Ako súvisia kresťanské tričká a oblečenie s identitou a evanjelizáciou

Ako si spomínate na svoje prvé oblečenie s kresťanským motívom? 

Saša B. Butášová: Bolo to asi na mojom prvom kresťanskom festivale. Všetci sme vtedy jednoducho mali pocit, že si musíme kúpiť festivalové tričká – boli sme veľmi hrdí, že sme kresťania a že sme tam, že sme veriaci, že máme živú vieru… Všetky boli len jedného strihu, veľké pánske, ale nám to vôbec neprekážalo, chodili sme v tom a cítili sme sa byť totálne cool. (úsmev)

Richard Štefák: Ku kresťanskému oblečeniu som sa dostal, keď som mal približne 21 rokov. V Spoločenstve Martindom v tom čase vytvárali rôzne evanjelizačné tričká, lebo robili po Slovensku evanjelizačné Kampane pre Ježiša. Kedysi sa tričká vyrábali tak, že sme išli do čínskych a vietnamských veľkoskladov v Bratislave takmer na celý deň na tovar. Nedalo sa zohnať tričko ľubovoľnej farby, ani v počte, v akom sme chceli. A už vôbec nie nejaký nepotlačený dobrý strih. Bolo umenie niečo nájsť. Podobne aj mikiny. Potlač sme riešili u rôznych firiem, nakoniec sme si obľúbili dve konkrétne a v jednej z nich tlačíme doteraz. 

V tom čase, okolo roku 2000, sa už dosť rozbiehali festivaly Lumen alebo Campfest. Na týchto stretnutiach sme sa rozhodli, že vyskúšame prísť s našimi tričkami aj tam. Celkovo to bolo úspešné, ľudia mali o ne veľký záujem.

Štefan Talarovič: V začiatkoch nášho e-shopu toho bolo na trhu veľmi málo, skôr také jednoduché textíky na tričkách alebo potom tie typu „Jesus inside“ s logom Intelu (ako narážka na ich reklamu Intel inside) a evanjelizačné tričká Martindomu pre celoslovenskú Kampaň pre Ježiša. V tom čase (rok 2008) sme objavili americkú značku NOTW (Not Of This World) ako úplne inú grafickú ligu s jasným odkazom a veľmi kvalitnou americkou bavlnou. V tom čase sme už mali skúsenosti s dovozom bižutérie (s kresťanskými posolstvami) z USA. Jasné, že tam boli obavy, lebo aj cena textilu bola úplne inde ako u nás. Skúsili sme krátky predpredaj bez toho, aby sme to už mali objednané, a záujem bol veľký, tak sme do toho išli. No a pomohli tomu letné festivaly, zvlášť Lumen a Campfest. 

Ako sa od týchto čias podľa vás zmenila kresťanská móda? Nehanbia sa ľudia nosiť oblečenie vypovedajúce o ich viere?

Saša B. Butášová: Myslím si, že kresťania viac vnímajú módu. Už nestačí len to veľké tričko. Ľudia, a najmä mladí, si neoblečú hocičo. A nás to baví. Tvoriť a prichádzať stále s niečím novým a zároveň vkladať do každého kúsku posolstvo evanjelia. A či sa hanbia? Aj áno, aj nie. Ak si takéto oblečenie kúpiš, určite si predtým prejdeš nejakým vnútorným rozporom, či vôbec budeš ochotný obliecť si to medzi ľudí. A ak si to kúpiš, si na ten kus oblečenia hrdý. Ak vidím na námestí, v meste, v autobuse niekoho, kto má naše veci, je to skvelý pocit, pocit spolupatričnosti. Bez jediného slova vieme, že „sme svoji“ a ideme za tým istým cieľom. 

