Bál sa trestu smrti. Kto je opozičný bieloruský novinár Roman Protasevič a prečo prekáža Lukašenkovi?

V nedeľu v bieloruskom Minsku núdzovo pristálo lietadlo spoločnosti Ryanair letiace z Atén do Vilniusu po tom, ako bola údajne na jeho palube nahlásená bomba. Žiadne výbušné zariadenie objavené nebolo, no k aktu terorizmu možno skutočne došlo. Štátneho zo strany bieloruskej vlády.

Na palube stroja sa v čase incidentu nachádzal so svojou priateľkou aj bývalý hlavný redaktor bieloruského opozičného Telegram kanála Nexta Roman Protasevič. Známy bieloruský opozičník sa do lietadla po bezpečnostnej kontrole už nevrátil. Nenastúpila ani jeho priateľka a štyria občania Ruska.

Bomba, ktorá nebola

Predstavitelia minského letiska vyhlásili, že lietadlo spoločnosti Ryanair núdzovo pristálo pre informáciu o bombe, pričom o pristátie údajne požiadali samotní piloti. Vedúca komunikačného oddelenia medzinárodného letiska vo Vilniuse (kam let pôvodne smeroval) Lina Beišeneová v tejto súvislosti uviedla, že podľa jej informácií „došlo ku konfliktu medzi členom posádky a cestujúcim“. Nexta medzitým napísala, že konflikt s posádkou vyvolali príslušníci KGB, ktorí trvali na tom, že na palube je výbušné zariadenie. Až v tejto súvislosti bola posádka následne prinútená požiadať o núdzové pristátie.

Telegram kanál Pul Pervoho, ktorý je blízky tlačovému oddeleniu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, uverejnil okamžite po pristátí stroja príspevok s titulkom „Bielorusko ochránilo Európu“. Zdôraznil v ňom, že „prezident bol informovaný o situácii“. Lukašenko údajne vydal bezpodmienečný príkaz otočiť lietadlo a prijať ho. Pul Pervoho v tejto súvislosti poznamenal, že hoci sa stroj už nachádzal v blízkosti litovských hraníc, obrátil sa smerom k Minsku. „Takže sa ukázalo, že aj diktátor im padol vhod!“ uviedol Telegram kanál. Podľa všetkého však v skutočnosti Bielorusko prinútilo dopravné lietadlo pristáť na vzdialenejšom minskom letisku za pomoci stíhačky MiG-29. Išlo o krok, ktorí medzitým viacerí predstavitelia EÚ označili za „únos lietadla“.

Štátna televízia v Bielorusku poprela, že lietadlo pristálo kvôli Protasevičovi. Podľa jej vyjadrenia išlo o náhodu. „Ukázalo sa, že letel s priateľkou, ktorá ho v autobuse [na letisku, pozn. red.] odfotila a poslala fotografiu ďalšiemu blogerovi. Ten snímku zverejnil v Telegrame, pričom na tieto informácie zareagovala polícia.“ Podľa informácií Telegram kanála Nexta si Protasevič už skôr všimol, že ho sledujú.

Here’s the end of the Ryan Air plane’s route, showing how close it was to its destination, Vilnius, when it was intercepted by a Belarusian MiG and diverted to Minsk. via @nexta_tv pic.twitter.com/paFeAjvVK7

— Christopher Miller (@ChristopherJM) May 23, 2021

Taktiež jeden z pasažierov pre litovský portál Delfi.lt uviedol, že po náhlom otočení lietadla smerom k Minsku Protasevič spanikáril, pričom okamžite po pristátí ho odviezli na bok a jeho veci odniesli na dráhu. „Spýtali sme sa ho, čo sa deje.“ Povedal nám, kto je, a dodal, že tam bude popravený. Bol už síce pokojnejší, no stále sa triasol. Po celý čas pri ňom stál dôstojník a čoskoro ho vyviedli vojaci,“ uviedol Protasevičov spolucestujúci.

Minské letisko neskôr informovalo, že správy o bombe sa nepotvrdili. „Režim ohrozil bezpečnosť cestujúcich na palube civilného letectva kvôli represáliám voči mužovi, ktorý bol redaktorom najväčšieho bieloruského nezávislého telegram kanálu… Už sme informovali kanceláriu Ryanair a Medzinárodnú organizáciu civilného letectva (ICAO), požadujúc začatie vyšetrovania incidentu a prijatie opatrení na vylúčenie Bieloruska z ICAO,“ vyhlásila po Protasevičovom zatknutí líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská.

Hrozí Protasevičovi trest smrti?

Krátko po zadržaní Protaseviča sa na sociálnych sieťach začali šíriť informácie, že opozičný novinár čelí v Bielorusku trestu smrti. Ostatným cestujúcim to pred zatknutím povedal aj on sám.

Hoci Bielorusko ako jediný štát v Európe ešte stále má tresty smrti za teroristické zločiny, Protasevič v súčasnosti nebol obvinený z terorizmu. Vyšetrovací výbor Bieloruska novinára nateraz obviňuje z organizovania nepokojov v Minsku a „podnecovania k sociálnemu nepriateľstvu“ proti predstaviteľom úradov a polície. Dané paragrafy podľa ruského opozičného portálu Meduza neznamenajú trest smrti, no stanovujú dlhodobé väzenie: za organizovanie nepokojov až na 15 rokov a za „podnecovanie k nenávisti“ až na 12.

