Táto otázka sa netýka len vývoja ceny bitcoinu v najbližšom čase, ale odráža hlbší problém: možno správanie bitcoinu predvídať na základe jeho cyklov? Tie by mali byť založené práve na halvingu. Hlavnou prekážkou výskumu bitcoinu je však jeho krátka história – štrnásť rokov je stále príliš málo na to, aby sme mohli tieto cykly s istotou preukázať.
Históriu bitcoinu navyše komplikuje to, že väčšina jeho existencie prebehla v prostredí extrémne nízkych úrokových sadzieb. Správanie bitcoinu v podmienkach vysokých sadzieb teda zostáva veľkou neznámou.
Ponúka sa viacero vysvetlení
Na úvod si pripomeňme, čo znamená halving, čiže polenie. Nejde o rozdelenie počtu mincí na polovicu, ako by názov mohol naznačovať. Celkový počet bitcoinov je obmedzený na 21 miliónov. Halving znamená, že sa zníži počet bitcoinov, ktoré sa môžu denne vyťažiť. Pred 20. aprílom 2024 sa mohlo generovať 900 bitcoinov denne, teraz je to len 450.
K halvingu dochádza každé štyri roky, a máme teda skúsenosť z troch predchádzajúcich halvingov, po ktorých cena bitcoinu pol roka potom vždy výrazne vzrástla. Teraz však, pol roka po poslednom halvingu, zostáva cena bitcoinu takmer rovnaká ako v čase halvingu, čo sa ešte nikdy nestalo. Práve preto niektorí analytici začali pochybovať o teórii cyklov pri tejto najznámejšej kryptomene.
Priaznivci teórie cyklov upozorňujú, že sa len musíme obrniť trpezlivosťou a pozitívny efekt sa ešte dostaví. Oneskorenie je vraj spôsobené tým, že s rastúcou popularitou bitcoinu a jeho cyklov spojených s halvingom začalo mnoho investorov nakupovať bitcoin už niekoľko mesiacov pred jeho „polením“. To okrem iného spôsobilo nárast ceny na marcové historické maximum.
Z tohto dôvodu nemožno považovať cenu bitcoinu v deň halvingu za úplne relevantnú a je potrebné brať do úvahy cenu niekoľko mesiacov pred ním. Nedostatkom tohto vysvetlenia však je, že v obdobiach po halvingu cena bitcoinu obvykle mnohonásobne vzrástla. Aj keby sme brali do úvahy predchádzajúce ceny okolo 40-tisíc dolárov, mala by byť cena bitcoinu pol roka po halvingu minimálne nad 80-tisíc dolármi.
Druhé vysvetlenie spočíva v tom, že bitcoinové cykly mohli ovplyvniť americké voľby. Téma volieb narúša prirodzený vývoj bitcoinu a kryptomien. Ani tento argument však neobstojí úplne, pretože sa teraz špekuluje, že víťazstvo Donalda Trumpa by mohlo bitcoinu prospieť.
Predtým sa predpokladalo, že zvolenie Kamaly Harrisovej by na bitcoin malo negatívny dosah, pretože by pokračovala v Bidenovom postoji, ktorý volá po väčšej regulácii kryptomien. Harrisová však počas kampane zmenila stanovisko. Téma kryptomien teraz umožňuje Harrisovej odlíšiť sa od Bidenovej administratívy, čo by cene bitcoinu mohlo skôr pomôcť, ako uškodiť.
Na scénu teda vstupujú kritici teórie cyklov pri bitcoine. Tí upozorňujú, že rok 2024 je vlastne „rokom nula“, pokiaľ ide o správanie bitcoinu. Zavedenie spotových bitcoinových ETF umožnilo vstup veľkých finančných hráčov do cenotvorby bitcoinu. Očakáva sa, že kľúčovú úlohu teraz prevezmú manažéri týchto fondov, ktorí budú rozhodovať, ako veľmi budú tieto produkty ponúkať svojim klientom. Títo manažéri majú teda veľkú moc nad tým, čo si ich zákazníci nakúpia.
Ďalším neznámym faktorom teraz budú práve retailoví investori, ktorí si kúpili bitcoinové ETF. Je ťažké odhadnúť, ako sa zachovajú, pokiaľ bude cena bitcoinu stagnovať. Títo ľudia sa na bitcoin pozerajú čisto ako na investíciu, a nie sú to bitcoinoví nadšenci, ktorí považujú jeho držanie za morálnu povinnosť. Pre mnohých dlhoročných investorov je predaj bitcoinu takmer ako strata viery v kryptomeny. Vďaka ETF však títo „srdciari“ budú mať na cenu bitcoinu stále menší vplyv.
Novinky z kryptosveta: Bude Microsoft kupovať bitcoiny?
Pohyb investorov sa neodohráva iba na úrovni bitcoinových ETF. Čoraz viac veľkých firiem zvažuje, že svoje aktíva diverzifikujú práve do kryptomien. Poslednou významnou spoločnosťou, ktorá tento zámer oznámila, je Microsoft. Tento technologický gigant sa rozhodol zaradiť ako bod rokovania na budúcom valnom zhromaždení, ktoré sa koná 10. decembra, otázku, či nenastal čas uložiť časť finančných aktív Microsoftu aj v bitcoine.
Podľa think-tanku National Center for Public Policy Research drží Microsoft vyše 484 miliárd dolárov vo finančných produktoch, z ktorých drvivá väčšina je investovaná do amerických štátnych alebo korporátnych dlhopisov. To, samozrejme, neznamená, že sa Microsoft zbaví všetkých dlhopisov a presunie ich do bitcoinu.
Na valnom zhromaždení sa bude diskutovať, či nie je vhodné smerovať jedno percento z aktív do bitcoinu. O presadenie tohto rozhodnutia má určite záujem aj spoločnosť BlackRock, ktorá na valnom zhromaždení zastupuje vyše 9 percent akcionárov. Keby sa jej to podarilo presadiť, mohla by vďaka svojim hlasovacím právam v ďalších veľkých spoločnostiach podporiť podobný zámer diverzifikácie aj u iných technologických gigantov. Je teda zrejmé, že podpora bitcoinu zo strany BlackRock bola veľmi dobre premyslená.
Technická analýza: Ako sa vyvíjala cena bitcoinu?
Bitcoinu sa konečne podarilo preraziť dlhodobo klesajúci trend. Od svojho maxima v marci tohto roku sme mohli sledovať, že sa bitcoin počas roka najmenej šesťkrát pokúsil dostať z dlhodobo klesajúceho trendu, zakaždým však neúspešne. Až špekulácie na víťazstvo Donalda Trumpa dodali bitcoinu dostatok sily na to, aby sa udržal niekoľko dní nad hranicou 70-tisíc dolárov, čím otvoril cestu k novým maximám.
Ďalší rast bitcoinu podporujú aj technické indikátory. Na dlhodobom grafe sa vytvoril takzvaný Golden Cross, čo je pozitívny signál naznačujúci možný silný rast. Ide o klasický býčí signál, ktorý sa definuje ako prekríženie 50-dňového a 200-dňového kĺzavého priemeru. Teraz už stačí iba päť rovnako silných rastových seáns ako v utorok, aby cena bitcoinu do konca tohto roka prekonala hranicu 100-tisíc dolárov.