Preskočiť na obsah
  |  

Húsíovia tvrdia, že USA im ponúkli uznať ich vládu nad Jemenom, tie to popierajú

Vysokopostavený predstaviteľ jemenských povstalcov z hnutia húsíov v pondelok uviedol, že americká vláda hnutiu ponúkla, že uzná ich vládu nad Jemenom.

Týmto krokom sa Washington údajne snaží o zastavenie útokov na civilné lode v Adenskom zálive a Červenom mori zo strany húsíov. Nemenovaný americký predstaviteľ tieto tvrdenia označil za nepravdivé.

"Po každej našej operácii vždy prebieha komunikácia," uviedol Muhammad al-Bukaití, člen politbyra húsíov, pre televíziu Al Jazeera. Dodal, že prostredníctvom sprostredkovateľov húsíovia komunikovali s predstaviteľmi USA a Spojeného kráľovstva. Uviedol taktiež, že vláda USA údajne pohrozila priamym vojenským zásahom proti krajinám, ktoré vykonávajú vojenské zásahy "na podporu Gazy".

Americký predstaviteľ, ktorý pre Reuters hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, označil tieto tvrdenia za "úplný výmysel".

Jemen sa už roky zmieta v občianskej vojne. V roku 2014 húsíovia prevzali kontrolu nad hlavným mestom Saná a zosadili medzinárodne uznanú vládu.

Húsíov dlhodobo podporuje Irán, ktorý im dodáva zbrane. Po začiatku vojny v Pásme Gazy jemenskí povstalci začali s raketovými útokmi na obchodné lode, ktoré smerujú do Izraela alebo majú s krajinou spojitosť. Od novembra poškodili už viac ako 80 plavidiel raketovými a dronovými útokmi. Dve lode sa im podarilo potopiť a jednej sa zmocnili, pričom zabili najmenej troch členov posádky.

V nedeľu húsíovia na Izrael vypálili raketu, ktorá dopadla do neobývanej časti krajiny. Izraelskej protivzdušnej obrane sa ju nepodarilo zachytiť. Premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu húsíov varoval pred izraelskou odvetou.

(tasr, reuters)

  |  

Podozrivý z pokusu atentát na Trumpa zo zbrane nevystrelil, tvrdí Tajná služba USA

Muž, ktorého v pondelok zatkli pre podozrenie, že chcel na golfovom ihrisku na Floride zavraždiť exprezidenta a republikánskeho prezidentského kandidáta Donalda Trumpa, nemal na bývalého prezidenta priamy výhľad a nevystrelil zo svojej zbrane.

Úrady stále overujú, či zadržaný Ryan Routh konal sám. V pondelok večer to uviedli predstavitelia Tajnej služby USA (USSS) a Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI).

"Nevystrelil (na Trumpa, pozn. TASR) ani nestrieľal na nášho agenta," uviedol zastupujúci riaditeľ USSS Ronald Rowe, ktorý taktiež ozrejmil, že Routh na Trumpa, z kríkov, v ktorých sa nachádzal, nemal priamy výhľad.

Na margo bezpečnosti exprezidenta riaditeľ USSS uviedol, že zavedené bezpečnostné opatrenia fungujú. Povedal tiež, že agenti si do bodky splnili svoju prácu, keď si v v pondelok všimli Routha, ktorý z neďalekých kríkov mieril zbraňou.

Rowe ozrejmil, že Trumpov výlet do golfového strediska vo West Palm Beach na Floride bol neplánovaný. Tajná služba preto pre tento účel zostavila bezpečnostný plán. "A tento plán vyšiel," vyhlásil Rowe.

Podozrivého Routha zadržali v nedeľu popoludní po tom, čo agenti USSS zbadali v kríkoch vedľa golfového ihriska, kde sa nachádzal Trump, hlaveň pušky. Agenti týmto smerom vystrelili najmenej štyrikrát. Routh následne odhodil zbraň a z miesta ušiel.

[link url = https://standard.sk/768555/fbi-donald-trump-sa-stal-tercom-dalsieho-pokusu-o-atentat-zadrzany-sa-zastaval-ukrajiny]

(tasr, afp, ap)

  |  

Video: V naživo vysielanom prenose zažili zemetrasenie. Hosťom bola prezidentka

Moldavskú prezidentku Maiu Sanduovú živel prekvapil v pondelok počas rozhovoru v televízii.

Otrasy, ktorých epicentrum bolo v susednom Rumunsku, Sanduovú viditeľne prekvapili, zachovala však pokoj, pričom len prevrátila oči a pousmiala sa, informujú agentúry Reuters a AP.

"Nasledujúce týždne budú veľmi, veľmi nabité," hovorila Sanduová v závere naživo vysielaného rozhovoru zhruba o 17.40 h, keď zrazu v televíznom štúdiu došlo k viditeľnému otrasu. Prezidentka len prevrátila oči a usmiala sa.

"Panebože, tu sa deje niečo zaujímavé," povedala moderátorka verejnoprávnej televízie Moldova 1. "Premiéra v priamom prenose, zemetrasenie," dodala. "Vyzerá to tak, že áno," odpovedala prezidentka, pričom sa s moderátorkou zhodla na tom, že ich rozhovor tak mal "nezvyčajný záver".

