Národná kriminálna agentúra vznikla polrok po víťazstve Smeru v predčasných voľbách v roku 2012. Zriadili ju pod vtedajším policajným prezidentom Tiborom Gašparom. Jej vznikom sa spojili elitné útvary Úrad boja proti organizovanej kriminalite a Úrad boja proti korupcii.
Ako však informujú Aktuality, NAKA tak, ako ju dnes každý pozná, by mala svoju činnosť ukončiť k 31. augustu tohto roka. Od prvého septembra by tak v činnosti mal pokračovať Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) – predchodca NAKA, ktorý predtým neriešil korupčné kauzy.
ÚBOK by sa mal najnovšie deliť na protizločineckú jednotku, jednotku finančnej polície, jednotku finančného vyšetrovania a analytických činností, ako aj protikorupčnú jednotku. Bez ohrozenia by ostala aj národná protidrogová jednotka.
Každá z nich by mala byť „rozdelená“ na tri expozitúry v rámci celého Slovenska. Vďaka tomu by bol teda pokrytý východ, stred aj západ.
„Cieľom je efektívnejšie rozdelenie agendy, pretože je neprehľadná a útvary majú neprimerane veľké personálne obsadenie. Personálne stavy týchto útvarov je možné efektívnejšie využiť tak, aby bola zabezpečená účelnejšia a oveľa účinnejšia koordinácia a využitie ľudských zdrojov,” znie oficiálne stanovisko policajného prezídia.
Ten by nahradil súčasnú Národnú centrálu osobitných druhov kriminality (NCODK), ktorá rieši finančné vyšetrovanie, envirokriminalitu či počítačovú kriminalitu a patria pod ňu aj takzvaní lovci lebiek – teda cieľoví pátrači.
Osud tohto útvaru nateraz nie je celkom istý, keďže NCODK využíva európske peniaze z plánu obnovy a odolnosti. Pri jeho zmene sa možno budeme musieť podrobiť požiadavkám Bruselu.
Aktuality pripomínajú, že na NAKA a NCODK dnes dokopy pracuje viac ako tisíc policajtov. Plány do budúcnosti však počítajú so zostatkom približne 400 z nich. Zvyšná časť by sa presunula na iné útvary prezídia či krajské a okresné policajné riaditeľstvá. Podľa posledných informácií portálu sa presuny dotknú približne 700 policajtov.
Na novom úrade by sa mali riešiť len najzávažnejšie prípady spojené s násilnou kriminalitou, najmä trestné činy patriace do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Konkrétne napríklad organizovaný zločin, korupcia či ekonomická kriminalita spojená so zneužitím európskych peňazí.
„Identické nastavenie príslušnosti má aj novovzniknuté oddelenie závažnej kriminality na Generálnej prokuratúre SR po zrušení ÚŠP. Pôjde o najzávažnejšie formy trestnej činnosti vyžadujúce si vykonanie zložitého vyšetrovania. Samozrejme, snahou bude, aby reorganizácia NAKA nespôsobila neprimerané predĺženie trvania konaní a aby na veciach pracovali rovnakí príslušníci Policajného zboru ako doposiaľ, aj po ich preradení. Premlčacie lehoty sú dané zákonom, reorganizácia ich nijako neovplyvní,” vysvetľovalo nedávno Prezídium Policajného zboru SR.
Zreteľné zmeny a okresanie majú byť dôsledkom zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, kde sa dozorovala väčšina veľkých prípadov, ktoré vyšetrovali práve vyšetrovatelia z NAKA.
O zániku Národnej kriminálnej agentúry informoval tiež Juraj Šeliga (Demokrati). Zrušenie považuje za účelové. Čo podľa neho za bývalej vládnej garnitúry fungovalo pod jednou strechou, bude rozkúskované na niekoľko odborov.
„Vidíte v tom logiku? Nie! To preto, že tam žiadna normálna logika nie je. Je tam len pomsta a snaha odstaviť nepohodlných vyšetrovateľov od ich prípadov. Slovensko môže mať vinou tohto kroku problém aj s eurofondami, pretože Európsku komisiu zaujíma to, prečo rušíme organizáciu, ktorá fungovala a vyšetrovala vážnu trestnú činnosť. Aj v EÚ chápu, že ide o politickú pomstu a totálne ovládnutie polície zo strany Roberta Fica, Šutaja Eštoka a Gašpara,“ komentuje podpredseda Demokratov.
Policajný zbor pritom trápi veľký nedostatok personálu. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) sa netají tým, že ide o najhorší stav v histórii tejto ozbrojenej zložky.
Aktuálne v zbore pracuje približne 20-tisíc policajtov. Za prvý polrok 2024 odišlo 630 policajtov, pričom nastúpila menej ako polovica z tohto údaju. Len v tomto roku vznikne nárok na výsluhový dôchodok až päťtisíc policajtom, čo by výrazne ovyplvnilo chod celého zboru.
Šutaj Eštok prisľúbil policajtom nové príspevky, ktoré by ich mohli udržať vo výkone služby. Príslušník Policajného zboru by ho dostal v prípade, ak by sa zaviazal k niekoľkým rokom služby. V takom prípade by mu vyplatili motivačný alebo stabilizačný príspevok v hodnote niekoľko tisíc eur.
Ak by sa po dvadsiatich odpracovaných rokoch upísal policajt na službu počas ďalších troch rokov, príspevok by činil päťtisíc eur. V rovnakej výške by jednorazový príspevok dostávali aj mladí policajti, ktorí by sa zaviazali pracovať v Policajnom zbore päť rokov. Policajní odborári ale tieto zmeny označili za nedostatočné.
(max)