Akademici tvrdia, že prokurátorka porušuje ľudské práva, pričom sa odvolávajú na medzinárodné ľudskoprávne dokumenty a dohovory garantujúce slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru, okrem iného aj vyučovaním. Ako píšu: „Žiadne rozumné vyvažovanie medzi hodnotami verejného poriadku, občianskej rovnosti a náboženskej slobody nemôže nikdy podporiť takéto potlačenie práva na vieru a prejavovanie viery. Trestné stíhania sú jasným aktom útlaku.“

Výzva je adresovaná Komisii Spojených štátov pre medzinárodnú náboženskú slobodu, ktorá je vládnym monitorovacím a poradným orgánom pre náboženskú slobodu vo svete. Jedným zo signatárov výzvy je aj profesor Robert P. George, bývalý predseda tejto komisie. Komisiu žiadajú, aby vyzvala ministra zahraničných vecí Antony Blinkena aplikovať na fínsku prokurátorku ustanovenia zákona o odmietnutí víz funkcionárom (a ich rodinným príslušníkom), ktorí sa dopustili „vážneho porušenia ľudských práv“, a tiež aby Komisia vyzvala americkú ministerku financií Janet Yellenovú, aby uvalila ekonomické sankcie na prokurátorku pre „vážne porušene ľudských práv“.

Signatári sa odvolávajú na iné prípady, keď USA udelili sankcie, konkrétne čínskym úradníkom za prenasledovanie príslušníkov hnutia Falun Gong či ujgurských moslimov. Upozorňujú, že pre ochranu medzinárodne uznaného práva na slobodu prejavu a náboženskú slobodu sa Spojené štáty musia ozvať aj voči Fínsku, rovnako ako to spravili v prípade porušení slobody zo strany nezápadných krajín.

Za iniciatívou stojí desiatka amerických profesorov a ochrancov ľudských práv, vedených Petrom Berkowitzom, ktorý pracoval na ministerstve zahraničných vecí za prezidenta Trumpa, list podporil už spomínaný bývalý predseda Komisie Spojených štátov pre medzinárodnú náboženskú slobodu a profesor práva na Princetonskej univerzite Robert P. George, bývalá veľvyslankyňa USA pri Svätej stolici a profesorka na Harvard Law School Mary Ann Glendonová, ako aj ďalší profesori z viacerých amerických univerzít.

• 

• 

• 

Z hlavy na nohy

Počin amerických akademikov si zaslúži uznanie, pretože vnáša logiku do celej kauzy Päivi Räsänenovej. Tá je teraz obrátená hore nohami, pretože štátna obžaloba neslúži na ochranu práv, ale práve naopak, na ich potlačenie. V rozhovore pre Štandard sa Dr. Räsänenová vyjadrila, že jej prenasledovanie bude mať negatívny vplyv na náboženskú slobodu ako takú: „Teraz sa však obávam, že v budúcnosti budú mať kresťania vyšší prah či viac posunutú hranicu, ak budú chcieť citovať Bibliu alebo prezentovať učenie založené na Biblii.“

A presne tu sa dostávame k pointe celej kauzy. Päivi Räsänenová nie je žiadny vinník, ale obeť. Kresťania nie sú dnes prenasledovaní len v moslimských a totalitných krajinách. Pre formy útlaku kresťanov na Západe je asi najvýstižnejšie slovo „intolerancia“. Od intolerancie sa však postupne presúvame k prenasledovaniu, ako sme ho mali možnosť vidieť vo vykonštruovaných súdnych procesoch počas komunizmu.

Evanjelický biskup Ivan Eľko povedal, že naposledy podpisoval petíciu za prepustenie človeka z väzby, v ktorej bol kvôli slobode slova, v lete 1986. „Išlo o českého českobratského evanjelického farára Jána Dusa. Potom tridsaťpäť rokov nič. Zároveň sa udiala jedna obrovská civilizačná zmena. Na konci nej znova riešime problém so slobodou slova. Aké zvláštne,“ okomentoval situáciu biskup Eľko.

Ťažko odhadnúť, aký efekt bude mať výzva amerických akademikov na Bidenovu administratívu. No jedna vec je istá, táto výzva pomáha postaviť celú kauzu z hlavy na nohy, a tak povediac správne ju zarámcovať. Vinníkmi nie sú kresťania, ktorí sa počas komunizmu tajne stretali po bytoch a šírili samizdaty, ani kresťania západnej Európy, ktorí citujú Bibliu a zastávajú kresťanské etické postoje. Vinníkmi sú prokurátori, sudcovia a úradníci, ktorí kresťanov prenasledujú.

Je správne, keď sa krivo obviňovaní kresťania bránia voči nespravodlivej obžalobe. „Nie som vinník“ však nie je celý obraz. Ak chceme proti totalite a prenasledovaniu bojovať, treba vedieť pomenovať skutočných vinníkov a žiadať ich potrestanie.