Letné olympijské hry v Paríži oficiálne začali piatkovým ceremoniálom, počas ktorého sa popri tradičných symboloch, akou bola napríklad ikonická pochodeň, po rieke Seina priplavili aj prvky "inklúzie" a sexualizované vystúpenia.
Organizátori poverili zostavením programu Thomasa Jollyho. Herec známy z francúzskeho divadelného prostredia následne okolo seba zhromaždil tím ľudí, s ktorými začali „písať príbeh pre túto bezprecedentnú, slávnostnú a inkluzívnu“ ceremóniu.
„Na vytvorenie bezprecedentnej šou na tak monumentálnom javisku, kde sa prelína vizuálna a spomienková hojnosť, som chcel zhromaždiť tím osobností z rôznych prostredí, obdarených vlastným citom a písaním,“ uviedol o svojom výbere Jolly.
Výsledná zostava potešila aj šéfa organizačného výboru parížskej olympiády Tonyho Estangueta, ktorý päticu umelcov zodpovedných za otvárací ceremoniál popísal ako „krásny, rodovo vyvážený“ a „odvážny tím“.
Jollymu pri tvorbe programu podala pomocnú ruku scenáristka Fanny Herrerová. Blízko k športu má predovšetkým vďaka otcovi, známemu hráčovi ragby. Neskôr sama hrávala volejbal. Podieľala sa na tvorbe viacerých seriálov, napríklad minisérii Drôle známej z Netflixu.
Na priebehu piatkovej slávnosti sa podpísalo aj pero oceňovanej spisovateľky Leïly Slimaniovej, ktorá predtým pôsobila v novinárskej sfére. Ceremónia podľa nej mala za cieľ, aby „ľudia snívali, na chvíľu zabudli na to, čo nás rozdeľuje“ a užili si vzájomnú prítomnosť.
Thomas Jolly. Foto TASR/AP
Historik a univerzitný profesor Patrick Boucheron opísal Jollyho ponuku ako „ideálna príležitosť ukázať toľkým ľuďom, čo dokáže história, za predpokladu, že odolá príkazom identity; že dokáže poskytnúť otvorený, rôznorodý, živý a vzrušujúci príbeh“.
Organizačné kvinteto doplnil herec a Jollyho blízky spolupracovník Damien Gabriac rovnako pôsobiaci na francúzskej divadelnej scéne. S kolegom povereným zostavením tímu podľa vlastných slov zdieľajú rovnakú filozofiu a „nehierarchizujú žiadnu kultúru“.
Plody úsilia Jollyho tímu uzreli na vodách Seiny milióny divákov počas otváracieho ceremoniálu 26. júla. Zámerom podľa neho bolo, aby sa v rámci programu „každý cítil zastúpený“.
To sa podľa všetkého pätica umelcov rozhodla docieliť tým, že do šou na rieke francúzskej metropoly zakomponovala fetištistické a sexualizované vystúpenia charakteristické pre niektoré sféry LGBT komunity.
„Umenie“ charakteristickejšie pre gej bary než športoviská ovládlo značnú časť ceremónie a priestor dostali mnohé prezentácie, ktoré v drvivej väčšie prípadov predstavovali mužov oblečených ako ženy.
Za poburujúcu možno označiť napríklad kompozíciu pestrofarebne a vyzývavo oblečených účastníkov vystúpenia, ktorí odkazovali na ikonické vyobrazenie Poslednej večere, biblickej udalosti krátko pred umučením a ukrižovaním Ježiša Krista.
Nemenej nevhodne sa autorské idey inklúzie a zastúpenia prejavili, keď sa medzi vystupujúcimi „umelcami“ objavili deti.
Do programu sa dostali aj iné vystúpenia, napríklad hudobné či tanečné, avšak rovnako v nich hrali prím muži oblečení vo vyzývavých kostýmoch a namaľovaní ako ženy. Mnohí z „umelcov“ sú známi na francúzskej scéne dragu, ide o účinkujúcich v Drag Race Francúzsko.
Obrovskú vlnu nevôle a otázok vzbudila aj performancia takzvaného „modrého muža“, nad ktorým si na internete lámali hlavu stovky komentujúcich. Išlo o vo Francúzsku slávneho speváka menom Philippe Katerine, ktorý v rámci vystúpenia predstavoval gréckeho boha vína a zábavy Dionýza, v Ríme známeho ako Bakchus (od čoho boli odvodené Bakchanálie). Prečo sa spevák natrel na modro, doteraz nie je známe.