Tvorba skupiny Tublatanka odzrkadľuje nálady doby vo viacerých skladbách, no predovšetkým na prvých piatich výnimočných albumoch. Tublatanka, Skúsime to cez vesmír, Žeravé znamenie osudu, Nebo - Peklo - Raj a Volanie divočiny vznikali počas turbulentných rokov 1985 až 1992 a teraz dostávajú nový šat.
Štandard sa rozprával s frontmanom skupiny Martinom Ďurindom, ktorý si okrem hudobnej kariéry zaspomínal na koniec 80. rokov a reflektoval aj aktuálne spoločenské dianie.
V súčasnosti vychádza CD box Tublatanka Tribute 1985 - 1992, ktorý obsahuje práve päť prvých zremastrovaných albumov kapely. Čo okrem rockovej hudby v boxe nájdeme?
V 5 CD boxe Tublatanka Tribute nájdu fanúšikovia aj booklet s trinástimi doteraz nepublikovanými fotografiami starej zostavy skupiny s Paľom Horváthom a Ďurom Černým okomentované mojimi slovami. Na zadnej strane bookletu sa nachádza aj sleevenote (informačný text k hudobnej nahrávke na obale nosiča v podobe priloženej brožúrky, pozn. red.), ktorý napísal špeciálne pre 5 CD box Tribute hudobný publicista Juraj Čurný. Nachádza sa tam 53 piesní, ktoré sme v tejto zostave za deväť rokov činnosti spolu nahrali. Album je starostlivo zremastrovaný v remastrovacom štúdiu v Novom Meste nad Váhom, kde som sa podieľal na tomto procese, aby zvuk zo starých analógových pásov bol čo najlepší.
Chcete týmto spôsobom oživiť spomienky pre tých, ktorí vás dlhšie poznajú, alebo osloviť skôr mladú generáciu?
Som rád, že záujem ľudí v celom bývalom Československu po piesňach Tublatanky je stále vysoký, a tak vzhľadom na dopyt na trhu vydavateľstvo Opus vydalo kompletnú zbierku prvých piatich albumov Tublatanky z obdobia spolupráce Ďurinda - Horváth - Černý. Mnohí ľudia, ktorí nás dlhšie aj kratšie poznajú, si chcú doplniť svoju diskografiu, lebo dva albumy, a to Nebo - Peklo - Raj a Volanie divočiny, boli na trhu nedostupné a tento box ich obsahuje. Viem, že mnohí mladí ľudia od svojich rodičov nadobudli obľubu k piesňam Tublatanky, napríklad s nimi navštívili koncert, a tak vydanie tohto 5 CD boxu Tublatanka Tribute môže prispieť k osloveniu a poznaniu tvorby skupiny mladej generácii.
Robíte však aj nové veci. Album Uprostred chaosu nedávno vyšiel pri príležitosti štyridsiateho výročia Vašej kapely. Názov symbolicky napovedá, že žijeme v dobe chaosu. Čím je podľa Vás spôsobený?
Chaos si vytvárame my ľudia. Názov albumu Uprostred chaosu som zvolil podľa rovnomennej piesne, ktorú album obsahuje. Svet sa nachádza uprostred chaosu, nepokojov, vojen a demonštrácií. Priznám sa, že ma to hnevá a bolí v duši, keď vidím tie hrozné obrazy. Chaos sa ešte viac vystupňoval v období kovidu, pre vojny na Ukrajine, v Izraeli, v Gaze a pre ďalšie hrozné vojny prebiehajúce vo svete. Mnoho som čítal už od roku 2011 o katastrofálnej situácii v Iraku, Sýrii, Líbyi a stále sledujem všetku túto hrôzu, čo dokážu ľudia ľuďom spáchať. Album Uprostred chaosu začína zvukmi výbuchov bômb v prvej piesni Na životoch všetkých záleží, ktorá je proti vojnám, nepokojom a terorizmu vo svete. Ja vnímam a som presvedčený, že ľudský život a človeka si treba vážiť, chrániť ho a nie sa navzájom zabíjať. Človek je najdokonalejší tvor v prírode a jeho telo, mozog, organizmus sú úžasne dokonalo vyvinuté.