My si to ani neuvedomujeme, no žijeme v bezpečnej krajine. Ale sú ľudia, ktorí si naše veci kupujú aj tam, kde kresťanstvo nie je tak jednoducho akceptované. Ak si takéto oblečenie dáš na seba v krajine, ako sú tieto, násobne viac si uvedomuješ, čo to so sebou nesie. Naberáš odvahu a priznávaš, komu si uveril, napriek tomu, čo by to mohlo spôsobiť. Ale i na Slovensku sa kvôli viere dá dostať do nepríjemných situácií. 

Richard Štefák: Rozdiel oproti tým predchádzajúcim rokom je v tom, že sa tvorili názvy, ktoré boli jednoznačne evanjelizačné, priamo výpovedné. Neskôr, po finančnej kríze, ktorá prišla na Slovensko v roku 2009, sa to dosť zmenilo. Ľudia majú radi skôr motívy, ktoré nie sú na prvý pohľad až tak úplne výpovedné. Ide skôr o to zaujať grafikou a nejakým slovom, sloganom, za ktorým je skryté posolstvo. 

Jozef Wallenfels: Určite sa tvorba posunula vpred. Samozrejme, v porovnaní so zahraničím ešte máme na čom pracovať, na trhu je veľa medzier, ktoré by sa dali zaplniť. Ale aj na Slovensku sú značky a predajcovia, ktorí ponúkajú moderné, kvalitné a zároveň nápadité kresťanské oblečenie. Myslím si, že najmä mladí ľudia sa menej hanbia nosiť takéto veci. 

Štefan Talarovič: Veci sa robia kvalitnejšie a zaujímavejšie a ľudia sú odvážnejší. Obzvlášť v posledných rokoch vzniklo na Slovensku mnoho schopných firiem v oblasti kresťanského alebo hodnotového dizajnu nielen oblečenia, ale aj iných výrobkov. Začiatky boli u nás váhavé, poznačené akousi nevyslovenou predstavou, že podnikanie je tak trochu nečisté a že ak je niečo kresťanské, tak to musí byť nenápadné a lacné. V súčasnosti sa nám osobne zdá, že na viacerých frontoch už podnikaví kresťania začínajú na Slovensku v kvalite a nápaditosti súťažiť o prvé miesta. Samozrejme, priestoru na rast je tu ešte stále neúrekom, ale armáda mladých odvážnych kreatívnych kresťanov už nastupuje.

Čo vás vedie k výrobe takéhoto oblečenia?

Saša B. Butášová: Kresťanské oblečenie nemusí mať len obrovský kresťanský motív, i keď máme aj také, ale jednoducho nesie posolstvo niekedy len decentne naznačené v grafike či výšivke. Nemusí byť len v obrovitých veľkostiach pánskeho strihu, my v Godzone shope sa snažíme robiť oblečenie nositeľné, módne a nadčasové. Ak chceme evanjelizovať svet, musíme sa ľuďom sčasti priblížiť, a preto sa tiež snažíme reflektovať trendy s tým, že nestratíme svoju tvár. A to je výzva. Jedným zo stálych sloganov Godzone shopu je veta: „Neboj sa priznať, kam patríš.“ Na každom kuse oblečenia je čosi, čo otvorene vyjadruje našu vieru, a obliecť si takýto kúsok oblečenia chce občas možno trochu odvahy. A preto „Neboj sa priznať, kam patríš“, neboj sa ukázať, že si uveril v Ježiša a chceš ho nasledovať. Zároveň je naším cieľom vytvárať sofistikované veci. Priblížiť sa k svetu, nie v zmysle pripodobniť sa, ale byť prítomný. Je to spôsob, ako evanjelizovať, ako začať rozhovor, prejaviť patričnosť.  