Zahraničná kritika

Rozhodnutie Bieloruska prinútiť dopravné lietadlo pristáť za pomoci stíhačky a následné zatknutie opozičného novinára vyvolalo vlnu kritiky zo strany viacerých medzinárodných organizácií, ako aj NATO a EÚ. ICAO v tejto súvislosti vyhlásila, že mohlo ísť o porušenie Chicagskej konvencie z roku 1944, ktorá po druhej svetovej vojne stanovila pravidlá civilného letectva.

Predstavitelia Litvy vyzvali EÚ, aby odporučila leteckým spoločnostiam, vyhýbať sa bieloruskému vzdušnému priestoru a požiadali členské štáty, aby si predvolali bieloruských veľvyslancov. „Ide o brutálny útok proti celej EÚ,“ vyhlásil litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis. Predseda Európskej rady Charles Michel by mal podľa slov svojho hovorcu v pondelok predložiť otázku o nútenom pristátí lietadla, pričom by sa malo diskutovať aj o „možných sankciách“.

Viaceré vyjadrenia si však vyslúžili kritiku. „Let spoločnosti Ryanair práve vyletel z Minsku a smeruje do Vilniusu. Je to skvelá správa pre všetkých, najmä pre rodiny a priateľov pasažierov,“ uviedla na svojom Twitteri eurokomisárka pre dopravu Adina Valeanová. Vyslúžila si za to odsúdenie väčšiny diskutujúcich.

The @Ryanair flight took off just now from Minsk bound for Vilnius. Great news for everyone especially the families and friends of people onboard.

— Adina Valean (@AdinaValean) May 23, 2021

Taktiež spoločnosť Ryanair vyvolala najprv nespokojnosť svojím vyhlásením k udalosti, v ktorom odignorovala skutočnosť, že šesť pasažierov ostalo v Bielorusku, pričom dvaja z nich boli zadržaní. Generálny riaditeľ írskej leteckej spoločnosti Michael O’Leary však v pondelok už udalosť označil za „štátom organizovaný únos“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa k incidentu, ako aj údajnej prítomnosti Rusov na palube odmietol vyjadriť. Zástupca Štátnej dumy Leonid Kalašnikov však v pondelok vyhlásil, že Bielorusko má právo vybrať si v boji s hrozbami „metódy, ktoré považuje za vhodné a nutné“. Vplyvný ruský politológ Sergej Markov medzitým Protaseviča obvinil, že je neonacista, keďže podľa jeho slov pôsobil v ukrajinskom batalióne Azov. Ukrajinský liberálny portál Zerkalo Nedeli v tejto súvislosti napísal, že Protasevič krátko pracoval v tlačovom oddelení tohto krajne pravicového ukrajinského bataliónu.

Protasevič a Nexta

Telegram kanál Nexta sa stal jedným z hlavných zdrojov informácií o masových protestoch, ktoré minulý rok zasiahli Bielorusko. V auguste 2020 vzrástol počet jeho sledovateľov prudko z 300 000 na dva milióny. Projekt Nexta spustil v roku 2015 ako kanál na YouTube vtedy 17-ročný Bielorus Stepan Putilo. Ten je synom známeho športového novinára z poľskej televíznej stanice Belsat zameranej na vysielanie v Bielorusku.

Kanál YouTube Nexta sa venoval súhrnu noviniek týždňa v Bielorusku, pričom zverejňoval politický obsah vrátane obsahu pre mladých ľudí, ktorí sa o politiku nezaujímajú. „Ak sa nezaujímate o politiku, zajtra sa politika bude zaujímať o vás a vy nebudete vedieť, čo s tým robiť,“ uviedol pri jednej príležitosti Putilo.

V októbri 2019 vydal Putilo dokumentárny film Lukašenko. Kriminálne materiály, ktorý získal takmer 3 milióny pozretí. „Majiteľ 18 rezidencií, dvoch boeingov so zvláštnou túžbou po ruskom tróne, ktorý zmenil život Bielorusov na peklo,“ píše sa v popise hodinového videa o bieloruskom vodcovi. V decembri 2019 bol film zaradený do zoznamu extrémistických materiálov bieloruského ministerstva informácií. Ešte v roku 2018 založil aj telegram kanál Nexta. Jeho hlavným redaktorom bol počas letných protestov v Bielorusku práve Protasevič, ktorý podobne ako zakladateľ kanála žil v tom čase v Poľsku.

Protasevič sa už na začiatku desiatych rokov v Bielorusku preslávil ako mládežnícky aktivista. Hoci bol prijatý na štúdium žurnalistiky na na Bieloruskej štátnej univerzite, zo školy bol zakrátko vylúčený. Napriek tomu aj naďalej pracoval ako novinár vo viacerých médiách vrátane poľskej rozhlasovej stanice Euroradio FM.