Facebook je plný podvodov. Väčšinou majú jediný cieľ

No a na to buď nemá peniaze, alebo - ako na potvoru - dočasne k nim nemá prístup. Požiada preto o finančnú pomoc svoju internetovú lásku a podvod je na svete.

Tento typ podvodu je pre iniciátorov časovo náročný. Svoje obete musia „spracúvať“ neraz celé týždne či dokonca mesiace, intenzívne s nimi komunikovať a doslova ich bombardovať láskou s cieľom získať dôveru a náklonnosť.

Otázne je percento úspešnosti, ktoré zrejme, nie je príliš vysoké. Presné štatistiky totiž neexistujú a podvedení neraz radšej mlčia, lebo sa boja hanby a výsmechu.

Avšak tých pár dokonaných podvodov z veľkého počtu pokusov to ich osnovateľom bohato vynahradí. Od svojich obetí totiž neraz vylákajú tisíce či rovno desaťtisíce eur.

Toto je zároveň facebookový podvod, ktorý najčastejšie zarezonuje v médiách. Hlavne bulvár rád píše o rôznych oklamaných ženách, ktoré naleteli podvodníkom.

Tento druh podvodov však necieli len na ženy. Priamo v redakcii sme sa stretli s pokusom o podvod, keď nás počas prípravy tohto článku oslovila so žiadosťou o priateľstvo údajná vojenská zdravotná sestra, slúžiaca na misii v Sýrii.

Pre účely tohto článku sme s ňou začali komunikovať. Napriek tomu, že z našej strany išlo o veľmi rezervovaný štýl písania, už na druhý deň vyhlásila, že s misiou chce skončiť, definitívne opustiť armádu a natrvalo sa odsťahovať k nášmu redaktorovi na Slovensko.

Celú komunikáciu sme chceli dotiahnuť až do fázy, keď nás požiada o peniaze, ale asi sme boli až príliš zdržanliví, pretože po týždni osoba stojaca za daným profilom komunikáciu ukončila.

Jednoznačne však šlo o falošný profil, ktorý bol založený len pár dní pred začiatkom komunikácie a všetky fotky boli ukradnuté z iných profilov či stránok.

Zneužívanie tvárí a mien známych osobností

V tomto prípade sa podvodníci snažia na svoje nekalé úmysly zneužiť rôzne známe osobnosti. V poslednej dobe je to najčastejšie prezident Peter Pellegrini, ale aj rôzni iní, opoziční či koaliční politici.

Môžu to však byť aj iné osobnosti. Stretli sme sa napríklad s pokusmi zneužiť meno cyklistu Petra Sagana, bojovníka zmiešaných bojových umení Attilu Végha či podnikateľa a zakladateľa viacerých internetových portálov Milana Dubca.

Na rozdiel od romantických podvodov, kde podvodník klamlivým vystupovaním navedie svoju obeť na to, aby mu dobrovoľne poslala peniaze, ide v týchto prípadoch o takzvaný phishing.

Je to typ podvodu, pri ktorom sa podvodníci snažia vylákať od používateľov citlivé údaje vo forme čísiel kreditných kariet či prihlasovacích údajov do internetbankingu.

S týmto cieľom ich pod rôznymi zámienkami presmerujú na falošnú webstránku, ktorá vyzerá takmer rovnako ako internetová stránka ich banky.

Ak tam však nič netušiace obete zadajú svoje prihlasovacie údaje, k ich osobným údajom sa dostanú podvodníci, ktorí im potom dokážu vybieliť účet.

Ak sa vrátime k prípadu prezidenta Pellegriniho, tam podvodníci navyše zneužili aj logo a dizajn portálu Aktuality.sk. Na falošnom webe, ktorý na prvý pohľad vyzeral ako stránka Aktualít, zverejnili fiktívny rozhovor Pellegriniho s novinárom Michalom Kovačičom.

V ňom sa prvý menovaný údajne „preriekol“ a prezradil názov investičného fondu, v ktorom sa vložené financie veľmi rýchlo zhodnocujú.

Samozrejme, v článku nechýbal hypertextový odkaz na danú investičnú príležitosť aj s možnosťou okamžitého „investovania“.

V skutočnosti však išlo len o ďalšiu phishingovú stránku, na ktorej by podvodníci získali od oklamaného používateľa jeho prihlasovacie údaje.

Niekedy sa podvodníci snažia aj priamo vytvárať falošné profily známych osobností. V takýchto prípadoch však Facebook už zvykne pomerne razantne zasahovať a falošné profily nemajú dlhú životnosť.

