doby. Teda sociálnymi sieťami, masovokomunikačnými prostriedkami, svetelnými a zvukovými efektmi a prieskumami verejnej mienky.

Aký to kontrast medzi tým, čo môžeme sledovať od biskupov z USA s tým, aké boli reakcie našej hierarchie na sčítanie obyvateľstva, keď sa ukázalo, že na Slovensku opäť ubudlo desať percent veriacich. 

A aký to kontrast medzi tým, čo sa šíri z Indianapolisu a tým, čo sa šíri z Ríma. Kontrast medzi eucharistickým kongresom na jednej strane a synodalitou na strane druhej, ktorá nás zamestnáva už viac ako dva roky, pripomína korporátne praktiky novodobého sveta a aj tak len málokto vie, o čo na nej vlastne ide. A najmä namiesto jasne uchopiteľného cieľa, posilnenia viery a jej aktualizácie vidíme skôr spory a rozdelenie.

Áno, viem, omnoho ľúbivejšie by bolo napísať, že tie dve podujatia sa vlastne dopĺňali, že jedno aj druhé môže byť inšpiráciou. Bohužiaľ, zdá sa mi, že napísať niečo také, by sa veľmi nezhodovalo s realitou.


Michal ČopMichal Čop
28.7. o 05:43
07:01
Košicami sa v roku 2018 rozšírila správa, že na KVP postavia špičkové futbalové ihrisko s umelou trávou. Domáci boli nadšení, verili, že sa na ňom vyžijú neobmedzene. Komentáre na sociálnej sieti o tom, ako je…
Prejsť na článok