Význam európskych peňazí. Alebo čo hrozí, ak by nám Únia zmrazila eurofondy

Agentúra Bloomberg priniesla v pondelok ráno informáciu, ktorá na Slovensku rýchlo spustila poplach. Jej zdroje z prostredia Bruselu tvrdia, že Európska únia údajne pripravuje návrh na pozastavenie eurofondov Slovensku.

Dôvodom je vraj narúšanie demokratických noriem. Zdroje približujú, že Európska komisia už pripravila rozhodnutie o spustení konania v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá dohliadala na niektoré korupčné kauzy týkajúce sa eurofondov. Okrem toho je podľa nich problémová aj novela Trestného zákona.

Proces je podľa portálu v počiatočnej fáze prípravy a bude si vyžadovať súhlas predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej. Vedenie orgánu však na správu reagovalo, že nič také dosiaľ nebolo prijaté, a žiadne rozhodnutie v tejto veci ani nečaká na politické schválenie.

Informácie agentúry dementovali aj viacerí slovenskí vládni predstavitelia.

Aká suma je ohrozená

Zákulisné zdroje pre Bloomberg uviedli, že zmrazenie by sa dotýkalo najmä financií z kohéznych fondov pridelených Slovenskej republike. Celkovo ide o bezmála 13 miliárd eur, ktoré Brusel prideľuje vybraným členským štátom s cieľom znižovať regionálne rozdiely v rámci Európskej únie.

Údajne sa však skúma aj možnosť vrátenia 2,7 miliardy eur, ktoré Únia Slovensku poskytla v rámci pandemickej pomoci.

Význam európskych peňazí

Samotná agentúra v článku uvádza, že viac ako tri štvrtiny všetkých verejných investícií na Slovensku sa financuje z fondov EÚ. Hoci sa toto percento z roka na rok mení podľa výšky čerpania prostriedkov, ktorá je zvyčajne vysoká ku koncu sedemročného rozpočtového obdobia, európske financie majú naozaj mamutí podiel na verejných investíciách.

Tie sú pritom podstatnou zložkou ukazovateľa HDP a dôležité sú z dlhodobého hľadiska, keďže vďaka nim rastie životná úroveň. Príkladom je budovanie cestnej a železničnej infraštruktúry, výstavba a nákupy zariadení do škôl či nemocníc, ale aj podpora výskumu a inovácií.

Inštitút pre stratégie a analýzy, slovenský vládny analytický útvar vo februári odhadol, že peniaze z eurofondov v rokoch 2023 až 2025 pokryjú polovicu verejných investícií. Poukázal tiež na to, že za ostatných desať rokov priamo prispeli zhruba štvrtinou k tempu rastu hrubého domáceho produktu Slovenska.

„Slovensko vyčerpalo za posledných desať rokov z európskych fondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne. (...) Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v priemere 0,6 percenta HDP ročne,“ uviedol inštitút s tým, že hospodárstvo rástlo v priemere tempom 2,4 percenta ročne.

Inštitút finančnej politiky, ďalší analytický útvar ministerstva financií, v programe stability uvádza, že investície vlani, keď sa vo veľkom dočerpávali posledné európske financie z predchádzajúceho rozpočtového obdobia (2014 až 2020), prispeli k rastu ekonomiky dvoma percentuálnymi bodmi.

V poslednej makroekonomickej prognóze konštatuje, že pre lanské rekordné hodnoty budú investície v tomto roku „výrazne nižšie“. Inštitút však očakáva, že v budúcom roku ekonomika porastie o 2,6 percenta najmä vďaka postupnej realizícii projektov financovaných z plánu obnovy a fondov EÚ. Investície by mali v roku 2025 prispieť k rastu ekonomiky približne dvoma percentuálnymi bodmi.

Mierne odlišné čísla, no veľmi podobný vývoj investícií a ich vplyvu na hospodársky rast Slovenska, uvádza v ostatnej prognóze aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Čo by zmrazenie eurofondov znamenalo pre slovenskú ekonomiku

Údajné pozastavenie európskych peňazí sa podľa agentúry Bloomberg týka najmä miliárd z kohéznych fondov. Tie však Slovensko v tomto roku čerpá v minimálnych množstvách, keď ide dosiaľ zhruba o jedno percento (145 miliónov eur) z celkového objemu pridelených (a podľa Bloombergu ohrozených) prostriedkov na obdobie rokov 2021 až 2027.