Falošné súťaže a rozpredávanie tovaru za nízke ceny

Toto je ďalší z mnohých phishingových podvodov. Lákadlom sú mimoriadne nízke ceny, za ktoré sa rôzne známe spoločnosti vraj snažia zbaviť skladových zásob.

Ako však informuje napríklad portál Touchit.sk, cenovky sú až absurdne nízke, napríklad telefón iPhone či Samsung, ktorý bežne stojí nad 1000 eur, ponúkajú za päť eur.

Práve takáto zanedbateľná suma je hlavným psychologickým lákadlom tohto podvodu. Mnohí si totiž povedia, že to vyskúšajú a prinajhoršom prídu o zopár eur.

V skutočnosti však môžu prísť o všetky financie na účte, keďže platobné údaje budú zadávať na falošnej phishingovej stránke.

Variáciou na tento typ podvodu je rozdávanie drahého tovaru zadarmo s tým, že má údajne nejaké drobné kozmetické chyby, napríklad malé škrabance.

V takýchto prípadoch najprv podvodníci od obete chcú, aby daný príspevok zdieľala a potom sa registrovala na „oficiálnej“ stránke. Netreba snáď ani pripomínať, že aj v takomto prípade ide o phishingovú stránku.

Neraz je dokonca takáto „akcia“ podporená falošnými komentármi, v ktorých sa údajní kupujúci rozplývajú nad tým, ako dobre a lacno získali kvalitný tovar. Pridávajú dokonca aj fotografie.

Takéto zjavne fingované komentáre sme našli napríklad na falošnej facebookovej stránke Bratislava Terminal A, ktorá sa snaží nalákať na podvodné predaje údajne stratenej batožiny za 2 eurá.

Do tretice môže byť týmto typom podvodu falošný zľavový kupón na nejaký výrobok, alebo na nákup v určitej sieti obchodov. Samozrejme, opäť podmienený registráciou na phishingovej stránke.

Falošné správy od Facebooku a iné druhy podvodov

Administrátori facebookových stránok a skupín sa môžu stretnúť aj so správami s falošnými oznámeniami od Facebooku. Trochu čudnou slovenčinou sa v nich uvádza napríklad upozornenie na údajné porušovanie autorských práv.

„Vedúci tím deaktivuje účty na Facebooku, ktoré nemonitorujú našu službu. Pretože ostatní používatelia nás upozornili, že porušujete naše podmienky autorských práv. Ak sa domnievate, že váš účet bol deaktivovaný omylom, môžete nás požiadať o prehodnotenie rozhodnutia overením účtu pomocou odkazu nižšie,“ uvádza sa v jednej z podobných správ.

Pochopiteľne, ak administrátor na odkaz klikne, dostane sa na falošnú stránku podpory Facebooku či Mety (materskej spoločnosti tejto sociálnej siete), kde sa podvodníci pokúsia získať jeho prihlasovacie údaje.

Ak tak urobí, stratí kontrolu nad svojou stránkou a podvodníci ju môžu využiť na vlastné ciele, prípadne predať.

V skratke môžeme ešte spomenúť rôzne podvodné inzeráty ponúkajúce rôzne formy práce (často z domu), možnosť jednoducho si urobiť vodičský preukaz, prípadne falošné recenzie rôznych produktov.

Ako je to možné, že k týmto podvodom dochádza?

Počas zhruba dvoch týždňov, keď sme tento článok pripravovali, sa nám podobné falošné príspevky objavovali na sociálnej sieti čoraz častejšie.

Môže za to algoritmus, teda automatizovaný systém, ktorý vyberá, čo používateľom na sociálnej sieti zobrazí. Keďže sme na tieto príspevky často klikali, systém to vyhodnotil tak, že nás to zaujíma a zobrazoval nám toho ešte viac.

Tu treba zdôrazniť, že podobné podvodné príspevky sa šíria ako reklama, navyše cielená podľa určených kritérií na konkrétnych ľudí, takže Facebook z nich má nezanedbateľný príjem.

O to radšej potom podobné reklamné príspevky používateľom zobrazuje. Bohužiaľ, podľa našich skúseností ich rovnako nerád maže.

Ako sme sa totiž sami presvedčili, z nami nahlásených evidentne podvodných reklám vymazal len asi každú dvadsiatu. Pri ostatných nám prišla správa, že reklamný príspevok údajne neporušuje normy a pravidlá Facebooku, preto nebude vymazaný.