Jozef Wallenfels: Naše Chválonožky sú veselé katolícke ponožky, ktoré okrem originálneho dizajnu nesú i posolstvo: chceme chváliť Boha každým krokom. Teda s nimi na nohách sa to dá doslova. Farebné, veselé ponožky sú dnes v móde, ale naším zámerom je, aby ponožky, ktoré tvoríme, vždy vyjadrovali nejakú hlbšiu myšlienku. Ideálne, aby sa stali zdrojom radosti a povzbudenia pre tých, ktorí ich budú nosiť, a nástrojom evanjelizácie tých, ktorí si ich všimnú u niekoho na nohách.

Prečo by podľa vás mali kresťania nosiť oblečenie, ktoré reprezentuje ich vieru? 

Saša B. Butášová: Našou víziou je, aby kresťanské oblečenie čo najviac preniklo do sveta. Nech sa to, čo nesieme na našom oblečení, stáva našou identitou, nech je symbolom toho, že sa za nášho Boha nehanbíme. Snažíme sa hľadať priestor a spôsob pre evanjelizáciu, kdekoľvek je to možné, a nachádzame ho aj v oblečení či úplne bežných úžitkových predmetoch, ako sú fľašky, poháre či ponožky.

Richard Štefák: Nikto nemá povinnosť nosiť oblečenie, ktoré reprezentuje jeho vieru. Kresťanské tričká, mikiny a kresťanský tovar vyrábame preto, lebo môže byť pomocou pre tých, ktorí chcú nejakým spôsobom osloviť svojich kamarátov, kolegov alebo niekoho na ulici nejakým evanjelizačným posolstvom. Takže je to skôr taká pomoc tým, ktorí chcú evanjelizovať. 

Štefan Talarovič: Nemyslím si, že by mali. Záleží to od osobnej preferencie. Existuje veľa pováh a spiritualít a každá si so sebou nesie svoj osobitný spôsob komunikácie viery s okolitým svetom. Mnohí ale explicitne kresťanské oblečenie chcú nosiť, lebo sa radi doslova zahalia do povzbudzujúceho citátu z Biblie, radi ho použijú ako jednoduchý a moderný spôsob evanjelizácie. Častokrát pomôže nenútene nadviazať s inými rozhovor a umožní ohlásenie dobrej zvesti. A aj pre kresťana je milé, keď naňho niekde uprostred mesta spoza rohu „vyskočí“ biblický citát na hrudi neznámeho človeka.

Jozef Wallenfels: Má to podľa mňa dva dôvody: jednak je takéto oblečenie povzbudením pre tých, ktorí ho nosia, napríklad, keď si niekto ráno obúva naše ponožky s kresťanským motívom, môže ho to povzbudiť k strelnej modlitbe typu: „Pane, daj, aby som ťa dnes chválil naozaj každým krokom,“ alebo „Obúvam si pohotovosť pre evanjelium pokoja“. Jednoducho, pripomína si, čomu verí, a rozhoduje sa to vyjadriť i svetu. A práve toto je druhým dôvodom – evanjelizácia. Oblečenie dokáže naozaj veľa prezradiť o človeku, ktorý ho má na sebe. Všetci to vieme a podvedome si to všímame. Oblečenie dokáže upútať, zaujať, vypovedať. A ak bude hovoriť o tom, čomu veríme, je to vlastne evanjelizácia.

Riešite aj tému udržateľnosti?

Saša B. Butášová: Samozrejme. Je to veľká výzva a myslím si, že aj veľmi dôležitá téma. Ak máme „spravovať Zem“, tak by sme rozhodne ekológiu a udržateľnosť nemali ignorovať. Ak si kresťan, mal by si na to prihliadať v každej oblasti svojho života, a toto nie je výnimka. Ale ak chceš niečo robiť udržateľne, prirodzene sa to odrazí na cene a ľudia na to nie sú nastavení. Bez ohľadu na to, či ide o kresťanské oblečenie, alebo akékoľvek iné. Ľudia chcú prihliadať na udržateľnosť, ale nechcú platiť tú cenu. Snažíme sa však prinášať kvalitné oblečenie, ekologické alebo spolupracovať s udržateľnými značkami.