Prečo cena bitcoinu neexplodovala pol roka po jeho „polení“. To sa ešte nikdy nestalo

Táto otázka sa netýka len vývoja ceny bitcoinu v najbližšom čase, ale odráža hlbší problém: možno správanie bitcoinu predvídať na základe jeho cyklov? Tie by mali byť založené práve na halvingu. Hlavnou prekážkou výskumu bitcoinu je však jeho krátka história – štrnásť rokov je stále príliš málo na to, aby sme mohli tieto cykly s istotou preukázať.

Históriu bitcoinu navyše komplikuje to, že väčšina jeho existencie prebehla v prostredí extrémne nízkych úrokových sadzieb. Správanie bitcoinu v podmienkach vysokých sadzieb teda zostáva veľkou neznámou.

Ponúka sa viacero vysvetlení

Na úvod si pripomeňme, čo znamená halving, čiže polenie. Nejde o rozdelenie počtu mincí na polovicu, ako by názov mohol naznačovať. Celkový počet bitcoinov je obmedzený na 21 miliónov. Halving znamená, že sa zníži počet bitcoinov, ktoré sa môžu denne vyťažiť. Pred 20. aprílom 2024 sa mohlo generovať 900 bitcoinov denne, teraz je to len 450.

K halvingu dochádza každé štyri roky, a máme teda skúsenosť z troch predchádzajúcich halvingov, po ktorých cena bitcoinu pol roka potom vždy výrazne vzrástla. Teraz však, pol roka po poslednom halvingu, zostáva cena bitcoinu takmer rovnaká ako v čase halvingu, čo sa ešte nikdy nestalo. Práve preto niektorí analytici začali pochybovať o teórii cyklov pri tejto najznámejšej kryptomene.