Ako pre Štandard v tejto súvislosti uviedol šéfredaktor portálu Touchit.sk Ondrej Macko, v boji spoločnosti Meta voči podvodom vidí podstatné nedostatky. „Sú donútení niečo s tým robiť, ale nehodnotím to ako nejaké veľké úsilie, aby toto bolo potlačené,“ skonštatoval Macko.

Možnosti jednotlivca sú obmedzené

Aké sú však možnosti bežného používateľa, ak sa napríklad z médií dozvie o takomto podvode, potom mu vyskočí falošná reklama a hoci ju nahlási, sociálna sieť s ňou nič neurobí?

Pýtali sme sa na to Davida Púchovského, ktorý niekoľko rokov spravoval facebookovú stránku Policajného zboru SR a aj stránku Hoaxy a podvody.

„Používateľ má možnosť podať trestné oznámenie na políciu, keďže sa dozvedel o podvodnom konaní, prípadne ak má naň podozrenie a všetky indície k tomu smerujú. Je nutné však zdôrazniť, že množstvo podvodníkov sídli v takých krajinách sveta, s ktorými je spolupráca v oblasti vyšetrovania komplikovaná, preto aj vymáhateľnosť práv by bola značne sťažená,“ uviedol Púchovský.

Ako dodal, za najlepšie považuje varovať svojich priateľov a príbuzných, prípadne posielať tipy webom či projektom, ktoré pokrývajú túto tému a väčším zásahom tak môžu varovať veľkú masu čitateľov.

Sociálne siete (u nás hlavne Facebook) takto doslova podnikajú na našom a iných regionálnych trhoch, obsah však kontrolujú veľmi vágne a v prípade potreby vlastne niet koho kontaktovať. Pochybný obsah sa dá len nahlasovať, ale, ako už bolo spomenuté, s mizivou šancou na úspech.

Podľa Púchovského je jedinou možnosťou ako dosiahnuť celkovú zmenu, vyvíjať tlak na prevádzkovateľov sociálnych sietí prostredníctvom zákonov, nariadení či rôznych zmlúv zo strany Európskej únie (EÚ).

„Ale aj tu bude zaujímavé sledovať vymáhateľnosť a možné postihy smerom k prevádzkovateľom sociálnych sietí, ktoré budú takéto nariadenia ignorovať. Je to možno kruté, ale je to tak - bez tlaku EÚ, ktorá však musí byť ochotná a schopná ho vyvolať, jednotlivé členské krajiny voči IT gigantom nič nezmôžu,“ podotkol Púchovský.

Ako sa môže brániť jednotlivec?

Hlavná zodpovednosť za svoje bezpečie teda stále ostáva na danom používateľovi sociálnej siete. Bude to znieť ako klišé, ale prvoradá je obozretnosť, opatrnosť a dokonca až určitá nedôverčivosť voči príspevkom na sociálnych sieťach.

A hlavne zdravý sedliacky rozum – nikto nebude len tak rozpredávať tisíceurové telefóny za pár drobných, prípadne ich rovno rozdávať.

Hlavne pri romantických podvodoch platí, že by sme nemali prijímať žiadosti o priateľstvo od úplne neznámych ľudí, hlavne z cudzích krajín. Bohužiaľ, podľa našich skúseností je veľká väčšina takýchto profilov podvodných.

Rovnako je potrebné si všímať pri podozrivých príspevkoch a reklamách na sociálnej sieti všetky čudné detaily, napríklad zvláštne vyjadrovanie, skomolenú slovenčinu, netypické výrazy a podobne.

Pretože facebookoví podvodníci sú zväčša z iných krajín, náš jazyk neovládajú a používajú internetové prekladače. Ich kvalita sa síce postupne zlepšuje a už dnes vytvárajú preklady na vysokej úrovni, ale v takmer každom texte sa nájde niečo, čo ich môže prezradiť.

No a v neposlednom rade treba byť obzvlášť opatrný, ak z daného príspevku vedie URL adresa mimo Facebooku. Určite tam netreba zadávať svoje prihlasovacie údaje a ani iné citlivé dáta.

Samozrejmosťou by mali byť silné heslá, teda dostatočne dlhé, s kombináciou veľkých a malých písmen, číslic, prípadne špeciálnych znakov. Mimoriadne dôležitá je aj dvojfaktorová autentifikácia, teda potvrdenie prihlásenia aj ďalším spôsobom, napríklad SMS správou či cez aplikáciu.