Jeden z najspornejších legislatívnych počinov garnitúry Roberta Fica, lex atentát, dokázal prekvapiť aj vyše štyri mesiace po jeho odklepnutí v parlamente.
Niekdajší šéf SIS Vladimír Pčolinský na Facebooku v uplynulých dňoch upozornil na fakt, že predpis v sebe ukrýva aj časť, ktorá sprísňuje pravidlá doživotnej renty a ochranky pre bývalých prezidentov.
Zmena spočíva v tom, že niekdajšia hlava štátu má právo na oba tieto benefity iba za predpokladu, ak nie je právoplatne odsúdená pre akýkoľvek úmyselný trestný čin.
Legislatíva má v praxi dopad len na jedného človeka – Andreja Kisku. Toho 31. októbra uznal odvolací Krajský súd v Prešove za vinného v daňovej kauze a uložil mu trest odňatia slobody na jeden rok s podmienečným odkladom na dva roky.
K tomuto nedôstojnému divadlu so zmenami pravidiel, ktoré už presahuje nevinné žabomyšie politické vojny, treba pridať niekoľko poznámok.
V právnej a politologickej teórii sa zákony tvrdo namierené proti úzkej skupine ľudí alebo jednotlivcovi považujú za znak nedemokratických režimov. Platí to aj v prípade, že na prvý pohľad v podstate pôsobia plošne a rozumne.
Pravidlo o odobratí výhod je retroaktívne, teda pôsobiace spätne. Zasahuje totiž do nároku, ktorý Kiskovi vznikol po skončení mandátu v čase, keď legislatíva nerátala s možnosťou vziať rentu bývalým prezidentom. Aj retroaktivita je v modernom práve považovaná za škodlivý prvok.
A napokon, koalíciou prijatá zmena stavia lex atentát na hlavu. Jeho ohláseným cieľom totiž bolo zvýšiť bezpečnosť politicky exponovaných osôb bez rozdielu, no napokon má za následok stratu ochranky a teda zvýšenie rizika pre donedávna najvyššieho ústavného činiteľa.
Pochopiteľne, pri Kiskovi netreba chodiť po špičkách. Ako sme už veľakrát podrobne vysvetlili, daňový podvod skutočne vedome spáchal a odvolací súd vyniesol správny verdikt o vine a primeraný trest.
No tak ako každý človek, aj Kiska si zaslúži férový prístup, do ktorého účelové znásilňovanie legislatívy, odoberanie ochranky či renty a napokon ponižovanie vo štvrtkovom parlamentnom uznesení dozaista nepatrí.
Konanie trojkoalície navyše pôsobí ešte trápnejšie vo svetle toho, že rovnakým zákonom, ktorým si Fico doživotnú rentu doprial, ju svojmu rivalovi naopak vzal.
„Fico sa nikdy nezmieril s tým, že prehral prezidentské voľby. Že do mojich rúk musel odovzdať svoju demisiu a že som ho odmietol napriek vyhrážkam vymenovať za predsedu Ústavného súdu,“ reagoval Kiska na uznesenie Národnej rady, pričom roky opakuje, že Ficov prístup k nemu je motivovaný nenávisťou a pomstou.
Zdá sa, že premiér sa veľmi snaží, aby tieto výčitky sám posvätil.