Na najnovšom albume sa podieľala Vaša manželka Mirka, ktorá ku skladbe V pevnosti lží napísala text a zložila hudbu. Celkom sa baladou do vašej struny trafila, keď to rádiá púšťajú.
Text aj hudbu a celkovo tú pieseň považujem za jednu z najhodnotnejších svojou krásnou citlivou melódiou a výpovedným textom. O tom, ako práve žijeme obdobie klamstva a hoaxov, ktoré tu ešte v takej miere nikdy neboli. Mirka od svojej mladosti miluje hudbu, skladá pesničky a texty. Hrala a spievala v dievčenskej pop rockovej skupine, keď žila v rodnom meste Humenné. Jej tvorbu obdivujem a ďakujem jej aj za ďalšie vydarené piesne a texty, ktorými prispela na posledný sériový album Tublatanky Uprostred chaosu.
Ako Vy osobne vnímate priestor pre Vašu tvorbu v rádiách? Existuje nejaký trend, čo sa práve hrá v rádiách, koncertoch či festivaloch?
Trend ovplyvňuje vývoj hudby, ktorý je akoby živým organizmom. Ten zas ovplyvňuje cítenie a schopnosti muzikantov, producentov naservírovať publiku hudbu, ktorú by si obľúbili, kupovali a mali pocit, že je to nová hudba ich generácie. Mnohokrát sú to aj umelé triky producentov a veľkých vydavateľstiev, ako by mala súčasná pesnička znieť. Potom sa však navzájom dosť podobajú. Komerčné rádiá si vytvoria názor, aký by mala mať pieseň zvuk v ich rádiu, nemali by tam byť žiadne dlhšie inštrumentálne pasáže ani sóla. Niektoré rádiá sú formátované pre mladých. Interpret ani skupina by najvhodnejšie nemali mať viac ako 30, 40 rokov, aby zapadali do ich rádiového formátu pre mladých. Vyšší vek môže mať len slávny, celosvetovo uznávaný hudobník, ako som si žiaľ všimol.
Naznačujete, že sa mnohé vaše skladby ani neocitnú v playliste rádií, s výnimkou špeciálnych hudobných relácií? To Vás musí mrzieť...
Samozrejme, je mi ľúto, keď sa niektoré naše piesne nikdy nedostanú do rotácií rádií, aj keď som si vedomý, že majú parametre možnej hranosti na rovnakej úrovni ako iné zahraničné hity. Myslím tým melodiku, spev, inštrumentáciu, rytmus, zvuk, text aj modernosť. To sú hlavne nové piesne z nového albumu Uprostred chaosu, o ktorom si myslím, že je na ňom viac potencionálnych hitov vhodných pre slovenské rádiá. A to sa snažím byť k sebe maximálne kritický, čo sa týka ponúkaných piesní pre rádiá. Našťastie nie je život našej skupiny až taký závislý na hranosti v rádiách. Aj keď rotácie nových piesní Tublatanky vo viacerých rádiách by určite potešili slovenského poslucháča.
Nezdá sa vám produkcia dnešných autorov hudby, textov povrchná a, takpovediac, narýchlo spracovaná?
Na Slovensku je veľa kvalitných muzikantov, spevákov, gitaristov, klaviristov, bubeníkov a oni vedia virtuózne hrať na svoj nástroj. Horšie je to s autorstvom piesní. V našej krajine nám chýbajú muzikanti a producenti, ktorí by vedeli zložiť dobrú melodickú chytľavú pesničku so všetkým, čo k nej patrí. Sú tu však aj dobrí autori piesní, ale je ich málo. Tento problém nedostatku nových kvalitných pôvodných autorských piesní pozorujem aj v susednom Česku, kde často koncertujem. Žiaľ, veľmi plodné obdobie vydarených piesní z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia je preč.
