V západných médiách dominujú dva obrazy Poľska, obzvlášť to vidieť v prípade médií v Nemecku, ktoré sa ako náš vplyvný západný sused a súčasne európsky strážnik v záležitostiach Poľska neustále snaží držať prst na tepe.
Z jednej strany dominuje tón pozitívneho úžasu nad tým, ako dobre sa – napriek pandémii – darí v Poľsku ekonomike aj spoločnosti. Z druhej strany sa kreslí obraz krajiny bez občianskych slobôd a plurality médií, krajiny, kde sú prenasledované menšiny a vládne sa takmer autoritárskym spôsobom. Tento druhý obraz Poľska by bol ešte černejší, nebyť orbánovského Maďarska, ktoré má v týchto nedemokratických tendenciách v našej časti Európy vyhradené prvé miesto.
Tie dva obrazy Poľska si odporujú iba zdanlivo. Ako vedia marxisti, koncepty základne a nadstavby spolu úzko súvisia. Platí to najmä dnes, v kontexte silnejúcej vojny kultúr v Európe a súčasne rastúcej konkurencie v zápase o zdroje a miesto v hierarchii medzinárodného spoločenstva. V tomto kontexte je potrebné vnímať aj vzťah základne a nadstavby. Veľmi sa to hodí na pochopenie súčasnej situácie v strednej Európe.
Ide o to, že vojna o takzvanej nadstavbe je predovšetkým bojom o kontrolu nad zdrojmi, ktoré sa za posledných 30 rokov vybudovali v našej časti Európy a narástli do takej miery, že sa stali dôležitou témou (presnejšie tarifou) v západnej hre.