Historické údaje tiež ukazujú, že čerpanie je vždy začiatkom rozpočtového obdobia pomerne nízke, pričom najvyššie zvykne byť až na jeho konci, keď hrozí, že by nevyužité peniaze prepadli [treba rátať s časovým posunom, keďže prostriedky možno čerpať až do troch rokov po skončení rozpočtového obdobia, pozn. red.]. Negatívne následky zmrazenia týchto prostriedkov by teda nemali krajinu okamžite postihnúť, ale s prípadným časovým odstupom sa vplyv môže zvyšovať.

Dodajme, že zmrazenie peňazí z európskych fondov by bolo obrovskou výzvou pre slovenský rozpočet, ktorý vlani skončil v hlbokom deficite. V tomto roku by sa mal ešte prehĺbiť, keď sa momentálne očakáva, že výdavky prevýšia príjmy zhruba o 7,4 miliardy eur, čo je približne 5,6 percenta HDP. Vláda je preto nútená konsolidovať, čo v bežnej reči znamená zvyšovať príjmy do štátnej kasy, alebo osekávať výdavky. Strata európskych peňazí by bola úplným opakom.

Momentálne by zrejme viac bolela stopka pre peniaze z plánu obnovy

Väčší okamžitý vplyv, než zmrazenie peňazí z fondov EÚ, by zrejme malo stopnutie financií z plánu obnovy, čo by však momentálne nemalo byť v Bruseli témou. V roku 2025 sa očakáva veľký nárast čerpania týchto prostriedkov.

V rámci mechanizmu Slovensko momentálne čaká na vyplatenie štvrtej platby. Ide o necelú miliardu eur, na ktorú sa už niekoľko mesiacov čaká. Podľa podpredsedu parlamentu pre plán obnovy Petra Kmeca by sa však mala zrealizovať v najbližších týždňoch.

Väčším otáznikom je piata platba, v rámci ktorej má Slovensko problém s naplnením viacerých stanovených cieľov. Kmec v stredu po rokovaní vlády uviedol, že v súčasnosti prebieha komunikácia na najvyšších úrovniach medzi Bruselom a ministerstvom spravodlivosti, pričom sa dolaďujú niektoré detaily v rámci slovenskej novely Trestného zákona, pri ktorých má EÚ výhrady.

Je to podľa neho krok, aby Slovensko mohlo pristúpiť k revízii niektorých cieľov v rámci plánu obnovy, ktoré sú nerealizovateľné. Ako príklad uviedol výkup súkromných pozemkov v národných parkoch. Dodal, že jeho utorková pracovná cesta v Bruseli súvisela práve s riešením týchto problémov, a nie so správami o zmrazovaní eurofondov.

Odrezanie od európskych peňazí bolí. Príkladom je Maďarsko

To, aký vplyv by malo zmrazenie európskych peňazí, možno vidieť aj na príklade Maďarska, ktorému Únia koncom roku 2022 pozastavila čerpanie kohéznych fondov na roky 2021 až 2027 vo výške okolo 20 miliárd eur.

Na údajoch tamojšieho štatistického úradu vidieť, ako odvtedy klesol príspevok investícií k rastu HDP. Zatiaľ čo sa od roku 2017 (s výnimkou pandemického roku 2020) pohyboval pomerne vysoko v plusových číslach, vlani bol ich príspevok k ekonomickému rastu v hlbokom mínuse, na úrovni dvoch percentuálnych bodov.

Hoci koncom minulého roka Európska komisia rozmrazila zhruba polovicu prostriedkov, keďže Budapešť uskutočnila viaceré požadované reformy, aj v tomto roku je toto číslo zatiaľ záporné.

Samozrejme, na úroveň investícií v krajine mohli vplývať mnohé iné skutočnosti. Treba však podotknúť, že v Maďarsku, podobne ako na Slovensku, predstavujú európske peniaze mimoriadne veľkú časť verejných investícií.

Na záver treba dodať, že zhruba mesiac po tom, čo Únia nášmu južnému susedovi zmrazila európske peniaze, mu ratingová agentúra S&P znížila úverové skóre. Ako jeden z dôvodov uviedla práve blokovanie eurofondov. Ďalšia agentúra Fitch zhoršila v tom období Maďarsku výhľad na negatívny.

Nie je teda vylúčené, že by podobný scenár mohol nastať aj v prípade Slovenska. To má zatiaľ lepšie úverové hodnotenie ako Maďarsko, no pre vysoké deficity nás ratingové agentúry pozorne sledujú. Ich názor vplýva na jednotlivých investorov, ktorí zvažujú kúpu štátneho dlhu. Horšia známka preto pre štát naznačuje drahšie požičiavanie a ďalšiu záťaž pre verejné financie.