Nový fenomén je aj digitalizácia v hudbe. Čo vy na to?
Digitalizácia v hudbe poskytla možnosť vzniku aplikácií ako Spotify a im podobných. Je to úžasné, keď máte v mobile skoro všetku hudbu z celého sveta a môžete si vyberať, čo chcete práve počúvať. No, žiaľ, ľudia sú dnes časovo vyťažení a hudbu počúvajú často len úchytkom v aute, pri varení, alebo keď majú chvíľku čas a chuť. U mladej generácie vidím, že hudbu počúvajú na nekvalitnom posluchu z mobilu a pesničky rýchlo preskakujú. Mnohí nepočúvajú celé albumy interpretov, ale skočia hneď na ďalšiu pieseň už za 20, 30 sekúnd počúvania. Tak nenadobudnú vášeň a vzťah k hudbe, ktorá by mohla potešiť ich dušu. Ja som vždy počúval celé albumy rockových legiend a vychutnával si tak muziku, ktorá prešla celým mojím telom aj dušou.
Zrejme doba nepraje umelcom, ktorým v minulosti stačil nahrať album, predali v niekoľkých tisícoch kusov nosiče, zarobili im tantiémy a mali vybavené. Kto sa chce uživiť hudbou, musí ísť za fanúšikmi na koncerty a festivaly.
V dnešnej dobe je už aj priveľké množstvo hudby. Album môže dnes nahrať každý muzikant, hoc aj doma na svojom počítači. Ale o jeho hudbu nemusí byť žiadny záujem. Ten, kto sa dnes chce živiť hudbou, musí mať kvalitne vyprodukovanú hudbu a promo, ktoré mu prinesie fanúšikov. Tí mu budú chodiť na koncerty a kupovať jeho hudbu. Bez fanúšikov sa dnes nikto z muzikantov a spevákov neuživí, lebo nedokáže urobiť vlastné koncerty a na festival ho žiadny usporiadateľ nezavolá.
Ste skôr štúdiový alebo koncertný hudobník, ktorého to ťahá medzi ľudí?
Som koncertný aj štúdiový muzikant. Ale keby som si mal vybrať, tak radšej koncertný. Dlhodobé nahrávanie v štúdiu je náročná a zodpovedná práca, ktorá si vyžaduje kreatívnosť a úplnú sústredenosť, aby všetko spolu ladilo, bolo dobre zaranžované, naspievané aj zmixované. Aby pieseň bola konkurencieschopná oproti obrovskému počtu iných, ktoré hudobná scéna chrlí každý deň. Koncerty mám radšej, lebo hrám pre publikum, ktoré reaguje, spieva a teší sa z mojej hudby a to teší aj mňa.
Aký máte názor na hudobné festivaly, kde sa propaguje aj politika? Festivaly a koncerty by mali spájať, ale zdá sa, že skôr "hecujú" spoločnosť k polarizácii?
Dnešná spoločnosť v našej krajine je veľmi rozdelená. Obávam sa, že bude trvať dlhý čas, kým sa zjednotí a vymenia sa viaceré vlády. Názorový rozdiel je diametrálne odlišný. Prispeli k tomu dezinformačné weby a hoaxy, ktoré mnohí ľudia, žiaľ, nevedia prečítať. A tiež hazardovanie vlád s trpezlivosťou obyvateľov. Propaganda, ktorá sa u nás šíri, je kvalitne psychologicky spracovaná, aby dostala na svoju stranu čo najväčšiu časť obyvateľstva. Politici sa každodennou únavnou prácou snažia získať voličov.
Keď sme pri politike, blíži sa výročie Nežnej revolúcie. O vás je známe, že ste poskytli aparatúru na demonštráciách v roku 1989. Vnímali ste aj vtedy až taký názorový rozdiel v spoločnosti?