Zemetrasenie, ktoré malo podľa americkej geologickej služby USGS magnitúdu 5,2, bolo cítiť v Moldavsku aj na juhu Ukrajiny. Epicentrum otrasov, ktoré vychádzali z hĺbky vyše 126 kilometrov, bolo v župe Buzau, ktorá leží v seizmicky aktívnej oblasti, uvádza rumunská agentúra Agerpres. Nespôsobilo však nijaké škody.

Podľa šéfa rumunského výskumného inštitútu INFP Constantina Ionesca bolo zemetrasenie súčasťou bežnej seizmickej aktivity v tejto oblasti, kde k takýmto otrasom s magnitúdou presahujúcou číslo 5 môže dochádzať aj približne raz za dva roky. "Bolo ho cítiť aj v Bukurešti, no oveľa silnejšie ho bolo cítiť v Moldavsku, v Kišiňove," povedal Ionescu.

(tasr)

  |  

Sociálnu pracovníčku potrestali za kritiku genderovo fluidného psa. Vysúdila 55-tisíc libier

Elizabeth Pittová, lesbická členka LGBTQ skupiny rady grófstva Cambridgeshire, vlani adresovala „transfóbne“ poznámky na psa svojho kolegu, ktorý svojho jazvečíka označil za gender fluidného. O prípade informoval britský denník Times.

Vedenie inštitúcie, ktorej ekvivalentom je okresný úrad, Pittovú a jej ďalšiu lesbickú kolegyňu LGBTQIA+ disciplinárne potrestalo za „odporné názory“, ktoré vyslovili počas videokonferencie. Pracovníčky boli nahlásené za to, že psa komentovali „skutočne agresívnym tónom“, a vyjadrovali sa „neinkluzívnym a transfóbnym“ jazykom.

Pittovej zakázali kontaktovať členov skupiny a zúčastňovať sa na ich stretnutiach. V reakcii na to sociálna pracovníčka zažalovala miestny úrad za diskrimináciu a obťažovanie v súvislosti s jej genderovo kritickými názormi.

Príslušný tribunál dal za pravdu Pittovej a priznal jej odškodné vo výške viac ako 55-tisíc libier (vyše 65-tisíc eur) a náhradu trov v hodnote 8-tisíc libier (takmer 9 500 eur).

Sudca Paul Michell tiež odporučil, aby úrad zmenil školenie svojich zamestnancov tak, aby obsahovalo časť o „slobode presvedčenia a prejavu na pracovisku“, a to do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

(dv, sab)

  |  

Česko povolá dvetisíc vojakov na pomoc s likvidáciou následkov povodní

V pondelok nasadenie ozbrojených síl z dôvodu živelnej pohromy schválila vláda na mimoriadnom rokovaní, ich nasadenie bude trvať od utorka 17. septembra do konca októbra.

Agentúru TASR o tom informoval Karel Čapek z tlačového oddelenia českého ministerstva obrany.

Vojaci budú mať za úlohu likvidovať následky rozsiahlych ničivých povodní, ktoré od piatka zasiahli veľkú časť územia Česka. Budú tiež stavať náhradné premostenia na miestach, kde mosty poškodila alebo úplne zničila voda.

„Účasť Armády ČR umožní oveľa rýchlejšie poskytnutie pomoci kriticky zasiahnutým krajom, obciam a ich obyvateľom. Ako sme sľúbili, urobíme všetko pre to, aby sme ľuďom pomohli následky tejto pohromy zvládnuť,“ komentovala nasadenie vojakov česká ministerka obrany Jana Černochová.

Rezort obrany pripomenul, že armádu je podľa zákona možné využiť na záchranné práce pri pohromách alebo iných závažných situáciách ohrozujúcich životy, zdravie, značné majetkové hodnoty alebo životné prostredie, či práve na likvidáciu následkov pohromy.

(tasr)

  |  

Maďarsko spustilo európsky nástroj na koordináciu pomoci pri povodniach

Ako predsednícky štát Rady EÚ aktivovalo Maďarsko mechanizmus známy ako Integrované dojednania EÚ o politickej reakcii na krízu (IPCR). Informoval o tom maďarský minister pre záležitosti EÚ János Bóka na Facebooku.

Bóka uviedol, že mechanizmus umožní stredoeurópskym členským štátom, ktoré postihli extrémne poveternostné podmienky a záplavy, koordinovať ochranné opatrenia. Postihnuté členské štáty sa podľa ministra takisto môžu rozhodnúť, ako im EÚ môže čo najúčinnejšie pomôcť pri vykonávaní vlastných opatrení.

Aktivácia mechanizmu bola potrebná, pretože mimoriadne poveternostné podmienky majú za následok záplavy v niekoľkých štátoch vrátane Rakúska, Poľska, Česka, Slovenska, Maďarska a Rumunska, pričom niektoré z nich vyhlásili núdzový stav, citovala ministrovo vyhlásenie agentúra MTI.

Bóka ďalej informoval, že v utorok ráno sa stretne koordinačné centrum a jeho práca umožní expertom, aby monitorovali povodňovú situáciu a určili, akú podporu potrebujú, a aby sa koordinovali aj s inštitúciami EÚ.

Maďarské predsedníctvo je pripravené aktivovať Mechanizmus Európskej únie v oblasti civilnej ochrany, ak členské štáty vyjadria takúto potrebu, dodal Bóka.

(tasr)