Nákaza z Nemecka Slovensko obchádza. Zatiaľ

Nemecká ekonomika sa mierne scvrkne už druhý rok po sebe. Hoci sa v Nemecku ešte na jar optimisticky hovorilo o hospodárskom oživení, to zatiaľ neprichádza. Z Nemecka sa, práve naopak, šíria najmä zlé správy. Rozpad tamojšej vlády pritom nie je to najhoršou.

Druhá najväčšia automobilka na svete Volkswagen koncom leta zrušila tri desaťročia platnú dohodu so zamestnancami, ktorá zakazovala prepúšťanie. Následne avizovala, že chce výrazným spôsobom oklieštiť svoje náklady, a to najmä prostredníctvom širokospektrálneho znižovania platov. Zamestnanci však očakávajú, že ide len o predohru masívnejších škrtov v podobe zatvárania troch domácich prevádzok a masívneho prepúšťania.

Volkswagen pritom nie je jediným výrobcom áut, ktorý hlási problémy. Automobilový sektor boriaci sa so slabým dopytom (najmä) po elektrických autách, je pritom srdcom nemeckého priemyslu a momentálne jedným z hlavných vinníkov celkového hospodárskeho ochladenia. Objednávky v nemeckom priemysle sa od januára do septembra v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka znížili o osem percent.

Industriálne založené Nemecko bolo jednou z krajín, ktoré najviac ovplyvnila energetická kríza. Tamojší priemysel dlhodobo menuje ako svoje hlavné problémy vysoké náklady na kvalifikovanú pracovnú silu, ktorej je nedostatok, drahé energie, veľké daňové zaťaženie či politickú nestabilitu. Mnohé spoločnosti zvažujú presun časti výroby do lacnejších krajín.

Šírenie nákazy

Situácia v Nemecku sa úzko týka zvyšku Európy, keďže je významným obchodným partnerom väčšiny štátov v regióne. Problémy nemeckého priemyslu majú veľký potenciál rozšíriť sa všade tam, kde majú veľké nadnárodné firmy výrobné prevádzky alebo aj subdodávateľov.

Slovensko do najväčšej ekonomiky starého kontinentu vyváža viac ako dvadsať percent tovarov, pričom ide najmä o automobily a dielce, stroje, mechanické nástroje či elektronické zariadenia. Patrí tak medzi krajiny, ktoré sa nemeckou stagnačnou „chorobou“ môžu poľahky nakaziť.

Vzhľadom na úzku obchodnú previazanosť – špeciálne v automobilovom odvetví – vznikli aj na Slovensku obavy z toho, ako zlé výsledky nemeckých výrobcov áut ovplyvnia tunajšie spoločnosti.

Tie zatiaľ avizujú, že sa ich nemecké problémy nedotknú. A optimistické sú aj prognózy hospodárskeho rastu Slovenska, a to napriek konsolidácii verejných financií, ktorá bude tempo spomaľovať.

Čo nás čaká v najbližších rokoch

Zatiaľ čo Nemecko v tomto roku očakáva kontrakciu ekonomiky o 0,2 percenta, Slovensko by malo rásť (v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ) veľmi slušným tempom na úrovni od dvoch percent nahor.

Nezamestnanosť by sa mala udržať na nízkych úrovniach okolo 5,5 percenta a inflácia zase ostať pod tromi percentami. Mzdy pritom rastú podstatne rýchlejšie než cenová hladina, vďaka čomu Slovákom v tomto roku stúpa kúpna sila.

V budúcom roku by sa malo hospodárstvu dariť veľmi podobne. A hoci sa očakáva zrýchlenie inflácie nad päť percent, rast miezd by mal byť naďalej o niečo vyšší.

Prečo sa nemecké problémy na Slovensku neodrážajú

V porovnaní s Nemeckom sú tunajšie priemyselne založené firmy o niečo konkurencieschopnejšie. Najmä vďaka podstatne nižším nákladom na kvalifikovanú pracovnú silu. Tá Nemecku chýba napriek tomu, že eviduje veľký prírastok pracovnej sily v podobe migrantov, ktorí mnohokrát nemajú potrebné pracovné zručnosti a návyky. Aj tých však už prichádza menej ako kedysi.

Hoci je európsky energetický trh prepojený a ceny sú približne rovnaké, rolu hrá aj bezpečnosť a stabilita dodávok energie. Slovensko má vďaka budovaniu jadrových kapacít prebytok elektriny. Atómové elektrárne sú zároveň čistým a v porovnaní s vetrom či slnkom, na ktoré stavilo Nemecko, aj mimoriadne spoľahlivým zdrojom energie.

Práve ceny energií v spojení s ďalšími faktormi, ako byrokracia či vysoké mzdové náklady, tlačia podniky mimo územia Nemecka. A Slovensko, kde majú firmy o niečo lacnejšiu energiu a kde ľudia poberajú výrazne nižšie mzdy, z toho čiastočne ťaží. Príkladom je baterkáreň v Šuranoch, ktorej majitelia pôvodne uvažovali aj nad Nemeckom.

V kombinácii s makroekonomickými prognózami vyzerá celkový obraz optimisticky. No výhľad je mierne skreslený. Pozitívne predikcie totiž predpokladajú, že slovenský export sa vďaka oživeniu v Únii bude zvyšovať a bude prispievať k hospodárskemu rastu. Slovensko majú posúvať vpred hlavne vyššie exportné kapacity automobilového priemyslu.

Ak sa však nemeckým automobilkám naďalej nebude dariť, pozitívne čísla zrejme nebudú hlásiť ani slovenskí výrobcovia komponentov a ekonomické prognózy sa budú revidovať smerom nadol.

Hoci sa nemecký minister hospodárstva snaží vykresávať svetielko nádeje, keď predpovedá, že najväčšia európska ekonomika sa začne v budúcom roku vďaka očakávanému zvýšeniu spotrebných výdavkov zotavovať, výhľad pre tamojší priemysel nevyzerá optimisticky. Ak sa aj nárast spotreby pretaví do vyšších tržieb firiem, ich nákladovú konkurencieschopnosť to nerieši. Ceny energií sa na úroveň spred piatich rokov nevrátia a mzdové nároky v Nemecku takisto neklesnú.

Téma týždňa