V období nežnej revolúcie bola u menšej časti ľudí názorová odlišnosť, ale u väčšiny obyvateľov vtedajšieho Československa bola už veľká únava z dlhých rokov uzavretia obyvateľov za železnou oponou. A silná túžba po slobode, demokracii a právnom štáte. Chcel som pomôcť revolúcii '89, a tak som prepožičal svoju gitarovú aparatúru na prvé kľúčové tri dni revolúcie na Námestí SNP v Bratislave. Uvedomoval som si, že keď revolúcia nevyjde, tak si už s Tublatankou nezahrám a budem mať problémy sa zamestnať. Som rád, že žijeme v demokratickej spoločnosti. Som dušou demokrat. Dnes by bol možno aj väčší problém urobiť revolúciu za demokraciu a spravodlivosť práve pre tú polarizáciu spoločnosti a odlišnosti názorov. U mnohých ľudí driemal a zrazu sa objavil spomienkový optimizmus na komunistický režim z ich mladých čias. Chápem, vedú ich k tomu mnohé príčiny vnímania a porovnávania minulosti a súčasnosti. Výhod, nevýhod, sklamania aj osobného neúspechu. Ale verím, že aj tí, ktorí majú spomienkový optimizmus za komunistickým režimom, by po čase z neho vytriezveli, lebo to možno teraz nevnímajú. Ale ľudia sú už zvyknutí žiť a rozmýšľať slobodne a nežiť v totalite za železnou oponou.
Zrejme sa aj teraz o politické dianie doma či vo svete zaujímate. Dokáže vás niečo poriadne nahnevať?
Áno, zaujímam sa o politické dianie doma aj vo svete čítaním množstva správ a informácií zo všetkých možných médií, aby som sa čo najviac dozvedel pravdu. Najviac ma v dnešných časoch dokáže nahnevať, že lož sa používa ako pracovná metóda politikov. A tiež tolerancia ľudí voči nespravodlivosti a tolerancia k niekoľkým desaťročiam rozkrádania našej spoločnej krajiny.
Ste Bratislavčan, aj vaša tvorba je nejakým spôsobom spätá s hlavným mestom. Čo považujete za posledné roky za pozitívne a čo za negatívne v rámci Bratislavy?
Som Bratislavčan narodený na okraji centra oproti starému centrálnemu trhovisku na Vajnorskej ulici. Dobre poznám a pamätám si Bratislavu a jej premeny od šesťdesiatych rokov minulého storočia až po súčasnosť. A mám ju rád, aj keď som občas jej veľkým kritikom, keď sa objaví niečo zlé. Bratislava má všetky atribúty pekného mesta, a to sú hory Malé Karpaty v bezprostrednej blízkosti. Bratislavou preteká mohutná rieka Dunaj, má v blízkosti množstvo jazier na kúpanie v letných mesiacoch a pekné historické centrum. A teším sa, že je na križovatke ciest do Rakúska, Maďarska a Česka, pretože som cestovateľ a túto blízkosť hlavných miest často využívam. Za pozitívnu v Bratislave považujem modernú výškovú výstavbu v podstate v centre mesta. Za negatívne považujem, že mnohé domy sú doteraz nezrekonštruované. Hlavná stanica, ako aj cesta z nej, nevyzerá reprezentatívne pre hlavné mesto, roky ošarpaný a špatiaci sex shop či niektoré domy s chátrajúcou fasádou ničia turistom prvý dojem z Bratislavy. A za negatívum považujem tiež domy, ktoré majú zubom času zničenú fasádu v centre mesta, staré rodinné domy na Trnávke navodzujú pocit zanedbanosti až depresie. Na štvrť Palisády, ktorá by mohla byť pýchou Bratislavy svojou polohou aj architektúrou, je smutný pohľad. Mnohé ulice, domy, chodníky sú v zlom stave a vyžadujú si rekonštrukciu, aby Palisády boli opäť pekné.